Denník N

Ak nepijete viac ako štyri kávy denne, pomáhajú vám

Káva telu pomáha, keď sa pije s mierou. FOTO - TASR/AP
Káva telu pomáha, keď sa pije s mierou. FOTO – TASR/AP

Pozreli sme sa na doterajšie vedecké štúdie o vplyve kofeínu na ľudské telo. Do štyroch káv denne je efekt skôr pozitívny.

Každý deň sa na svete vypije vyše 1,6 bilióna miliardy šálok kávy. Tá sa stala našou dennou rutinou a jedna z jej hlavných zložiek – kofeín – sa pomaly prepracovala do viacerých nápojov.

Kofeín môžeme nájsť vo viac ako 60 rastlinách, pričom medzi jeho najznámejšie zdroje patrí káva, čokoláda, niektoré lieky bez predpisu proti nádche a prechladnutiu, čaj a v poslednom čase aj veľmi obľúbené energetické a sýtené nápoje.

Ide o stimulujúcu látku, ktorá aktivuje náš nervový systém. Zlepšuje nám schopnosť sústrediť sa a potláča pocit únavy. Po vypití nápoja s obsahom kofeínu sa jeho účinky dostavia už do 15 minút a vydržia až 6 hodín.

Keďže kofeín prijímame v relatívne vysokých dávkach nielen z kávy, mali by sme si dávať pozor a sledovať jeho celkové množstvo, ktoré denne prijmeme. Vo vysokých dávkach môže byť škodlivý.

ČÍTAJTE VIAC
Niektoré energetické nápoje majú toľko kofeínu ako tri espressá. Aj preto by ich deti nemali piť. 

Pozitíva kofeínu

Vďaka veľkej popularite kávy existuje obrovské množstvo výskumov zameraných na štúdium účinkov kofeínu na ľudský organizmus. Preto vieme, že tri šálky kávy denne znižujú riziko vzniku rakoviny pečene a iných poškodení o 50 percent. Navyše pravidelná konzumácia kávy ochraňuje DNA našich buniek, čím pomáha regulovať pocit sýtosti, redukuje príjem energie a zvyšuje metabolizmus telesného tuku.

Výskum Franka Hu z Národnej univerzity v Singapure ukázal, že káva a čaj s kofeínom, najmä ak sa pijú bez cukru, znižujú riziko vzniku cukrovky druhého typu. Každá ďalšia šálka kávy denne navyše znižuje riziko vzniku diabetu o ďalších 7 percent. Káva tiež pravdepodobne znižuje riziko vzniku rôznych kardiovaskulárnych chorôb.

Z rakoviny kofeín zo štyroch a viac šálok kávy denne štatisticky znižuje riziko endometriálneho karcinómu, ale iba ak si ju dáte bez mlieka a cukru. Okrem toho ochraňuje pred rakovinou ústnej dutiny, hltanu pankreasu. Pri iných skúmaných typoch rakoviny, ako napríklad močového mechúra, prostaty alebo pľúc, sa výsledky rozchádzajú, niektoré výskumy našli iba neutrálny efekt kofeínu.

V prípade dospelých Američanov znížil kofeín z kávy počet samovrážd, ženám pravdepodobne pomáha predchádzať depresii. Navyše pomáha usporiadaniu pamäti. Kofeín tiež ochraňuje pred Parkinsonovou chorobou – ak pijete kávu pravidelne, riziko vzniku tejto choroby máte o 33 percent nižšie.

Štatistický výskum pod vedením Alessia Crippa z Karolínskeho inštitútu v Štokholme ukázal, že konzumácia kávy je inverzne asociovaná so všeobecnou úmrtnosťou.

Kde všade je kofeín?

Bežný obsah kofeínu v jednej šálke kávy závisí od spôsobu spracovania kávových zŕn a praženia a pohybuje sa medzi 50 a 100 miligramami. Šálka instantnej kávy obsahuje okolo 60 miligramov kofeínu, silné espresso aj vyše 100.

Ak teda pijete tak ako väčšina ľudí okolo troch až štyroch šálok kávy denne, prijmete z nej približne 300 miligramov kofeínu. Podľa väčšiny nedávno publikovaných výskumov ide o bezpečné a často aj prospešné množstvo.

Zatiaľ sme však do celkového množstva nezapočítali čokoládu, zelený ani čierny čaj, maté, lieky proti chrípke ani energetické nápoje. Viac ako 400 miligramov kofeínu denne už nie je spájaných so zdravotnými výhodami.

Ak vypijete za deň viac ako 600 miligramov kofeínu denne, vystavujete sa zdravotným rizikám. Smrteľná dávka kofeínu závisí od individuálnej citlivosti každého organizmu, ale pohybuje sa okolo dvoch gramov.

Fakty o káve
  • Káva je komplexný nápoj obsahujúci vyše tisíc aktívnych látok ovplyvňujúcich ľudský organizmus a látok spôsobujúcich jej chuť a arómu. Najznámejšou a najštudovanejšou z nich je kofeín.
  • Kofeín je alkaloid s povzbudzujúcimi účinkami na centrálny nervový systém. Je to návyková látka.
  • Teín je rovnaká látka ako kofeín, je to pomenovanie kofeínu pochádzajúceho z čajovníka.

Kofeín ako psychoaktívna droga

Kofeín rovnako ako iné psychoaktívne látky preniká cez hematoencefalickú bariéru medzi krvou a mozgom a následne stimuluje nervový systém. Medzi najbežnejšie účinky patrí zvýšenie pozornosti, výkonnosti a socializácie. V niektorých prípadoch dôjde po užití kofeínu dokonca k zlepšeniu nálady.

Vďaka týmto pozitívnym účinkom na organizmus si množstvo ľudí vypestovalo fyzickú závislosť od kofeínu, ktorý je teda najužívanejšou drogou na svete.

Veľký počet takto závislých ľudí nedokáže ani len znížiť počet vypitých káv, pretože sa u nich prejavujú bežné abstinenčné príznaky vrátane bolesti hlavy, závratov, depresie, podráždenosti, problémov s koncentráciou, nevoľnosti a vracania.

Negatíva kofeínu

Užitie viac ako 500 až 600 miligramov kofeínu vedie k nespavosti, vyššej lámavosti kostí, hypertenzii, bolestiam hlavy a poruchám tráveniapotláčaniu produkcie kolagénu v koži, čím prispieva k tvorbe vrások.

V prípade žien navyše zhoršuje priebeh a príznaky menopauzy znižuje plodnosť o 27 percent. Tehotným ženám sa pri užívaní 300 miligramov kofeínu, teda po troch šálkach kávy denne, narodia deti s nižšou pôrodnou hmotnosťou.

Aj keď má kofeín v rozumných dávkach pozitívne účinky na náš organizmus, mali by sme byť opatrní. Konzumujeme predsa psychoaktívnu návykovú látku, ktorá môže spôsobiť alebo zhoršiť už existujúce zdravotné ťažkosti.

Štúdie sú dostupné z doi: 10.1016/j.fitote.2009.10.003, 10.1016/j.foodres.2014.05.032, 10.3945/​ajcn.112.048603, 10.1136/heartjnl-2014-306663, 10.1158/1055-9965.EPI-11-0766, 10.1001/archinternmed.2011.393, 10.3109/15622975.2013.795243, 10.1093/aje/kwu194, 10.1001/archinternmed.2009.439, 10.1002/ana.23687, 10.1093/annonc/mdq603, 10.3748/wjg.v17.i9.1204, 10.1039/C4FO00042K, 10.1016/j.tem.2014.07.003, 10.1038/nn.3623, 10.1089/jcr.2013.0016, 10.1212/01.WNL.0000145760.37852.ED, 10.2147/DDDT.S69791, 10.1097/GME.0000000000000301, 10.1016/S0140-6736(88)90933-6, 10.1016/S0895-7061(02)03155-2, 10.1186/1741-7015-11-42, 10.5114/aoms.2012.31612.

Autorka je doktorandkou chémie na Univerzite v Bazileji vo Švajčiarsku. Momentálne sa venuje výskumu umelých enzýmov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie