pondelok

Vozár: Mečiarove amnestie boli právny suterén, ich zrušenie je vyšší mravný princíp

V demokratickej krajine ani nenájdeme podobný príklad, kde by bola takto hrubo zneužitá moc, ako sa to stalo u nás v roku 1998, hovorí JOZEF VOZÁR.

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek

Riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár je jedným z iniciátorov vyhlásenia právnikov k zrušeniu amnestií. Spoločne dali poslancom jasný signál, prečo by mali na najbližšej schôdzi hlasovať za ústavný zákon, ktorým by sa amnestie vyhlásené zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom zrušili.

V roku 1995, keď uniesli prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, ste mali 28 rokov. Ako ste vnímali tento únos?

V tom období som bol na študijnom pobyte v Nemecku. Keď som sa vracal vždy domov, tak som sa cítil, ako keď cestujem do minulosti. Mal som pocit, že odchádzam z miesta, kde sa žilo slobodne, a prídem na miesto, kde som sa dozvedal vždy niečo negatívne. Čakala ma zlá nálada v spoločnosti a  prekrúcanie práva.

Nasledovalo zmarené referendum a Mečiarove amnestie…

A bolo to obdobie, keď som dokončil ašpirantúru a vydal knihu. Mojím školiteľom bol Ján Drgonec. Išlo o nekompromisného ústavného sudcu, takže som mal mnohé informácie z prvej ruky.

Ako sa pozerá mladý právnik na niečo také ako Mečiarove amnestie?

Chápal som to tak, že hlbšie sa už hádam ani nedá klesnúť. Považoval som to za úplný právny suterén a zdalo sa mi, že ak za únos človeka nepôjde niekto do väzenia, tak už potom asi za nič. Myslel som si, že len čo to bude možné, tak sa časti amnestií týkajúce sa zavlečenia Michala Kováča mladšieho a zmareného referenda zrušia a vinníci potrestajú.

Pokúsil sa o to premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý ako zastupujúci prezident chcel amnestie vydané predchodcom zrušiť. Ústavný súd povedal, že to nie je možné.

Dzurinda v tom čase mal expertízy, ktoré tvrdili,  že je to možné. Jeden zo senátov nášho Ústavného súdu však tento názor nezdieľal. Povýšil ochranu nadobudnutých práv  z amnestií takmer na absolútnu úroveň. Ochranu nadobudnutých subjektívnych práv je potrebné plne rešpektovať, avšak len vtedy, ak išlo o práva nadobudnuté v dobrej viere. To sa v tomto prípade určite nestalo.

Už vtedy ste vedeli, že jediným riešením je „prelomenie“ amnestií cez ústavný zákon?

Priznám sa, že vtedy som ešte nerozmýšľal nad tým, ako ich prelomiť. Keď niektorí právnici prišli s nápadom ísť cestou ústavného zákona, tak som o tom začal uvažovať. Po preštudovaní všetkých za a proti som si uvedomil, že je to jedno z mála efektívnych riešení na to, aby sa táto kauza skutočne skončila v prospech práva a najmä spravodlivosti.

Dnes ste podpísaný pod vyhlásením vyše dvadsiatky právnikov. Prečo vôbec toto vyhlásenie vzniklo?

Od roku 1998 sa niektorí poslanci v parlamente permanentne pokúšali prelomiť Mečiarove amnestie, ale v parlamente sa vždy našli nejakí „osvietení“ právnici, ktorí hľadali dôvody, prečo sa to nedá. Hľadajú na absolútne neštandardne udelené amnestie  učebnicové riešenie, ako ich zrušiť. V demokratickej krajine ani nenájdeme podobný  príklad, kde by bola takto hrubo zneužitá moc a pošliapané právo pri udeľovaní amnestie. Keď sme skúmali možnosti zrušenia, tak sme zistili, že prípad zneužitia inštitútu amnestie sa stal v Argentíne počas vlády vojenskej junty. Po nástupe demokratických síl bola amnestia zrušená.

Skúste však povedať, prečo ste sa ako právnici rozhodli spísať toto vyhlásenie?

Na začiatku to bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125764 z vás dostáva správy e-mailom