Denník N

Marek Maďarič: Sulík nie je fašista, je najvyšší čas spojiť sa proti Kotlebovi

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V kauze Bašternák by už chcel počuť prvé výsledky, hodnosť plukovníka od Glváča nechcel. Podpredseda Smeru a minister kultúry Marek Maďarič hovorí, že on by sa pod vyhlásenie o migrácii, ktoré podpísal policajný prezident Gašpar, nepodpísal.

Ako prebehlo 1. marca 2016 povýšenie celej vlády na plukovníkov?

Nebola to celá vláda. Bol som z toho rovnako prekvapený ako vy teraz. Nikoho som ja a myslím, že ani moji kolegovia, o nič také nežiadal. Dokonca sme ani vopred nevedeli, že sa to udeje, čo si myslím, že sme mohli vedieť. Jednoducho nám vtedajší minister obrany na zasadaní vlády rozdal rozkazy. Z takejto hodnosti nič nevyplýva, doma som ten papier strčil do šuflíka a tým sa to pre mňa skončilo. Hovoriť o papalášizme by bolo namieste, keby sme sa tým chválili alebo si na tom zakladali. Ak si niekto myslí, že sa doma obliekam do uniformy, tak sa mýli.

Teda nebozkávate výložky?

Doma som v úplne inom, pohodlnom oblečení. Z môjho pohľadu to bol akt niekoho, kto nech vysvetľuje, prečo to urobil. Je to forma rozkazu a ťažko druhá strana môže niečo povedať. Tak ako ma jeden minister obrany rozkazom povýšil, tak ma iný minister obrany rozkazom môže hodnosti zbaviť a ja nepoviem ani mäkké f.

Asi sa to nedá odmietnuť v zmysle zákona, ale s pánom vtedajším ministrom Glváčom ste stranícki kolegovia. Nenapadlo vám povedať mu, načo robí také nezmysly a nech si tie rozkazy zoberie naspäť na ministerstvo?

Nenapadlo. Aj preto, že som tomu neprikladal váhu. Tým, že to nebolo zverejnené, bral som to ako akt, ktorým sa netreba zaoberať. On to vysvetľoval tým, že to bolo za nejakú podporu členov vlády rezortu obrany, čo si myslím, že by obstálo v prípade premiéra, veď je aj predsedom bezpečnostnej rady, u svojej osoby mám pochybnosti. Ak by ma v danom čase informoval, že sa chystá niečo také urobiť, opýtal by som sa ho, či je to v mojom prípade ako ministra kultúry vhodné.

Rozumiete tomu, že to ľudí tak nahnevalo? Aj vy už máte na wikipédii pred menom titul Mgr. plk. v. z. 

Myslím, že veľkú úlohu zohrali emócie k politikom a aj to, ako sa k tomu niektorí z nich postavili. Keby sme možno išli prísne po vecnej stránke, nemyslím si, že je úplne nepredstaviteľné, že aj politik bude povýšený za nejaký svoj akt smerom k armáde do hodnosti dôstojníka v zálohe. Neberiem to ako tému len na zosmiešnenie alebo odmietnutie. A tiež si myslím, že k tomu, ako je to vnímané, prispeli aj médiá. Nafúkli ste to do rozmerov, ktoré nezodpovedajú celkovému významu a dôležitosti. Pre ľudovú tvorivosť je to veľmi chytľavé a vďačné. Budeme s tým musieť žiť.

Nemali by sa za to páni Glváč alebo Gajdoš ospravedlniť?

Bol by som rád, keby ste sa ďalej s týmito otázkami obrátili na nich.

Facebook bol k pánovi Dankovi nekompromisný a on zrušil pre nenávistné komentáre svoju stránku. Vy už tiež nie ste na Facebooku, hoci dávnejšie ste bývali. Prečo?

Pre môj celkový postoj k internetu a sociálnym sieťam a aj preto, že mi to bralo strašne veľa času. Nikdy mi účet nespravovali iní ľudia, robil som to sám a mal som už dosť početnú skupinu priateľov. Jedného dňa som si uvedomil, že tým stratím niekedy možno aj niekoľko hodín denne a že je to virtuálne prostredie, ktoré sa chce tváriť priateľsky a užitočne, ale dnes v ňom vidím oveľa viac negatív, a povedal som si, že nebudem jeho súčasťou.

Môže si dnes politik z hľadiska marketingu dovoliť nebyť na Facebooku?

Môže, pokiaľ nemá ambíciu byť najpopulárnejší v štáte, prípadne pokiaľ nemá iné méty. Uvedomoval som si, že som sa vedome vzdal aj veľmi účinného marketingového nástroja, ale on je účinný vtedy, keď ste ochotný robiť určité veci, ktoré by som ja asi nerobil. Pri určitom množstve ľudí už komunikácia politika prestáva byť bezprostredná, lebo to už nemôže robiť len on a mnohé veci asi robí s kalkulom.

