Denník N

Ponížene prosím, pán untervodca. Alebo keď si už aj lekári posielajú video s vodcom

Gejza Šlapka 18. decembra 1983 strihá pásku na Prístavnom moste v Bratislave. Foto - TASR
Gejza Šlapka 18. decembra 1983 strihá pásku na Prístavnom moste v Bratislave. Foto – TASR

Pre mnohých je lákavé nemusieť nič vedieť a rozhodovať. Už teraz sa na to trasú. Krikľúni zo sociálnych sietí túžiaci po krvavej revolúcii.

Autor je členom Living Memory

Prednedávnom zomrel Gejza Šlapka. Pre tých, ktorým jeho meno nič nehovorí, pripomeňme, že pred rokom 1989 to bol vysokopostavený komunistický papaláš. Prakticky celé normalizačné obdobie, poučený z krízového vývoja, sedel súdruh Šlapka v predsedníctve ÚV KSS a bol aj členom celorepublikových federálnych straníckych orgánov. Bol to teda jeden z tých nedotknuteľných.

Prečo písať o členovi organizácie, o ktorej zákony hovoria ako o nemorálnej, protiprávnej a zločineckej? Stojí taký súdruh za text? Súdruh mal stáť, ako jedna z hláv zločineckého spolku, pred súdom, ale u nás stačí „odsúdiť“ len verbálne, akože, aby sa nepovedalo.

Venovať sa otázkam následkov nepotrestaného zločinu sa dnes nebudeme. Hoci je to jedna z príčin stavu, v ktorom sa dnes táto krajina nachádza. Gejza Šlapka za pár slov stojí v inej súvislosti. Ani nie tak on, ako jeho odkaz. Ten za to stojí. Najmä v čase, keď každý štvrtý občan Slovenska túži po návrate diktatúry.

Posledný rozhovor

V súvislosti s odchodom súdruha na pravdu božiu, teda pardon, v súvislosti s jeho skonom, nám niektoré médiá pripomenuli posledný rozhovor, ktorý poskytol minulé leto. V ňom si zaspomínal na časy, keď mali všetci všetko a rovnakým dielom a on mal okrem toho ešte aj moc. Skutočnú. Boli to časy, keď rozhodoval. Keď sa ho báli. Keď vládol strach. A tak súdruh spomínal, ako za ním chodili. Chodili po stranícke požehnanie. Ktoré blahosklonne udeľoval. Alebo aj nie. Podľa uváženia.

Keď prišli z divadla, či nebude problém s Preletom nad kukučím hniezdom, súdruh povolil. „Povedali sme, aby sa tí, čo chceli vyrývať, nesrali. Ide o divadelnú hru, ide o umelecké dielo. To je to hlavné!“ No krásne časy, nie?

No nebol to len Gejza Šlapka. Takých šlapkov tu boli stovky. Starší si možno spomenú na kádrovákov, akože personalistov. Súdruh kádrovák je možno ťažký primitív, ktorým pohŕdame, ale čo keď bez jeho podpisu nemôžem žiadať o devízový prísľub či výjazdnú doložku? Súdružka kádrováčka má rada ruže, karafiáty až tak nemusí, treba s ňou byť zadobre, lebo môže byť „kaňka“ v posudku.

Neboli to však len kádrováci. V mocenskej pyramíde totality boli tých šlapkov haldy. Vedúca úloha strany predsa. Haldy často nekompetentných a nevzdelaných, ale z titulu tej správnej príslušnosti mocných. Za Slovák štátu to tiež nebolo iné. Veď si len pozrite, ako rástli počty členov strany, keď občania pochopili, že kto nie je ľudák, má to ťažšie. Úplatky a pozornosti, koňačiky, bukrétky, zlaté zuby. V závislosti od doby. Robiť budeš nie, čo chceš, ale čo my ti povieme. Nie to, čo ti dovoľuje zákon, ako v prehnitej demokracii, ale to, čo ti rukou či tlamou člena partaje povolíme. Strana je zákon.

Už sa trasú

A ono je to pre mnohých lákavé, nemusieť nič vedieť a rozhodovať. Už teraz sa na to trasú. Agilní krikľúni zo sociálnych sietí túžiaci po krvavej revolúcii. Keď to všetkým spočítajú. Smutnejšia je však tá iná veľká časť spoluobčanov. Nie sú to žiadni neonacisti. A ani ľudia žijúci z minima. Minule som videl, ako si video s „vodcom“ preposielali lekári, že „však si pozri, vlastne má pravdu“.

Majú (okrem iného) asi krátku pamäť. Treba si spomenúť na Šlapku, na toho svojho, na veľmi veľa iných vecí a pripomenúť ich aj svojim známym, čo podliehajú „pravdám nových vodcov“. Nech sa pozrú, ako vládnu. Vidno to na župnej úrovni. Hemží sa to tam odborníkmi a župa prekvitá. Alebo ani nie? Ale rozhodujú. Napríklad o umení, o tom, ktoré divadlo je dekadentné, ktoré zruinujeme. My rozhodneme, čo je pre vás, občania, vhodné….

Už svoju víziu demonštrujú a viacerým sa pozdáva. Je to asi vábivá predstava ísť pre povolenie, pre seba a svoje deti, napríklad za tým pánom, čo sa na sociálnych sieťach preslávil gramatikou a fotkou, na ktorej má na hlave nakrivo natiahnutú punčochu a v ruke dlhý nôž. Okresný predseda. Sú ich haldy. Tí už v strane sú… Čo vy?

Komentáre

Teraz najčítanejšie