Otakar Horák
Psychologička Michele Gelfandová a jej tím ukazujú, že normy spoločenského správania, ktoré sa buď uvoľňujú, alebo, naopak, sprísňujú, neexistujú vo vákuu, pretože ide o reakciu na konkrétne spoločenské procesy.
Ak má Gelfandová a spol. pravdu, s jej pomocou by sme mohli pochopiť, prečo ľudia volia Trumpa, Kollára či Kotlebu, čiže politikov, ktorí majú otvorené nenávistné postoje k vybraným skupinám obyvateľov.
V roku 2011 vydala Gelfandová a jej tím štúdiu v časopise Science o uzavretosti alebo otvorenosti 33 štátov naprieč celým svetom. Uzavreté spoločnosti sú také, ktoré majú striktné spoločenské pravidlá a nízku ochotu tolerovať odchýlky od stanovenej normy.
Viac uzavretou spoločnosťou by bola taká, kde by sa napríklad „gay pride“ tvrdo trestal, lebo by šlo o porušenie prevládajúcej normy, ktorá uprednostňuje hlavne heterosexuálne páry. Otvorená spoločnosť sa, naopak, vyznačuje tým, že toleruje viaceré formy správania, nielen tie dominantné.
Útok v Bostone
Gelfandová a jej kolegovia zistili, že spoločnosti sa uzatvárajú v reakcii na dlhotrvajúce vojny, hladomory, nedostatok prírodných zdrojov alebo v dôsledku vysokej hustoty obyvateľstva.
Gelfandová v rozhovore pre Denník N povedala: „Po bombovom útoku počas maratónu v Bostone v roku 2013 sme šli do ulíc a skúmali sme, čo si obyvatelia myslia o voľnejších alebo tvrdších spoločenských pravidlách. Zistili sme, že ľudia, ktorí boli k nešťastnej udalosti bližšie, chceli tvrdšie pravidlá.
Mysleli si, že Spojené štáty pristupujú k ochrane obyvateľov laxne a úrady sú príliš zhovievavé. Útok v Bostone nezmenil americkú kultúru, lebo išlo o jednu izolovanú hrozbu. Ak by k takým javom dochádzalo opakovane a dlhší čas, očakávala by som, že by sa národ viac uzavrel.“
Vojna, hladomor či nedostatok prírodných zdrojov sú faktory, ktoré ohrozujú fungovanie spoločnosti.
Za týchto okolností je rozumné, ak sa spoločnosť uzavrie, pretože v zomknutej societe, ktorá sa riadi pevne danými pravidlami, sa jednoduchšie orientuje. V opačnom prípade by „rozvoľnenej“ a príliš otvorenej spoločnosti, ktorá na hrozby reaguje laxne, hrozil rozklad.
Trump a pocity ohrozenia
Psychologička z univerzity v Marylande nám vysvetlila, že Trump vyhral prezidentské voľby, lebo pracoval so silnou emóciou strachu a ohrozenia. Takýmto spôsobom vytvoril dopyt po „neohrozenom“ lídrovi, ktorý sa nebojí robiť tvrdé rozhodnutia a národ spojí v boji proti spoločnej hrozbe.
Gelfandová v rozhovore pre Denník N povedala: „Trump ľuďom hovoril, že hrozba je všade: ISIS, sýrski utečenci, Mexiko, imigranti, ženy, ktoré idú na potrat. Akákoľvek skupina, na ktorú si spomeniete, bola pôvodcom hrozby. K čomu to vedie? Aktivuje to pocit ohrozenia a vzbudzuje strach. Ak sa vás zmocní intenzívny pocit ohrozenia, tak to, čo chcete, je uzavrieť spoločnosť, aby ste sa cítili pred hrozbou bezpečne.“
V prieskume, do ktorého psychologička a jej kolegovia zaradili viac ako 500 Američanov, sa pýtali na pocity ohrozenia. Autori zistili, že ľudia, ktorí pociťovali najviac ohrozenia, zároveň volili Donalda Trumpa za prezidenta.
Rebríček krajín sveta
V uvedenom výskume zo Science vedci vytvorili zoznam 33 krajín podľa ich uzavretosti alebo otvorenosti. Autori zistili, že spoločnosti s najprísnejšími zákonmi, kde sa odchýlky od normy prísne trestali, boli zároveň tie, ktoré chronicky zápasili s vojnami, hladomormi či prírodnými katastrofami.
Na horných priečkach v rebríčku najviac uzavretých krajín boli Pakistan, Malajzia alebo India. Naopak, medzi najviac otvorené spoločnosti patrilo Holandsko, Nový Zéland alebo Austrália. Slovensko ani Česko v rebríčku nie sú.
V USA je najuzavretejšie Mississippi
V novšom výskume, ktorý vyšiel v roku 2014 v časopise PNAS, sa Gelfandová s kolegami zamerala iba na štáty USA. Aj tu platilo, že štáty, ktoré čelili najväčším hrozbám, boli najviac uzavreté. Zoznamu dominujú Mississippi a Alabama, kde v dôsledku povodní a záplav zomrie najviac Američanov zo všetkých amerických štátov.
Na vrchol rebríčka ich posunul aj vysoký výskyt patogénov, ktoré zvyšujú riziko ochorení, takže predstavujú zdravotné riziko. Naopak, New Hampshire na východe a Washington na západe okupujú dolné priečky rebríčka, pretože v nich nie je toľko prírodných katastrof ani infekčných chorôb.
Aké ponaučenie pre nás plynie z Gelfandovej výskumu? Že nadšenie časti obyvateľov pre politikov s nenávistnou rétorikou je prejavom uzatvárania sa spoločnosti na Slovensku, ktorá sa chce zomknúť okolo jasných pravidiel a „neohrozeného“ lídra, ktorý bude trestať prípadné odchýlky.
Prečo? Lebo ľudia majú pocit ohrozenia. Či sú ich obavy opodstatnené, je celkom iná otázka.
Je kultúrna psychologička, pôsobí na univerzite v Marylande. Zaoberá sa kultúrnymi normami a hodnotami, konfliktom, odplatou a odpúšťaním. Vedie tím, ktorý sa zaoberá štúdiom otvorenosti či uzavretosti skupín a spoločností. Gelfandová spolupracuje s vedcami z rôznych odborov, ako je biológia, politológia či neuroveda.
Dostupné z: DOI: 10.1126/science.1197754, doi: 10.1073/pnas.1317937111
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
