Denník N

Izrael povolal autistických vojakov, sledujú zábery z dronov

Sledujú zábery zo satelitov a z dronov. Foto – TASR/AP
Sledujú zábery zo satelitov a z dronov. Foto – TASR/AP

Nikto z týchto chlapcov a dievčat by za bežných okolností nenarukoval do izraelskej armády. Neprešli by psychologickými testami a ani by nedostali osvedčenie o fyzickej zdatnosti. Dnes však sedia v kasárňach a pomáhajú identifikovať hrozby. Ich jednotka je jednou z najoceňovanejších v armáde.

Bol to projekt, ktorému spočiatku nedávali veľké šance. Niekoľko rodičov autistických mladých ľudí však armádu presvedčilo o tom, že ich deti majú výnimočné schopnosti a môžu byť nápomocní. Podarilo sa im získať aj podporu šéfa Mossadu.

Tak vzniklo špeciálne oddelenie jednotky 9900. Pracujú v ňom mladí ľudia s rôznymi poruchami autistického spektra. Spája ich to, že majú nadmieru vyvinutú priestorovú predstavivosť, cit pre detail a vedia celé hodiny sledovať obrazy na obrazovke počítača a registrovať na ňom zmeny, ktoré si väčšina ľudí nevšimne. Takéto schopnosti sú veľmi cenné pri analýze záberov z izraelských špionážnych satelitov či dronov.

Vidia veci inak

„Vizuálne vnímanie autistov je iné ako v prípade bežnej populácie,“ vysvetlil novinám Times of Israel Joram Bonneh z univerzity v Haife, ktorý o nich robil niekoľko štúdií.

„Zdá sa, že autisti vidia obrazy objektívnejšie, lebo nie sú zaťažení konceptom, ako by veci mali byť.“ Bonneh to prirovnal k šachovej partii. Väčšina ľudí pri jej sledovaní zvažuje, aký bude ďalší ťah, autisti si všimnú, že na jednej z figúrok pešiakov je škvrna.

To je pri analýze špionážnych záberov, kde jeden nenápadný detail môže zmeniť celý komplexný obraz, zásadné. Aj preto si dôstojníci, ktorí mali spočiatku predsudky a obavy, svojich vojakov a vojačky veľmi cenia.

Neznamená to však, že ich spolupráca je vždy hladká. Autisti majú svoje pomerne jasné limity, hlavne pokiaľ ide o komunikáciu či sociálne zručnosti. Rodičia mladých ľudí zapojených do armádneho projektu sami priznávajú, že ich deti sú nadmieru disponované pre isté špecifické činnosti, ale inak sú v porovnaní s rovesníkmi detinskí, nerozhodní, nepripravení pre samostatný život.

Sledoval syna po ceste do kasární

Jeden z otcov napríklad niekoľko dní z auta sledoval svojho syna, či zvládne sám cestu autobusom do kasární. Rodičia si však všimli, že po prípravnom kurze a teraz počas práce pre armádu sú ich deti samostatnejšie, čo dáva nádej, že aj po armáde by sa mohli zapojiť do pracovného procesu a viesť vlastný život.

Problémom bolo a stále je aj to, že autisti nechápu hierarchiu v armáde ani im celkom nie je jasné, čo si môže dovoliť veliteľ a čo bežný vojak. Hoci izraelská armáda je známa svojím uvoľneným štýlom komunikácie, mali noví vojaci a ich nadriadení spočiatku problémy. „Snažíme sa upriamovať pozornosť skôr na ich výsledky ako spôsoby,“ hovorí jeden z veliteľov. Pripomína, že autistickí vojaci majú problémy s disciplínou aj obmedzené komunikačné schopnosti a nie vždy vedia zrozumiteľne vyjadriť svoje postoje.

Autistickí vojaci tiež pracujú s ostatnými vojakmi, často sú partnermi v tíme. To sa tiež veľmi zle prekonávalo, lebo, ako povedal psychológ jednotky, aj bežní vojaci sú stále len 18-ročnými mladými ľuďmi, ktorí majú svoje problémy a ocitli sa v novom prostredí.

Experti zapojení do projektu tiež zdôrazňujú, že v takejto jednotke môže pracovať len zlomok mladých ľudí diagnostikovaných poruchou autistického spektra. Nie všetci tiež budú mať vynikajúce výsledky. Dôstojníci, ktorí s nimi pracujú, hovoria, že sú medzi nimi vyslovene nadpriemerní jedinci a potom aj takí, čo svoje úlohy plnia štandardne. Projekt si však pochvaľujú.

To platí aj pre autistických vojakov. Hovoria, že si našli nových priateľov, potešili rodičov a jeden z nich si myslí, že ich zamestnali aj preto, že ich potrebujú.

Svet

Teraz najčítanejšie