Denník N

Zrejme posledným dielom Petra Pišťanka je záznam koncertu Ost-Beatles

Prvá slávna slovenská skupina The Beatmen počas svojej existencie vydala iba tri single. Prvý album jej vyšiel až teraz a je za ním niekoľko prekvapení.

„Dobrý večer, milí priatelia, srdečne vás vítame na dnešnom koncerte, kde vystúpi jedna z najpopulárnejších anglických skupín Manfred Mann a ktorého prvú časť sa vám budeme snažiť zahrať my. Iste nás väčšina z vás pozná, my sme Beatmen z Bratislavy,“ zaznie s čarovným prízvukom v prvých sekundách a pri predstavovaní štvorice muzikantov prepuknú ovácie.

Vtedy, na jeseň 1965 bolo malým zázrakom, že za železnú oponu prišla koncertovať známa britská kapela. Dnes je malým zázrakom, že sa podarilo vypátrať pôvodný záznam dvojkoncertu slovenských predskokanov v bratislavskej Športovej hale, zreštaurovať a vydať ho. Najväčšiu zásluhu má na tom muž, ktorý zomrel na jar 2015. Je to pravdepodobne jeho posledné dielo.

Slušná kvalita

Pre väčšinu ľudí bol Peter Pišťanek spisovateľ, autor Rivers of Babylon, kultového románu o 90. rokoch, alebo publicista. Kto ho poznal lepšie, vedel, že je milovníkom akostných liehovín a hudby. Sám hral kedysi na bicie v skupine Devínska Nová Vec a bol veľkým znalcom svetového aj domáceho bigbítu. Niekoľko rokov pracoval pre veľké vydavateľstvo, kde najmä vďaka jeho veľkej aktivite vyšli reedície albumov Mariána Vargu, Deža Ursinyho, Pavla Hammela či Fermáty, okrem toho ešte objavil a na vydanie pripravil aj množstvo dovtedy nevydaných rarít. Po jeho smrti sa dlhý zoznam ešte rozrástol o live nahrávku Beatmen.

„Oba koncerty boli nahraté v kabíne zvukovej réžie Športovej haly, tam sa zmiešal zvuk privedený z mixpultu zvukára kapely so zvukom ruchových mikrofónov umiestnených nad pódiom. Na nahrávanie bol použitý prvý československý magnetofón Sonet B3, prakticky v zánovnom stave. Celkový záznam bol s veľkými rozdielmi v hlasitosti, i tak je nahrávka na svoju dobu veľmi dobrá,“ uvádza sa v booklete.

Fanúšikovia kapely vedeli, že záznam existuje, ale až Peter Pišťanek sa po piatich rokoch detektívneho pátrania dostal k majiteľovi originálneho pásu, ktorý mu ho „na čestné slovo“ na pár dní zveril. „Doviezol ho do Prahy k digitalizácii a zdigitalizovaný záznam si vzal so sebou do Bratislavy, kde sa dlhší čas zaoberal dorovnávaním rozdielov v hlasitosti a čistením drop-outov“. Jeho prácu do finálnej podoby pre vydavateľstvo Indies Happy Trails dokončil zvukový inžinier Ladislav Vinš.

Nie je to žiadne audiofilské hi-fi počúvanie, ale nie je to ani žiadne trápenie uší, ktoré dokážu prežiť len najzapálenejší fanúšikovia. Najvýraznejšie počuť vokály, bicie a ústnu harmoniku, pod nimi v pozadí duní basa, gitary sú trochu ako z vedľajšej miestnosti a nadšenie publika je síce utlmené najviac, ale aj tak presakuje pocit dvoch výnimočných večerov. Nie je to žiadny bootleg, ale profesionálny záznam v rámci možností dobovej techniky.

Miro, pohyby nerobíš!