Napríklad, že si umýva tvár v Dunaji?

Napríklad, že si sadne s nejakým youtuberom do auta. Týka sa to všetkých. Nehodnotím, či je to úprimné alebo neúprimné. Ja som sa jednoducho rozhodol, že to používať nebudem.

Páčia sa vám videá premiéra, kde hrá scénky s ministrami v kancelárii?

Takéto marketingové videá nesúťažia o Oscara, sledujú iný cieľ, chcú niekoho osloviť a povedať posolstvo. A dôležité je, či sa im to darí. Možno by ste boli prekvapení, že veci, ktoré sú intelektuálovi smiešne, môžu veľmi dobre plniť tento účel. Iba spätný prieskum o tom, aký to malo zásah, môže ukázať, či tie videá sú v tomto zmysle dobré.

Boli by ste v rámci odovzdania odkazu širokej verejnosti ochotný zohrať s predsedom vlády takúto scénku?

Neviem, záležalo by na tom, o akú tému by išlo. Nehovorím a priori, že nie, ale ani si ma nepredstavujte tak, že niekde stojím v tej predsieni a čakám, kedy príde na mňa rad.

Veď vy už ste aj hrali v predvolebnom videu s premiérom.

Robil som s ním rozhovor, to je niečo iné.

Fica predseda SNS nekritizoval, Maďariča áno. foto N - Tomáš Benedikovič
Fica predseda SNS nekritizoval, Maďariča áno. foto N – Tomáš Benedikovič

Ste členom mediálneho tímu premiéra?

Nie som. Momentálne sa touto oblasťou v straníckom živote nezaoberám.

Ani v župných voľbách nebudete mať na starosti kampaň?

V župných voľbách si kampane riešia naši krajskí stranícki šéfovia. Ja sa teraz venujem programu.

Prezident Andrej Kiska sa nenávisti na sociálnych sieťach venoval aj v novoročnom prejave. Povedal, že posielať ľudí do plynu, hoci len na internete, je neprípustné, rovnako aj vyvolávať nenávisť ku skupinám ľudí, k národom, náboženstvám a že na internete sa toleruje niečo, čo by sa na ulici už netolerovalo. Vnímate to ako vážny problém?

Túto tému vnímam ako jeden z najvážnejších problémov, ktorým čelíme. Keď sa u nás pred pár rokmi začínalo masové užívanie sociálnych sietí a internetu, boli sme konfrontovaní väčšinou len s pozitívnou prezentáciou tohto nového mediálneho priestoru. Že to prináša pluralitu, obrovské možnosti spájania ľudí v občianskom, vo voľnočasovom alebo aj v obchodnom zmysle slova. Až postupne zisťujeme, že to má aj svoju druhú stránku. Je to síce pluralita, ale zároveň to prináša obrovské množstvo neoverených, zlých, nenávistných informácií, manipulácie. Je to neovládateľný priestor, ktorého sa stávame súčasťou. Plus je to virtuálny svet, v ktorom žijú ľudia hodiny svojho skutočného života a má to vážne sociálne dôsledky. Dnes sa na to pozerám tak, že bol vypustený džin z fľaše a za pochodu rozmýšľame, čo s tým.

Čo s tým?

Ako politik by som mal asi povedať, že mám riešenie, no nemám. S veľkými ťažkosťami sa pokúšam to správne pochopiť a sformulovať sám pre seba otázky. V minulom storočí sa mnohí významní myslitelia zaoberali témou davu, ktorý dokázal potlačiť individualitu človeka a využívali ho rôzne autoritatívne a totalitné hnutia a režimy. S týmto sme sa nejako vyrovnali. Internet však pre mňa znamená desiatky ešte oveľa anonymnejších davov. Ľudia v nich dostávajú zo seba ešte oveľa horšie veci, ktoré v nich sú, ako na ulici. Sú rôzne pokusy to regulovať a aj ako minister predsedajúcej krajiny EÚ som riešil novú audiovizuálnu smernicu, kde je pokus regulovať nenávistné prejavy aj na takých vplyvných platformách, ako je youtube. A sú štáty, ktoré takúto reguláciu nepodporujú, a také, ktoré chcú ešte väčšiu. Hľadajú sa nejaké cesty. Facebook sa napríklad bráni tomu, aby dostal status, že je médium. Len čo by sa totiž zákonom  zadefinovalo, že je médium, zrazu by mali redakčnú zodpovednosť a museli by sami aktívne začať pracovať s obsahmi, ktoré tam jednotlivci šíria. Neviem, či je to možné. Napokon si možno položíme otázku, či pôjdeme cestou čínskeho regulovania internetu. Neviem na to odpovedať, ale je to obrovský problém.

