štvrtok

Paleontológ: Dve tretiny zemského povrchu nie sú zmapované, zlaté obdobie nás iba čaká

Geologické podložie na území Slovenska je veľmi zložité, vraví v rozhovore pre Denník N vedec Matúš Hyžný. „Dobrý geológ, ktorý vyštuduje na Slovensku, môže byť vďaka tomu pripravený na riešenie takmer akéhokoľvek geologického problému kdekoľvek na svete.“

Foto N – Vladimír Šimíček

Geológ a paleontológ MATÚŠ HYŽNÝ (1985) z UK v Bratislave sa zaujíma o dinosaury, desaťnožce, ale je aj vášnivým čitateľom a zberateľom diela J. R. R. Tolkiena. „Veľakrát som uvažoval, prečo ma Tolkien tak chytil. Možno to bola potreba niečoho mýtického, starého a predpotopného. Aj dinosaury mi pripadali podobne neznáme ako Tolkienov svet,“ hovorí vedec pre Denník N.

Kedy ste sa dostali k vašej záľube, dinosaurom?

Keď som mal štyri roky, otec mi podaroval učebnicu zoológie, boli tam štyri obrázky dinosaurov. Zapáčili sa mi a vtedy sa začal môj záujem o dinosaury. Nevedel som čítať, ale zapamätal som si ich, naučil sa, aké majú mená, a povedal som si, že toto chcem robiť. Nikdy som neuvažoval, že by som robil niečo iné. Na vysokej škole som vyštudoval geológiu, špecializáciu paleontológia. Už desať rokov aktívne skúmam desaťnožce, medzi ktorými nájdete napríklad kraby alebo raky.

Ako vyzerá bežný deň paleontológa v teréne? Sú laické predstavy o kopáčoch v exotickej krajine pritiahnuté za vlasy?

Deväťdesiat percent času – a možno ešte viac – som za počítačom, zvyšok v teréne. Paleontológ nie je človek, ktorý si dá klobúk a ide vykopávať dinosaury. To často robí technický asistent. Ja pracujem hlavne v laboratóriu a za počítačom. Ak sa však niekto špecializuje na mikrofosílie, často potrebuje odobrať veľa vzoriek a v teréne môže tráviť viac času. Keď som v teréne, obvykle presne viem, čo hľadám. Existujú podrobné geologické mapy a chodím na miesta, o ktorých viem, čo na nich nájdem.

Pre paleontológa je zaujímavých posledných 500 miliónov rokov: vtedy sa život veľmi rozvíjal, z tohto obdobia máme veľa fosílnych zvyškov. Na Slovensku nenájdeme horniny staré 500 miliónov rokov. Najstaršie horniny s fosíliami majú zhruba 350 miliónov rokov.

Prečo nemáme aj staršie horniny?

V danom období bola naša krajina buď súšou a neboli tu vhodné podmienky na sedimentáciu morských uložení, alebo došlo k zavrásneniu starších vrstiev do podložia. Naše prostredie Západných Karpát je ako obrovská horská zmes, akási viacúrovňová skladačka, kde sa jednotlivé diely navzájom pozakrývali a následne zamiešali. Naše geologické podložie je veľmi zložité. Vďaka tomu môže byť dobrý geológ, ktorý vyštuduje na Slovensku, pripravený na riešenie takmer akéhokoľvek geologického problému kdekoľvek na svete.

Z mladšieho obdobia druhohôr (geologická éra, začala sa zhruba pred 250 miliónmi rokov a skončila pred 65 miliónmi rokov, pozn. red.) máme obrovské množstvá hornín jurského a kriedového veku. V tom čase – keď inde pobehovali dinosaury – sme tu my mali more. Aj preto je u nás z toho obdobia zachovaných tak veľa hornín.

deinotherium
Deinotherium (chobotnatce rodu Deinotherium žili aj na území Slovenska). Autor – Matúš Hyžný

Máme na území Slovenska nejaké náleziská dinosaurov?

Z Tatier poznáme triasové sedimenty, majú nejakých 200 miliónov rokov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás