Denník N

Kocky v tejto knihe sú hodené nadivoko

Je to krajina, kde sú pudy oveľa obnaženejšie a menej upratané, než aké ich poznáme. Preto je tá krajina taká lákavá a fascinujúca.

Románový debut americkej autorky havajsko-kórejského pôvodu Hanye Yanagihara Lesní ľudia (vyd. Slovart v preklade Dariny Zaicovej) vyvolal v knižnom svete veľký záujem. Možno je to marketingovou mágiou témy nesmrteľnosť, možno zaujímavým pôvodom autorky, možno strhujúcou témou džungle.

Džungľa je modernou civilizáciou nedotknutý svet. Na psychologickej úrovni jej možno rozumieť i ako symbolu divokého a civilizáciou nedotknutého v našom vnútri – veď už od čias Freuda vieme, že každý človek v sebe takúto časť má. Krajinu, kde nie sú vyšliapané chodníčky, kde neplatia pravidlá a zákony, a to nielen tie ústavné, ale ani morálne – tak ako ich poznáme my. Kde nie sú inštitúcie, ktoré by regulovali a dávali tvar a štruktúru ľudskému správaniu.

Povedané na rovinu, je to krajina, kde sú pudy oveľa obnaženejšie a menej upratané, než aké ich poznáme. Preto je tá krajina taká lákavá a fascinujúca. Podobná je aj ľudská túžba po nesmrteľnosti – búra hranice, zahráva sa s ohňom.

Norton Perina je lekár-vedec, ktorý sa dostal do expedície na nepoznaný ostrov Ivu´ivu. Tu objavuje korytnačku, ktorá domorodcom zabezpečuje extrémne dlhý vek. Platí sa za to vysoká cena. Je to ohromujúci, ale aj smutný výjav. Odpudzuje, ale aj láka. Protiklady, ktoré čitateľa ku knihe priťahujú, ale zároveň i odpudzujú.

Veľmi kontroverzné je i zloženie a dynamika výskumného tímu, ktorý sa vybral do pralesa – Esme, ambiciózna vedkyňa, doktor Perina, práve skončený medik (a náš hlavný hrdina), ktorý sa vo výprave ocitol preto, aby sa ho na škole zbavili, a nečitateľný, zraniteľný i trocha naivný Tallent – vedúci výpravy – do ktorého sú obaja platonicky zamilovaní.

Najdivokejšiu zmes pocitov však zažije čitateľ pri samotnom hlavnom hrdinovi Perinovi. O to silnejších, že rozpráva dej v prvej osobe. Už jeho detstvo bolo v mnohom zvláštne – chladná a bizarná matka svojich synov predčasne opustila za zvláštnych okolností, neprítomný otec, vzdialený brat, nesúrodý zanedbaný dom, a to všetko v mestečku, kde nikto nepestuje hlbšie vzťahy – „Tovar vymenili za peniaze a pocestným zaželali šťastnú cestu s vedomím, že ich viac neuvidia.“ – to je Perinov vstup do sveta vzťahov.

Ponorený do jeho vnútorného sveta môže čitateľ pomerne ľahko stratiť orientáciu v tom, čo je dobré, čo zlé, čo sa dá pochopiť, čo už nie. A to je väčšinou zaujímavý zážitok, keby aj kniha nič iné nepriniesla.

Po návrate z džungle Perina získava Nobelovu cenu za objav, ktorý si odtiaľ za sporných okolností priviezol. Jeho objav zároveň mení ostrov na nepoznanie. Sčasti aby si uchlácholil svedomie, si Perina celé roky vozí z ostrova deti, ktoré si adoptuje a ktorými si postupne zapĺňa svoj veľký dom i vyprázdnený život. Perina vstúpil do džungle, ale tá ho celého prerástla – cez pocity viny, cez deti, ktoré si vozí, ale aj cez džungľu, ktorá v ňom driemala už od detstva.

Už počas Perinovho pobytu v džungli musí čitateľ čeliť silným pocitom fascinácie i hnusu. Pocit hnusu je však prítomný, aj keď sa to už v knihe nehemží červíkmi z džungle ani všade naokolo súložiacimi domorodcami každého veku. Džungľa, prekračovanie pravidiel, krutosť,ale i nespútanosť, tie Perinu sprevádzajú aj v civilizovanej Amerike. Vianočný stromček v jeho dome plnom detí pôsobí na Perinu desivo, mesačné svetlo mu pripomína hnis.

Džungľa v hlave i srdci prechádza i na ďalšie generácie – Vitkor, jedno z mnohých Perinových adoptovaných detí, ho obviňuje zo sexuálneho zneužívania – čo pre držiteľa Nobelovej ceny samozrejme znamená veľký škandál.

Hanya Yanagihara hodila kocky v tejto knihe naozaj nadivoko a čitateľ sa musí pripraviť na rozporuplné pocity, lebo stráviť všetky tie červíky z džungle, spustošenie panenskej prírody, korytnačie mäso zaručujúce dlhovekosť, ale i strhujúci záver, to chce silný žalúdok.

Teraz najčítanejšie