Nemala by sa na úvod sústrediť veľká pozornosť štátu na to, aby rýchlo vypátral a potrestal ľudí, ktorí tam protizákonne posielajú ľudí do plynu, hanobia národy alebo rasu?

Súhlasím. Sú na to orgány a v konečnom dôsledku súdna moc, ktorá rozhodne, či niekto takýmito výrokmi spáchal trestný čin. Viete však, že aj o tomto sa debatuje, či je dôležitejšia sloboda názoru alebo stanovenie tém, pri ktorých nepripustíme, že ľudia môžu hovoriť nenávistné veci.

Nedávno ste mali snem, kde ste hovorili o prioritách strany. Nikto z predstaviteľov Smeru napríklad nepovedal: tomuto sa ideme špeciálne venovať, vyčleníme na to prostriedky, ľudí a budeme veľmi rýchlo na takéto rasistické komentáre reagovať. Ako keby ste tomu nepripisovali dostatočnú vážnosť.

Je to vec názoru, ja si nemyslím, že by sme si to neuvedomovali alebo že by sme nechceli takéto veci riešiť.

Naposledy poslanec ĽSNS Mizík napísal antisemitský status, kde kritizoval prezidenta za to, že udelil vyznamenanie ľuďom, ktorí sú židia.

Jeho text bol pre mňa neprijateľný. Chce nejakým ľudom upierať právo na niečo len preto, že sú nejakého pôvodu. Je to dobrý príklad toho, že je to odporné, ale neviem, či sa dá na to aplikovať trestné stíhanie.

To posúdia orgány činné v trestnom konaní, ale keď Igor Matovič prirovnal poslancov opozície pre nový rokovací poriadok k židom v koncentračnom tábore, tak predseda parlamentu okamžite zvolal tlačovú besedu a išiel to riešiť. Pri Mizíkovom statuse nezvolal tlačovku nikto. Nepovažujete to za politickú chybu?

Ja som sa k tomu pre jednu televíziu vyjadril a vnímal som, že to urobili aj iní predstavitelia koalície, ale nenúťte ma, aby som komentoval to, prečo sa pán predseda Národnej rady k nejakej veci postavil tak, že zvolal tlačovú besedu, a k nejakej tak, že ju nezvolal.

Ako vnímate ľudí, ktorých ocenil prezident?

Všetkým oceneným blahoželám a rešpektujem, že to, kto získa takéto ocenenie, je vždy aj subjektívna otázka. Určite mal pán prezident oveľa viac návrhov a musel selektovať.

Premiér Robert Fico pre Hospodárske noviny povedal, že „ak by sa mala na budúci rok, pri 25. výročí vzniku Slovenska, opakovať situácia, že sa prezident rozhodne vyznamenať ľudí typu pána Kaščáka alebo takých, ktorí boli vyznamenaní pred rokom, tak sa obávam, že táto udalosť bude pravdepodobne bez účasti predsedu vlády a predsedu parlamentu“. Pán Glváč sa zase spýtal, či keď dostal vyznamenanie organizátor Pohody, nemal by ho dostať aj organizátor vinobrania v Modre alebo Radvanského jarmoku. Vám prekáža vyznamenanie pre pána Kaščáka?

Štátne vyznamenania sú vecou, o ktorej sa podľa mňa vždy môže diskutovať. Nakoniec aj médiá túto tému otvárajú, vždy nájdu niekoho, kto vyznamenanie nemal alebo mal dostať. Nevidím problém, ak to niekto z politikov potrebuje komentovať. Je to ich právo, tak ako je moje právo povedať, že všetkým oceneným blahoželám. Tým nehovorím, že s tým výberom ocenených do bodky súhlasím, ja by som možno urobil iný výber.

Ako z pozície ministra kultúry vnímate ocenenie organizátora festivalu Pohoda? Michal Kaščák je teraz asi najmladším držiteľom tohto štátneho vyznamenania.

Pohoda je vo svojom zameraní významný a kvalitný festival, je ťažká vec ho organizovať, robiť ho a v tomto určite pána Kaščáka uznávam. Druhá vec je, ako sa niekedy pozerám na jeho obsah, ale nechcem ísť do takéhoto hodnotenia. Je to určite ocenenia hodné, ale či až na úrovni štátneho vyznamenania alebo či tu nie sú aj iné významné festivaly, napríklad vážnej hudby, to už je iná debata. Rešpektujem to, možno ja sám by som mu to vyznamenanie vo funkcii prezidenta nedal, ale to neznamená, že si ho za ten festival nemôžem ceniť.

Zdá sa vám v poriadku, že premiér povie, že on s pánom Dankom nepôjde na štátne vyznamenania, ak ich dostanú ľudia ako pán Kaščák?

Sú to slobodní ľudia, ústavní činitelia, vyjadrujú svoj názor, ja tu nie som komentátor. Komentujte to vy.

Vláda tento rok vyrobila trápnu situáciu, keď zverejnila, že navrhla vyznamenať pánov Filana a Kukuru a prezident ich zatiaľ nevyznamenal. Považujete za chybu, že sa to zverejnilo?

Nie je mi to príjemné. Obidvoch pánov si vážim a stojím si za tým, že som ich, okrem iných, navrhol na štátne vyznamenanie. Môj vstup do tejto veci sa začal a aj skončil v roku 2015, keď som na požiadanie poslal návrhy na vyznamenanie ľudí z oblasti kultúry a umenia. Až niekedy na jeseň 2016 som sa dozvedel, že obidvoch komisia pána prezidenta odporučila vyznamenať a úrad vlády to spracoval do podoby otvoreného materiálu, ktorý mala vláda schváliť uznesením. Asi to nebolo šťastné, ale nijako som to nemohol ovplyvniť. Určite som v tom nevinne ja a myslím, že aj pán prezident. Celá vec by nevznikla, keby si úradníci prezidentskej kancelárie zatelefonovali s úradníkmi úradu vlády a vzájomne si vysvetlili, prečo komisia pána prezidenta poslala informáciu, že prezidentovi odporúča týchto dvoch vyznamenať, až vo februári 2016, a možno na úrade vlády sa mohli opýtať, či ich pán prezident chce alebo nechce vyznamenať.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident policajného zboru nedávno podpísal konšpiračné vyhlásenie. Čítali ste ho a je to podľa vás v poriadku?

Prečítal som si ho. Vidím to v dvoch rovinách. Prvá je, že kde je hranica toho, ako by sa mal prezident policajného zboru verejne angažovať. Rešpektujem, že je slobodný človek, ktorý môže prejavovať svoje názory, žiadny zákon a myslím, že ani etický kódex neporušil, ale myslím si, že je namieste viac zdržanlivosti. Druhá rovina sa týka toho, čo podpísal. Vy ste to jasne zadefinovali ako konšpiračný materiál. Začínam však mať pocit, že sa zo slova konšpirácia, čo znamená nejaké sprisahanie, vyrába obušok, ktorý je používaný na všetko. Nie každý chybný alebo hlúpy názor je však konšpirácia a nie každá konšpirácia je rovno zločin. Mali by sme preto v samotnej kritike rozlišovať. Jedna vec je, keď ide o nejaké nebezpečné šírenie konšpiračných teórií, za ktoré považujem väčšinou tie, ktoré sú šírené anonymne – napríklad z minulosti protokoly sionských mudrcov. Dodnes sú pochybnosti o tom, kto to napísal, hovorí sa, že tajná cárska služba, a malo to negatívne následky. Druhá vec je, keď niekto konkrétny povie svoj názor, ktorý má charakter, že tvrdí niečo, čo nepodloží argumentami, ale on sa domnieva, že za niečím sú nejaké sily, sprisahanie, a hoci to nevie dokázať, tvrdí to. Chcem povedať, že pod ten dokument by som sa nikdy nepodpísal, ale to, ako bol rozoberaný v novinách – veta po vete, z toho som nadobudol pocit, že je to hon na čarodejnice, aby sa dokázalo, že v každej vete je nejaká konšpirácia. Ak tam má niečo charakter konšpirácie, tak veta, že migrácia je precízne mediálne a politicky riadená.

Alebo že zahraničím platené mimovládky organizujú sprisahania.

Ako som proti kolektívnej vine, tak som aj proti paušálnym obvineniam. Príčiny migrácie sú mnohé a určite je tam aj segment, ktorý je riadený, minimálne cez ľudí, čo na nelegálnej migrácii zarábajú. Určite však má aj prirodzené príčiny. Nestotožňujem sa s tým, že niekde sedí skupinka organizátorov, ktorá to spustila a riadi. Rovnako aj tretí sektor – sú tam organizácie rôzneho charakteru, o niektorých si myslím len to dobré, o niektorých len to zlé a nikdy by som nepoužil paušálne vyjadrenie, že tretí sektor robí niečo zlé, lebo je to široký pojem. Ak má byť náš zápas s fašizmom účinný, nemôžeme označiť za fašistu každého, na kom si chce bratislavský intelektuál dokázať svoju veľkosť. Veľmi konkrétne poviem, že nemôžeme onálepkovať Sulíka, že je fašista, lebo potom si skutoční fašisti mädlia ruky a smejú sa. Takisto si myslím, že nemusíme každú hlúposť označiť za najškodlivejšiu konšpiráciu, lebo sa potom budú zľahčovať skutočné negatívne konšpirácie a ich šírenie.

V tom vyhlásení je aj veta, že „Európania sa stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu ľudskoprávneho imperializmu zo strany protinárodne orientovaných štruktúr“. Je to typický jazyk extrémistov. Ak si niečo takéto myslí policajný prezident, ktorý má extrémistov vyšetrovať a dbať o ľudské práva, nie je nebezpečné, že je v takejto funkcii?

Zdržanlivosť je namieste. Ak niekto také niečo podpíše, mal by byť pripravený to buď obhájiť, alebo povedať, že to podcenil, neviem. Ani môjmu uchu slovník tej vety neznie dobre. Je dosť čudesný.

Nemal by Tibor Gašpar odstúpiť?

Neviem to zhodnotiť. Neredukoval by som jeho prácu len do tejto veci a na takéto otázky nech odpovie minister vnútra alebo predseda vlády, a nie minister kultúry.

Čítate niekedy Zem a Vek, Slobodný vysielač alebo Hlavné správy?

Prelistoval som si dve čísla Zem a Vek, je to fenomén.

Súhlasíte s tým, že vašou hlavnou úlohou v boji proti konšpiráciám by malo byť budovanie nezávislej RTVS?

Určite je to jeden z dôležitých dôvodov a snažím sa o to.

V apríli sa začne proces voľby nového riaditeľa. Hovorili ste už v koalícii o tom, kto by sa ním mohol stať?

Ja nie, a pokiaľ viem, tak sa touto otázkou nezaoberala ani koaličná rada. Kuloárne rozhovory neviem potvrdiť ani vyvrátiť.

Ste to vy, kto má v Smere túto tému na starosti?

Asi by mohol byť môj názor braný do úvahy, ale výber riaditeľa je v kompetencii poslancov. Nie je to tak, že len ja budem odporúčať kandidáta. Bude to asi širšia debata.

Voľba je tajná. Bude mať koalícia spoločného kandidáta alebo dostanú poslanci voľné ruky?

Na to vám neviem odpovedať. Tým, že ide o voľbu v parlamente, je logické predpokladať, že by mal byť záujem dohodnúť sa na niekom z kandidátov. Musí sa nájsť nejaká väčšina.

Musí ísť o dohodu v koalícii alebo to môže byť aj väčšina skombinovaná s hlasmi opozície?

Vzhľadom na to, že sa tým ešte nezaoberala koaličná rada, neviem na to odpovedať. Nepoznám postoj Mosta-Híd ani SNS. Všetko je možné, ale počkajme si na to, kto sa prihlási.

Ako hodnotíte roky Václava Miku vo funkcii riaditeľa RTVS?

Verejnoprávne médiá boli dlhší čas počas svojej histórie v horšej situácii. Bolo aj obdobie, keď sa vážne uvažovalo o tom, či ich nemáme zrušiť. Ja som bol o ich zmysluplnosti vždy presvedčený a súčasnosť ukazuje ich absolútnu nevyhnutnosť. Aby sme mali solídny informačný a kultúrny zdroj, ktorý bude vytvárať informácie a obsahy nezávislé od ekonomických a do určitej miery aj politických vplyvov a ktorý sa opiera o verejnosť v poplatkoch, čo ona platí. Keď som v roku 2006 nastupoval na ministerstvo, verejnoprávne médiá mali veľmi zlý obraz a výkon a ľudia prestávali platiť poplatky. Niektorí politici ich na to aj vyzývali.

Včera som videla status na Facebooku známej osobnosti, že chce práveže platiť viac.

Uvedomoval som si, že cesta k tomu, aby si ľudia zobrali toto médium za svoje, bude dlhá a že sa to nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Preto som prišiel so sériou zmien, od zmeny spôsobu výberu poplatkov, ktoré sa už neviažu na vlastníctvo prijímačov, lebo ľudia môžu sledovať a počúvať RTVS aj cez internet a dnes je výber poplatkov takmer stopercentný. Vedel som, že médium potrebuje viac zdrojov, a pripravil som systém zmluvy so štátom. Umožnilo to televízii a rozhlasu robiť programy, ktoré by inak robiť nemohli. Mal som aj plán postaviť nový mediálny komplex, ale náš vtedajší partner HZDS mi v tom zabránil. Začala sa však nejaká cesta a v období, na ktoré sa pýtate, prišiel do RTVS profesionálne dobrý a silný manažment. Keď sa dnes obzriem späť na tie štyri roky, tak prvýkrát v histórii hospodári RTVS bez straty, dokázala si získať nanovo dôveryhodnosť, čo sa odráža aj na radikálne zvýšenej sledovanosti a počúvanosti, a zvýšila sa aj divácka spokojnosť napríklad s objektívnosťou spravodajstva. Hodnotím tieto štyri roky pozitívne. Za veľkú časť výsledku zodpovedá manažment, ale aj bežní zamestnanci a pracovníci rozhlasu a televízie. Nechcem tým povedať, že nevidím iks chýb, ale to nie je podstatné. Moje globálne hodnotenie je pozitívne.

Zaslúžil by si Václav Mika pokračovať vo funkcii?

Ak sa rozhodne znovu kandidovať, určite by mal patriť k relevantným kandidátom a favoritom.

Môže napriek kauze Evka na ministerstve zahraničných vecí patriť k relevantným kandidátom aj Zuzana Ťapáková?

Neviem, či bude kandidovať, ale pre mňa nie je rozhodujúci pohľad optikou kauzy Evka, ale skôr to, že som čítal jej negatívny postoj k zvýšeniu poplatkov a potrebe vyššieho financovania RTVS. Bol to postoj, ktorý som nezaznamenal u žiadneho skutočného odborníka, čo pozná pomery, ale aj to, čo zákon od RTVS očakáva v zmysle obsahu a charakteru programu. Toto robí jej prípadnú kandidatúru v mojich očiach slabou.

V parlamente sa hovorí, že ak by bolo treba dohodnúť sa na kompromisnom kandidátovi medzi SNS a Smerom, favoritom by sa stal šéf TASR Jaroslav Rezník. Bol by vhodný kandidát?

Je dobrým šéfom TASR, ale k jeho osobe by som sa prípadne vyjadroval až potom, ak by vyhlásil, že ide kandidovať.

Čo si myslíte o tom, že TASR pod vedením Rezníka dávala pred voľbami v agentúrnom spravodajstve neúmerný priestor vtedy mimoparlamentnej SNS? V porovnaní s agentúrou Sita bolo správ o SNS v TASR päťkrát viac.

Agentúru SITA nepovažujem za porovnávajúce meradlo voči TASR. Nemeral som to, ale niekedy sa divím, z čoho je agentúra obviňovaná, lebo spravodajská agentúra síce vytvára nejaký obsah, ale k ľuďom ho doručujú médiá, ktoré ho preberajú. Je na vôli média, či použije správu, ktorú TASR vyrobí. Asi málo občanov má prístup priamo do TASR. Myslím si, že robia dobrú robotu, a nevidím ich kriticky, že by voči niekomu robili nadprácu.

Asistentom poslaneckého klubu SNS je Pavel Kapusta, ktorý za Mečiara riadil spravodajstvo STV a pripravoval mečiarovskú propagandistickú reláciu Fašírka. Nemáte obavu z toho, že ak SNS ovládne RTVS, tak sa do televízie môžu dostať späť aj ľudia ako Kapusta?

Nechcem kádrovať ničích asistentov a neviem, prečo dnes hovoríme o tom, že SNS ovládne RTVS.

Nijako sa netaja tým, že by o to mali záujem.

Chcem veriť, že deväťdesiate roky v zmysle ambícií konkrétnych strán ovládnuť médiá už máme za sebou. Štyri roky sme vládli sami a nepodľahli sme pokušeniu spolitizovať RTVS. Preto si napríklad myslím, že aj my vládni politici máme právo verejne RTVS skritizovať, a podstatné je, či potom urobíme nejaký krok, ktorým ju ovládneme. Je to podobné tomu, ako ste vy čelili problému, či môže novinár neformálne komunikovať s politikom. Podľa mňa môže, podstatné je, či sa to neskôr odrazí na jeho práci. Osobne nebudem podporovať žiadne snahy politicky ovládnuť RTVS a myslím, že sa to dnes už ani nedá. Neviem si to predstaviť.

Jednu bitku, ktorá sa týkala zvyšovania koncesionárskych poplatkov RTVS, ste už s SNS prehrali. Takže túto o to, kto bude riaditeľom, už neprehráte?

Koalícia neschválila zákon, ktorý som navrhol, hoci jeho zámer bol schválený všetkými stranami. Je to bitka, ale nevzdávam sa konečného cieľa vyriešiť financovanie. Riaditeľa neschvaľuje a nenavrhuje minister kultúry a bude to otázka hlavne na parlament. Nie je to súboj, do ktorého by som vstupoval s tým, že v ňom ja osobne mám nejakého kandidáta a presadzujem ho. Spýtali ste sa ma, či je súčasný riaditeľ vhodný kandidát. Povedal som, že je jedným z favoritov, pokiaľ sa prihlási, ale to neznamená, že nemôže byť aj iný protikandidát, ktorý môže mať parametre profesionality, skúsenosti a môže byť zvolený. Nikto to nemá vyárendované a nie sme v stave nenahraditeľnosti.

Trochu sa staviate do polohy, ako keby ste v tejto téme nemali v Smere žiadne slovo.

Určite nie je môj názor v týchto veciach braný na ľahkú váhu, ale sú ďalší členovia vedenia, ktorí majú tiež svoje názory. Nehovorím, že sa o tom bude rovno hlasovať, ale nie je to tak, že veci určuje výlučne človek, do ktorého portfólia patria. Môže prevládnuť aj iný názor.

Na jeseň budú župné voľby a politické strany by sa mali dohodnúť na tom, ako porazia Kotlebu v Banskej Bystrici a Uhríka v Nitre. Ako sa vám to podarí?

O Uhríkovi som nerozmýšľal, ale dobre. Bavme sa o tom na príklade Kotlebu, je relevantný kandidát, ktorý má šancu vyhrať, lebo je aktuálnym županom a vieme, že aktuálni župani majú vždy väčšie šance a možnosti. Politika sa zmenila k horšiemu. Máme tu politické strany, ktoré vidia svoje pôsobenie v rámci liberálneho politického systému, a máme strany, ktoré otvorene hovoria, že tento systém treba zrušiť. Dôsledkom tejto situácie je aj to, že vznikla súčasná koalícia, v ktorej sú strany, ktoré by asi inak nespolupracovali. Ak si zadefinujeme, že je veľmi škodlivé, ak by strany s extrémistickými a krajnými názormi získali moc, tak by malo byť úplne prirodzené, že bez ohľadu na to, či s SaS súperíme na ekonomickom poli, tu sa spojíme. Ak sa nespojíme, tak potom asi hrozbu týchto strán nehodnotíme tak vážne. Preto ma napríklad mrzí, že KDH vyhlásilo, že nebude za žiadnych okolností v župných voľbách spolupracovať so Smerom. Ako keby bol Smer stále väčším zlom a nepriateľom ako extrémistická strana. Pánovi Ficovi som už dvakrát povedal, že by mal veľmi naliehavo žiadať v prvom rade koalíciu, aby sa minimálne v tomto kraji spojila, pretože už počúvam, že SNS chce v župných voľbách takisto kandidovať sama. Mali by sme robiť všetko pre to, aby sme vytvorili čo najširšiu koalíciu proti extrémistickým politikom alebo krajným populistom. Dúfam, že sa vytvorí takáto koalícia, či už v Banskobystrickom, alebo aj v iných krajoch.

Zatiaľ sa nezdá, že sa to podarí. SaS chce mať svojho kandidáta Martina Klusa, kandidatúru ohlásil pán Lunter, ešte ju zvažuje aj pán Mičev.

Potom to asi nehodnotíme ako veľkú hrozbu. V histórii boli situácie, že sa dokázali spojiť aj demokrati s komunistami, napríklad pri Vianočnej dohode, ktorá predchádzala SNP. Asi si vtedy vedeli povedať, že je to niečo, čo nás existenciálne ohrozuje.

Pokúsil sa už Smer o tomto vážne rokovať napríklad s SaS?

V prvom rade by som očakával dohodu v koalícii, až potom to, že Smer pôjde rokovať povedzme s SaS, ktorá však má pred očami už pri vyslovení mena Smer červené súkno. V horšom prípade nás v budúcnosti čaká, že strany, ktoré chcú zrušiť demokratický systém, získajú väčšinu. Je to hrozná predstava, ale nie úplne vylúčená. V lepšom prípade budú mať väčšinu stále strany, čo rešpektujú základný rámec liberálnej demokracie, ktorá sa prejavuje aspektmi, ako je tolerancia alebo uznávanie práv menšín. Ale bude to väčšina, čo si bude vyžadovať koalície, pri ktorých sa isté veci budú musieť prekonať a dať súkno nabok.

Skúšali ste sa zamýšľať nad tým, prečo majú to súkno pred očami? Že tu je vážny problém s korupciou, ktorý Smer má?

Čo to má spoločné s Banskou Bystricou?

Veľa, pretože tieto strany napríklad hovoria, že kým bude Robert Kaliňák minister vnútra, tak sa nemajú s vami o čom baviť. Hľadal Smer chyby aj v sebe?

Viem pochopiť dôvody, prečo nechce opozičná strana spolupracovať so Smerom, a je ich určite veľa, ale hovorím o situácii, keď máme na stole inú úroveň hrozby, a toto by malo ísť na bok. Mám pocit, že oni ešte žijú vo svete, že všetci sme demokrati, máme 150 demokraticky zmýšľajúcich poslancov a môžeme robiť čisto pravicové alebo čisto ľavicové koalície. V takej situácii nie sme. Sme vo veľmi vážnej situácii a asi aj my sami sme podceňovali to, ako sa niekto, kto sa oblieka do uniforiem, môže stať županom. Zdá sa, že jeho strana sa úspešne zakorenila, a je aj na nás, či sa bude rozrastať alebo zostane marginálnou skupinou, akou sú extrémisti v každej krajine Európy.

Nie je to aj vaša chyba?

Určite áno.

Na Facebooku napríklad vidno, ako kauza Bašternák spája voličov SaS, OĽaNO s voličmi Borisa Kollára a ĽSNS. Ak by sme boli v krajine, v ktorej funguje normálna politická kultúra, toto by už nebola téma.

Nestojí to na jednej kauze, že ak by sme toto vyriešili, tak by nás okamžite milovali.

Dokázal by Smer v Banskej Bystrici napríklad podporiť nezávislého kandidáta Luntera?

Neviem vám na to odpovedať, lebo ešte neprebehla debata, či sa vieme zhodnúť na kandidátovi v koalícii.

Trochu ma prekvapuje, koľko si na to nechávate času.

Určite je najvyšší čas.

Teraz chcete zmeniť spôsob voľby županov na jednokolový. Je dobré to robiť takto tesne pred voľbami?

Z tohto hľadiska je to na hrane. Takisto uznávam aj racionálne dôvody, prečo sa to robí. Akceptujem to.

Keď sme spolu naposledy robili rozhovor – v auguste –, povedali ste, že je v záujme Roberta Kaliňáka zabezpečiť čo najrýchlejšie vyšetrenie kauzy Bašternák, ktoré bude presvedčivé. Za päť mesiacov sme sa v tejto téme nikam neposunuli. Čo na to hovoríte?

Už by som chcel vedieť nejaký výsledok, pokojne aj taký, že by vyšetrovatelia povedali, že nevedia nič dokázať. Myslím si, že už je čas, kedy by vyšetrovateľ mal povedať, že odkladám konanie alebo obviňujem a posúvam prokurátorovi.

Na sneme Smeru ste dostali od delegátov menej hlasov ako Kaliňák. On mal 318 a vy 311. Sklamalo vás to?

Nie, nie som pretekár v zbieraní hlasov.

Podpredsedníčka parlamentu a SaS Lucia Nicholsonová nedávno na Facebook napísala: „Kaliňáka dajú dole, vystrieda ho Richter a Ondruš bude minister práce. Vraj naozaj.“ Chystajú sa v Smere takéto zmeny?

O ničom takom som nepočul.

Ide o nejaké strategické rozhodnutie vo vnútri strany, že premiér teraz so sebou na výjazdy berie Petra Pellegriniho a Denisu Sakovú?

Nie. Je to normálne a premiér chce asi ukázať, že sú okolo neho v Smere aj ďalší ľudia, a myslím, že aj iní s ním budú chodiť. Nerobil by som z toho vedu.

Poznáte pani Sakovú?

Nepoznám ju osobne alebo nejako lepšie, poznám jej prácu, myslím, že je šikovná a schopná.

Vystrieda Denisa Saková Roberta Kaliňáka vo funkcii ministra?

Nič také som nepočul. Je to jeho veľmi blízka spolupracovníčka.

Preto to všetkým napadlo, keď sa zrazu objavila dvakrát do týždňa na výjazde vedľa premiéra.

Je to veštenie z kávy.

Je to vážna vec, či niekto vystrieda ministra vnútra vo funkcii.

Je vážnou vecou, kto je minister vnútra.

V augustovom rozhovore ste na otázku, aký Smer tu bude v januári, povedali: „Chcel by som, aby bol ‚nakopnutý‘, reštartovaný, aby vzišlo zo snemu vedenie, ktoré bude mať podporu, a aby nás programová konferencia programovo usmernila, aby sme vedeli, na čo budeme klásť dôraz, aby sme sa aj na koaličnej rade mohli držať našich priorít.“ Podľa vás sa to podarilo?

Z veľkej časti áno. Smer je vnútorne stabilizovaný, v tichosti začíname pracovať na programe a novší ľudia vo vedení sa snažia pracovať a zviditeľňovať.

Môže sa reštartovať Smer, ak zostáva vo funkcii Kaliňák?

Samozrejme, že áno.

Marek Maďarič

Robert Kaliňák

Teraz najčítanejšie