Denník N

Trumpov zákaz vstupu pre sedem moslimských krajín spôsobil chaos

Trump aj po prvých sporoch tvrdí, že všetko ide hladko. Foto – TASR/AP
Trump aj po prvých sporoch tvrdí, že všetko ide hladko. Foto – TASR/AP

Časť Trumpovho rozhodnutia zablokovali viacerí sudcovia. Jeho zákaz sa napríklad týka aj britského poslanca, čo sa narodil v Iraku.

Iránski študenti amerických univerzít, režisér filmu ašpirujúceho na Oscara, starý otec z Iraku, ktorý chcel navštíviť vnúčatá, pár iránskych dôchodcov a držiteľov zelenej karty v zlom zdravotnom stave, konzervatívny britský poslanec a jeho manželka, obaja narodení v Iraku, Iračania, čo pracovali pre americkú armádu ako prekladatelia, jezídka, čo ušla pred Dáišom, rodiny, ktoré dostali špeciálne imigračné víza a doma všetko predali.

všetci pocítili na vlastnej koži dôsledky rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa na 90 dní zakázať vstup občanom siedmich, prevažne moslimských krajín do USA.

Ide o Irak, Irán, Sýriu, Líbyu, Sudán, Somálsko a Jemen. Trump tiež na 120 dní zastavil prijímanie utečencov zo Sýrie a ohlásil zmeny v systéme posudzovania žiadostí o azyl. Bude to znamenať, že USA si zoberú menej utečencov a budú preferovať kresťanov.

„Nemyslel som si, že to Trump naozaj urobí. Veľa politikov len rozpráva,“ povedal agentúre Reuters Bardia Núhí, keď na letisku v Chicagu hodiny čakal, či jeho iránskeho otca, ktorý má americkú zelenú kartu, pustia „dnu“. Napokon sa dočkal, odteraz si však celá rodina dobre rozmyslí, či vycestuje do zahraničia.

Zasiahla sudkyňa

Takmer okamžite po vydaní Trumpovho dekrétu, ktorý má podľa jeho slov „ochrániť Ameriku pred radikálnymi islamskými teroristami“, sa desiatky ľudí na amerických letiskách s platnými vízami v pasoch alebo so zelenými kartami stali „nežiaducimi“ a imigrační úradníci s nimi začali proces deportácie. Až dočasný súdny príkaz federálnej sudkyne Ann Donnellyovej ich od toho ochránil.

Donnellyová vyjadrila právny názor, že ak by sa pristúpilo k deportácii týchto ľudí, prišlo by k „nenapraviteľným škodám“.

Treba však povedať, že jej rozhodnutie je len dočasné, týka sa ľudí, čo boli zadržaní na amerických letiskách, a nijako nerieši tých, čo majú platné víza a sú vo svojich domácich krajinách, či utečencov. Napriek tomu sa to považuje za prvú porážku Donalda Trumpa v jeho „spanilej jazde“ smerujúcej k pretvoreniu Spojených štátov na jeho obraz.

O tom, že zakáže vstup moslimov do USA, hovoril už počas predvolebnej kampane, ale stále existovala nádej, že to napokon neurobí. Aj teraz jeho administratíva tvrdí, že Trumpov príkaz nie je namierený proti moslimom, ale problematickým krajinám. Okrem moslimov skutočne zasahuje aj príslušníkov iných náboženstiev.

Časť americkej verejnosti prijala so značnou nevôľou, že hranice ich krajiny sa zatvárajú pred ľuďmi z niektorých krajín. Na viacerých letiskách, kde zadržali ľudí s pasmi z „nevhodných“ krajín, sa zhromaždili demonštranti, aby vyjadrili nesúhlas s touto politikou.

Zarazení a kritickí sú aj viacerí európski politici. Nesúhlas vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová, pápež František, predstavitelia mimovládnych organizácií aj UNHCR. Trumpa odsúdili aj americkí demokrati, hlasy disentu sa ozvali aj z republikánskej strany.

Irán, ktorý je na zozname siedmich krajín, prijal odvetné opatrenia a zakáže Američanom vstup na svoje územie. Kanadský premiér Justin Trudeau zase povedal, že tých utečencov, čo odmietnu Američania, zoberie do Kanady.

Príliš veľa nezrovnalostí

Hoci Trump sa vyjadril, že jeho príkaz sa bude „hladko realizovať“, nestalo sa tak. Dokument je plný nejasností, dáva imigračným úradníkom moc vykladať si ho pomerne široko. Preto sa dajú očakávať ďalšie žaloby a súdne rozhodnutia. Podobne ako sudkyňa Donnellyová rozhodli aj sudcovia v Seattli, Bostone či vo Virgínii.

Vyzerá to tak, že Trumpov príkaz bol šitý horúcou ihlou a poháňali ho skôr populistické úmysly bez toho, aby sa k nemu vyjadrili právni experti či ľudia z imigračnej praxe.

„Myslím si, že chápem jeho úmysly, ale nanešťastie sa zdá, že to nariadenie je predčasné a nedomyslené. Je až príliš veľa nuáns imigračnej politiky, ktoré môžu rozhodovať o živote a smrti,“ myslí si republikánsky kongresman Charlie Dent.

Okrem právnej a morálnej problematickosti je otázne, či naozaj práve zákaz ochráni Američanov pred terorom. Inštitút Cato vydal analýzu, podľa ktorej za posledných 40 rokov usvedčili z plánovania alebo vykonania teroristického útoku na americkej pôde 17 ľudí zo siedmich krajín, čo Trump označil za hrozbu. Pri ich akciách nezahynul ani jeden občan USA. Na zozname však chýba Saudská Arábia, Pakistan, Egypt či Libanon.

Občania týchto krajín majú na svedomí teroristické útoky, vrátane 11. septembra, pri ktorých zomierali Američania. Kritici sa teda pýtajú, podľa akého kľúča Trump vyberal krajiny na svoj zoznam, a prečo majú byť zákazom postihnutí aj utečenci, čo trpeli výčinmi islamských radikálov vo svojich krajinách.

Teroristické skupiny navyše nemusia posielať do USA svojich „bojovníkov“ prezlečených za utečencov, na útok im stačí zmanipulovať domácich sympatizantov.

Ostro kritizované bolo aj načasovanie Trumpovho príkazu na Medzinárodný deň spomienok na holokaust. Časť jeho obetí boli aj ľudia, ktorých odmietli prijať na svoje územie viaceré krajiny, vrátane Spojených štátov amerických.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie