Denník N

Prvých ľudí zo siedmich moslimských krajín do USA nepustili, Irán zaviedol odvetné opatrenie

Jedno z prvých rozhodnutí Trumpa - postaviť múr na hraniciach s Mexikom a nevpustiť migrantov zo siedmich krajín. FOTO - TASR/AP
Jedno z prvých rozhodnutí Trumpa – postaviť múr na hraniciach s Mexikom a nevpustiť migrantov zo siedmich krajín. FOTO – TASR/AP

Do krajiny nevpustili Iračanov, ktorí mali platné víza a pracovali pre americkú armádu. Ich právnici podali žalobu na Trumpa. Na zoznam nezaradil krajiny, s ktorými viedla jeho spoločnosť biznis.

V predvolebnej kampani sa tým vyhrážal opakovane: niektorým moslimom zakáže vstup do Spojených štátov. Už vtedy to vyvolávalo nevôľu.

V prvom týždni svojej vlády tak americký prezident Donald Trump aj učinil. Nasledujúce tri mesiace nebudú vydávať víza občanom Sýrie, Iraku, Iránu, Sudánu, Jemenu, Líbye a Somálska. Vo viacerých týchto krajinách sú vojenské konflikty rôznej intenzity, do niekoľkých sú alebo boli zapojení aj Američania.

Trump tvrdí, že medzi prichádzajúcimi odtiaľ sú potenciálni „radikálni islamskí teroristi“ a on len chce chrániť svojich občanov. Nevylučuje, že zoznam sa ešte rozšíri.

Rozhodnutie tiež znamená, že USA 120 dní neprijmú žiadneho utečenca zo Sýrie. Ten čas využijú na prehodnotenie systému udeľovania štatútu utečenca s tým, že prioritou budú náboženské menšiny (hlavne kresťania). Už teraz je jasné, že USA tento rok príjmu maximálne 50-tisíc utečencov.

O polovicu menej ako za Obamu, ktorého administratívu kritizovali, že by mohla byť ústretovejšia.

Trumpovo rozhodnutie spôsobilo chaos, šok, strach a hnev. Ani držitelia zelenej karty, teda dokumentu, ktorý je povolením na pobyt, z dotknutých krajín, nie sú ochránení. Mimovládne moslimské organizácie im odporúčajú, aby nevycestovali z USA a ak sú mimo, aby sa pred cestou späť informovali, či ich vpustia. BBC píše, že v dokumente podpísanom Trumpom sa nespomínajú, ale niektorým už robili problémy na letiskách.

Opýtajte sa pána prezidenta

Keby Iračania Chalíd Darvíš a Hajdar Alšáví stihli skorší let do New Yorku ešte by sa v pohode zvítali so svojimi rodinami, a dnes by sa možno vybrali na prvú prechádzku v novom domove. Namiesto toho sú zadržaní na letisku a hrozí im deportácia do vlasti.

Obaja majú pritom platné víza, obaja pracovali pre americkú armádu v Iraku a jeden má v USA rodinu, ktorá tam kvôli jeho aktivitám dostala azyl. Prileteli však už v čase, keď začalo platiť Trumpovo nariadenie.

Ich právnik podal žalobu na federálnom súde a zdá sa, že takýchto podaní bude pribúdať. Keď sa pokúšal na letisku nájsť niekoho zodpovedného, imigračný úradník mu povedal: „Hovorte s prezidentom, zavolajte pána Trumpa.“

Niekoľko ľudí z dotknutých krajín nevpustili do lietadla smerujúceho do Spojených štátov v Káhire, viaceré cestovné kancelárie prestali do vyjasnenia situácie predávať letenky, letecké spoločnosti inštruovali personál pri odbavovaní letov, aby si dávali pozor na ľudí z „problematických“ štátov.

Je zrejmé, že do USA sa nedostanú iránski filmári nominovaní na Oscara za najlepší zahraniční film. Viaceré globálne spoločnosti, napríklad Google, oznámili, že desiatky ich zamestnancov pôvodom z Blízkeho východu sa ocitli v neistote, lebo sú vycestovaní v zahraničí a nevedia, ako sa vrátia. Ohrozené sú aj programy pre vysoko kvalifikovaných profesionálov, o ktorých mali záujem americké firmy.

Prišli už aj prvé odvetné opatrenia: Irán ohlásil, že na svoje územie nebude povoľovať vstup americkým občanom.

Kanadský premiér Justin Trudeau zase na svojom Twitteri odkázal: „Pre tých, čo utekáte pred perzekúciou, terorom a vojnou. Kanaďania vás vítajú bez ohľadu na vašu vieru. Diverzita je naša sila.“

Ochráni to? Asi ťažko

Trump hovorí, že mu ide o ochranu Američanov pred terorizmom. Otázkou ale je, či to docieli takýmto zákazom. Problematický je samotný zoznam krajín. Ak Trump naozaj chcel zabrániť príchodu moslimských radikálov, na zozname potom chýba Saudská Arábia, odkiaľ pochádzala väčšina útočníkov z 11. septembra, či Pakistan, kde sa narodila jedna z útočníčok zo San Bernardina.

Agentúra Bloomberg vidí súvislosť medzi zoznamom a obchodnými aktivitami Trumpovej rodiny, ktoré nemá aktivity ani v jednej zo siedmich krajín, za to ich má v Saudskej Arábii či Egypte.

Analýza Alexa Nowrasteha z Cato Institute  ukazuje, že za posledných 30 rokov v USA zo spáchania alebo pokus o spáchanie teroristického útoku usvedčili 17 ľudí z Trumpom vybratých siedmich krajín, pričom pri nich neprišiel o život ani jeden človek.

Naviac, aj skúsenosti z Európy, kde sa utečenci tiež často prezentujú ako potenciálni teroristi, ukazujú, že pre teroristické organizácie je pomocou online propagandy oveľa ľahšie a efektívnejšie zverbovať „domácich“ sympatizantov, ako komplikovane „vpašovať“ do krajiny teroristov pomiešaných medzi utečencami.

Dočasný zákaz vstupu občanom z väčšinovo moslimských krajín pobúrilo OSN, americké ľudskoprávne organizácie či predstaviteľov Demokratickej strany.

Podľa kritikov je to nielen nehumánne, ale stavia to aj moslimov proti Západu a oslabuje postavenie USA ako lídra demokratického sveta.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie