Prezident Trump si prvý raz zavolal s Putinom, rozprávali sa o Ukrajine aj Sýrii

Približne 45 minút trval prvý oficiálny kontakt medzi novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Do Kremľa zavolal Trump o ôsmej večer moskovského času. Počas rozhovoru mal pri sebe celkom štyroch svedkov – amerického viceprezidenta Mika Pencea, šéfa stratégie Steva Bannona, poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Flynna a šéfa štábu Bieleho domu Reinca Priebusa.

Ešte pred tým si približne rovnako dlho zatelefonoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. O nej nedávno povedal, že otvorením svojej krajiny pre státisíce utečencov urobila „katastrofálnu chybu“. Trump naopak ako jednu z prvých vecí oznámil vybudovanie múru na hraniciach s Mexikom a zákaz vstupu migrantom zo siedmich moslimských krajín. Prví Iračania, hoci mali víza, sa už do krajiny nedostali.

Prvé detaily z rozhovoru Trumpa s Putinom po vyše hodine zverejnil Kremeľ. Obaja lídri sa podľa neho rozprávali o aktuálnych medzinárodných problémoch – ako je vojna v Sýrii, situácia jadrového programu Iránu či Severnej Kórey, Ukrajina či boj proti terorizmu, informovala televízia TV Dožď.

Otvorili aj možnosť koordinácie spoločného boja proti Dáišu a iným teroristickým skupinám v Sýrii, ako aj osobné stretnutie, pre ktoré by sa mal nájsť vhodný termín aj miesto.

Podľa Kremľa tiež Trump zaželal ruskému národu šťastie a veľa úspechov s tým, že americký národ sympatizuje s Ruskom a jeho občanmi. Za to Putin podčiarkol, že je to podobné aj z ruskej strany.

„Pripomenul, že naša krajina vyše dve storočia podporovala Ameriku, bola jej spojencom v dvoch svetových vojnách, a teraz ju považuje za dôležitého partnera v boji proti medzinárodnému terorizmu.“

Hoci podľa kremeľského zápisu nepadlo ani slovo o sankciách, obaja lídri sa mali rozprávať aj o obnovení vzájomných obchodných a hospodárskych vzťahov.

Až 57 percent Američanov je podľa nedávneho prieskumu presvedčených, že Rusi zasiahli do americkej predvolebnej kampane. Americké tajné služby vinia ruských hakerov, že nielenže ovplyvnili kampaň, ale aj pomohli Trumpovi k víťazstvu.

Väčšina Rusov, 56 percent, sa koncom minulého roku podľa moskovského Levadovho centra stavalo k Spojeným štátom negatívne. Očakávania od Trumpa ako prezidenta sú však v ruskej spoločnosti výrazné – v januári 45 percent opýtaných povedalo, že po jeho víťazstve očakáva zlepšenie vzťahov medzi USA a Ruskom.

Pred avizovaným telefonátom sa objavili úvahy, že jednou z tém bude aj zrušenie sankcií proti Rusku, ktoré zaviedol západ po anexii Krymu a vyprovokovaní konfliktu na východe Ukrajiny.

Trump to však označil za predčasné ešte deň pred rozhovorom s Putinom počas stretnutia s britskou premiérkou Theresou Mayovou.

Pred zrušením sankcií ho varoval napríklad republikánsky senátor John McCain, ktorý povedal, že ak by ich Trump zrušil, zavedú ich v kongrese novým zákonom. „Dúfam, že prezident Trump ukončí tieto špekulácie a odmietne takýto ľahkovážny postoj. Len za tri posledné roky za Vladimira Putina Rusko napadlo Ukrajinu, anektovalo Krym, ohrozilo spojencov NATO, vojensky zasiahlo v Sýrii, a za sebou nechalo smrť, deštrukciu a nesplnené sľuby.“

„Všetko bude pozitívne,“ povedal pred telefonátom agentúre Interfax Putinov blízky spolupracovník Nikolaj Patrušev, tajomník bezpečnostnej rady, ktorý s ruským prezidentom naplánoval okupáciu Krymu v roku 2014. V Rusku vítali zvolenie Trumpa s eufóriou a potleskom poslancov v Štátnej Dume.

„Chceme mať skvelé vzťahy so všetkým krajinami. Ak by sme mohli mať skvelé vzťahy s Ruskom a Čínou a všetkými krajinami, som všetkými za,“ povedal Trump ešte v piatok.