Predtým ako Glváč povýšil politikov, zobral hodnosti tristo vojakom. Viacerí z armády odišli
Slovenskej armáde môže hroziť problém s leteckými mechanikmi, mnohí z nich prišli o hodnosti pre zákon bývalého ministra obrany.
Na vojenskom letisku Sliač, odkiaľ štartujú stíhačky MiG-29, musia velitelia riešiť nečakané problémy. Viacerí skúsení mechanici v posledných mesiacoch oznámili odchod do civilu, hoci pôvodne plánovali slúžiť ešte niekoľko rokov.
Ich dôvod môže v kontexte aféry okolo povyšovania politikov pôsobiť ako irónia: zo dňa na deň prišli o vojenské hodnosti.
„Klesol som o tri stupne. Naraz som sa ocitol na hodnosti, ktorú som mal pred dvadsiatimi rokmi, keď som končil školu,“ povedal Denníku N jeden z odchádzajúcich technikov, ktorý nechcel zverejňovať meno.
Podobná nespokojnosť môže byť aj na ďalších leteckých základniach, vyššie postavených mechanikov totiž degradovali naprieč celou armádou.
Postaral sa o to nový zákon o „štátnej službe profesionálnych vojakov“, ktorý presadil bývalý minister obrany a súčasný podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer). Platiť začal v januári 2016, len dva mesiace pred tým, ako Glváč na rozlúčku rozdal plukovnícke hodnosti politikom Smeru.
Zbohom, práporčíci
Zákon zrušil v slovenskej armáde zbor práporčíkov, teda hodnosti, ktoré boli tesne pod úrovňou dôstojníkov. Dostávali ich väčšinou armádni technici s dlhoročnou praxou, ale aj zdravotníci, inštruktori či špecialisti na komunikačné systémy. Išlo o najvyššiu úroveň, ktorú mohol dosiahnuť vojak bez vysokej školy.
Novým zákonom klesli všetci podpráporčíci, práporčíci a nadpráporčíci automaticky na úroveň rotných a rotmajstrov. Glváčovo ministerstvo im síce zaručilo pôvodný plat, to však viacerým vojakom nestačilo.
„Môj podriadený mal naraz vyššiu hodnosť než ja. Teraz si predstavte, že som mu mal vydávať rozkazy. Tá zmena sa dotkla našej prestíže,“ dodal nami oslovený mechanik.
Situácia je o to komplikovanejšia, že niektorí zo skúsených mechanikov sa mali začať preškoľovať na novú leteckú techniku, ktorú kúpila druhá Ficova vláda: dopravné lietadlá Spartan za 100 miliónov a vrtuľníky Black Hawk za zhruba 250 miliónov.
Slovensko ich má prebrať v priebehu tohto roku. Odchodmi viacerých mechanikov sa teraz zúžil výber ľudí, ktorých môže armáda použiť pre mnohomiliónové stroje.
Gajdoš: možno je to amorálne
Dôsledky zákona začína opatrne pripúšťať aj súčasný minister Peter Gajdoš (nominant SNS), ktorý situáciu zdedil po Glváčovi. Denníku N povedal, že dokáže pochopiť, že nie všetci vojaci boli s novými hodnosťami spokojní.
„Tí, čo odišli, mali možnosť zo zákona prijať iné (nižšie) hodnosti, hoci ten systém môže niekomu pripadať amorálny,“ hovorí Gajdoš.
Zdôraznil, že odchody technikov podľa neho neohrozujú schopnosti armády. „Táto situácia určite nenarušila našu bojovú pohotovosť a plnenie úloh,“ dodal Gajdoš.
Na opakovanú otázku, koľko leteckých technikov armádu vlani opustilo, ministerstvo neodpovedalo. Hovorkyňa Danka Capáková uviedla len toľko, že prijatím zákona „zmenilo poddôstojnícku hodnosť 297 práporčíkov“, čo v preklade znamená, že 297 profesionálov padlo o niekoľko úrovní nižšie.
Pre výslovný nesúhlas so zákonom podľa hovorkyne odišlo iba osem ľudí. Toto číslo však nič neznamená, pretože ďalší odídení mohli ako dôvod napísať jednoducho to, že im skončili záväzky, a viac to nerozmazávať.
Ministerstvo zároveň tvrdí, že armáda svoje stavy priebežne dopĺňa. „Máme vypracovaný systém náboru, prípravy a výcviku, náčelník generálneho štábu túto situáciu realizuje,“ dodal Gajdoš.
Cenný technik
To však nemusí byť jednoduché. Vyškoliť leteckého technika v minulosti trvalo minimálne dva roky, avšak to platilo ešte v čase, keď v Prešove fungovala Vojenská stredná škola letecká, ktorá sa venovala priamo výchove leteckých špecialistov.
Od jej zániku na prelome tisícročí naberá armáda technikov iba medzi absolventmi bežných civilných škôl. „Všetko sa tak musia naučiť až v armáde, ich príprava na skutočne plnohodnotného špecialistu môže trvať aj štyri roky,“ odhaduje Vladimír Koláček, bývalý dôstojník Inžinierskej leteckej služby, ktorá v armáde zodpovedá za údržbu lietadiel.
Koláček na problémy okolo znižovania hodností upozornil už v decembri na svojom blogu. „Odchodovosť technického leteckého personálu v tomto období dosahuje vrchol, ktorý bezprostredne môže ohroziť bojaschopnosť armády pri plnení niektorých úloh,“ tvrdí Koláček.
Hodnosti práporčíkov si leteckí technici vážili. Odlišovali sa nimi od bežných poddôstojníkov, ktorým stačí pre ich zaradenie niekoľkomesačný výcvik. „Nový zákon ponížil týchto špecialistov na úroveň vrátnikov a hádzačov granátu do diaľky,“ hovorí so zveličením Koláček.
Leteckí technici sú totiž špecifickou skupinou v tom, že vykonávajú pomerne odbornú činnosť a zároveň sa pohybujú v rizikovom prostredí. Napríklad mechanici stíhačiek musia zvládať nadlimitné hluky, vibrácie a vdychujú splodiny z motorov.
Na rozdiel od vojakov, ktorí slúžia pri pozemnom vojsku, nechodia ani na zahraničné misie, kde by si mohli privyrobiť tisíce eur navyše – Slovensko totiž na misiách nenasadzuje lietadlá ani vrtuľníky, mechanici tu nie sú potrební.
Oproti iným tak mali výhodu aspoň v tom, že mohli dosiahnuť vyššie hodnosti než bežní poddôstojníci, ktorí pôsobia v teréne. Novým zákonom však o tieto výsady prišli.
Kto za to môže?
Prečo vôbec museli byť práporčícke hodnosti zrušené, doteraz nikto verejne nepovedal. K tomuto nápadu sa nehlási ani exminister Glváč, ktorý k otázkam poslal len krátke stanovisko.
„So žiadosťou o vysvetlenie zmeny personálnej štruktúry, zrušenie práporčíckeho zboru, zavedenie zboru mužstva, zboru poddôstojníkov a dôstojníckeho zboru, sa, prosím, obráťte na ministerstvo obrany alebo ozbrojené sily,“ napísal Glváč.
Bol to však práve on, kto zákon v roku 2014 predložil najprv vláde a neskôr aj parlamentu. Zároveň ho chodil obhajovať do médií, no samotné zrušenie práporčíckych hodností nikde bližšie nevysvetľoval.
V rozhovoroch sa venoval iným zmenám, ktoré zákon prinášal. Jeho zmyslom bolo motivovať vojakov, aby čo najdlhšie zostávali v armáde – napríklad tým, že sa im s pribúdajúcimi rokmi budú pomalšie dvíhať platy a tým aj výsluhy. Zároveň sa posilnil vplyv veliteľov na to, ktorí vojaci majú postúpiť vyššie, čo vraj malo skvalitniť výber.
„Na príprave zákona sa výrazne podieľali vojaci, pretože našou snahou bolo zapracovať čo najviac ich požiadaviek. Výsledkom je zákon, ktorý má predovšetkým zastabilizovať vojenský personál, a ktorý nastavuje transparentnejší a flexibilnejší systém kariéry profesionálneho vojaka,“ hovoril Glváč pred rokom.
Dnes už hovorí viac o tom, že na zákone sa podpísalo nielen jeho ministerstvo, ale aj vtedajšia opozícia. „Zákon bol predmetom odbornej diskusie a v roku 2015 získal širokú politickú podporu aj z radov poslancov vtedajšej opozície vrátane hlasov KDH, OĽaNO a SaS,“ napísal Glváč v aktuálnom stanovisku.
Návrh na vyškrtnutie práporčíkov sa však objavil už vo verzii, ktorú Glváč predložil do vlády, no bližšie vysvetlenie neponúkli ani sprievodné dokumenty. Napríklad v dôvodovej správe sa len jednou vetou píše o tom, že hodnosti práporčíkov sa rušia a následne sa „transformujú do hodnostného zboru poddôstojníkov“.
Prezieravejší Česi
Podľa vojakov, s ktorými Denník N hovoril, im rušenie hodností vysvetľovali tým, že sa slovenská armáda musí približovať štandardom NATO. Aj takéto vysvetlenie by však malo trhlinu.
Napríklad česká armáda, ktorá vychádzala z rovnakého základu ako slovenská, si práporčíkov ponechala. „Prípadné zrušenie týchto hodností by malo negatívny dôsledok na budovaný systém riadenia kariér príslušníkov armády,“ vysvetľuje hovorkyňa českého generálneho štábu Denisa Vernerová.
Zároveň však podotýka, že česká armáda mala trochu inú filozofiu. Práporčíkov na rozdiel od Slovenska nevyčleňovala ako samostatný zbor, ktorý mal byť medzistupňom medzi dôstojníkmi a poddôstojníkmi.
„Práporčíkov sme si ponechali ako súčasť tradičnej štruktúry hodností, ktorú sme len mierne upravovali. Pri tomto systéme plánujeme zostať aj naďalej,“ dodala Vernerová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