„Na koncert mám veľmi krásne spomienky. Hlavne na to, ako priateľsky sa k nám (veľmi mladým chlapcom) správal Manfred Mann a jeho kapela, aká výbušná atmosféra bola na štadióne, ako publikum nadšene reagovalo a bolo také hlučné, že sme sa ani dobre ako kapela nepočuli (naše koncerty v Československu boli v úplnej až nábožnej tichosti, pokiaľ sme nehrali známe rock and rolly). A tiež ako sme spolu mali jednu super párty, na čo sme tiež neboli zvyknutí. Bol to stret Východu a Západu, dalo nám to dosť odvahy a pocit, že sme niečo veľké dosiahli,“ napísal do bookletu albumu bubeník Peter Petro, ktorý oba koncerty aj moderoval.

Na kapelu fungujúcu len rok hrajú Beatmeni veľmi slušne, občas sa im rozídu viachlasy, ale to sa dá pochopiť, keďže na pódiu počuli viac svoje kombá a bicie než mikrofóny. Nehovoriac o tréme, ktorú mohla štvorica tínedžerov, zvyknutá na malé kluby, mať na veľkom pódiu, a navyše pred zahraničnou hviezdou. Už síce očarili pražské publikum, ale toto bolo niečo špeciálne. Akú udalosť aj pre nich návšteva Manfreda Manna znamenala, vystihuje úvodná pesnička, ktorú zložili a venovali britským kolegom.

Pri počúvaní koncertných záznamov si všimnete niekoľko vecí. Z trinástich vlastných piesní, na ktorých sa podieľali všetci členovia kapely, sú pri všetkej úcte najvýraznejšie tie od Deža Ursinyho. She´s So Far, Walkin´ Home, Break It a najmä Let´s Make a Summer ukazujú jeho talent zložiť neopočúvané a zároveň chytľavé, zaujímavo klenuté melódie. Beatlesovský vplyv je stále silný, ale už je jasné, že vo veku 17 rokov je tu mladý originálny autor. Toto ešte nebola jeho kapela ako neskôr The Soulmen alebo Provisorium, k Beatmenom sa pridal ako posledný.

Ursiny bol suverénne najlepší aj technicky, skupina ho uvádzala ako „sólistu“ a prispel aj jedinou inštrumentálkou. Dostala názov The Beatmen Are Goin´ On, podľa ktorej sa celý koncertný album aj volá. Zaujímavé je aj to, čo sa deje medzi pesničkami. V euforickej odozve publika sa nestratí vyčítavý výkrik „Miro, pohyby nerobíš!“, ktorý sa objaví dvakrát. Dokazuje, že Beatmeni si dali záležať aj na pódiovej choreografii. Dve bratislavské vystúpenia v októbri 1965 boli úspechom aj preto, lebo Beat­meni zaujali manažéra skupiny Manfreda Manna a dostali ponuky ísť hrať do zahraničia.

Koniec v emigrácii

Nabudeným mladým muzikantom sa začalo zdať Československo malé. Na jar 1966 začali riešiť emigráciu a v lete ju aj naozaj uskutočnili. Zo série koncertov vo Viedni sa nevrátili a odišli do Západného Nemecka. Už však v pozmenenej zostave.

„Dežo bol veľmi nerozhodný, báli sme sa, že cúvne, tak sme urobili malú revolúciu proti nemu, aby nakoniec sám odišiel. Nutne sme potrebovali nového gitaristu. Juraj Eperješi zo skupiny The Phantoms bol ideálny, vedel presne, čo chce, a vec bola vyriešená,“ spomínal gitarista Miro Bedrik. „Samozrejme, stali sme sa stredobodom pozornosti aj nemeckých médií. Nazývali nás Ost-Beatles a prakticky hneď sme dostali angažmány. Vystúpili sme v televízii v Hamburgu v programe Uda Jürgensa, tiež v legendárnom klube K-52 vo Frankfurte. Tam hrávali anglické skupiny.“

Mladí Slováci sa dobre rozbehli, v Nemecku nahrali aj singel, lenže potom sa ukázalo, že niečo iné je byť slávny doma a niečo iné preraziť v zahraničí. Po anglicky spievajúcich kapiel boli mraky, navyše aj Beatles, ktorých väčšina mladých muzikantov napodobňovala, už v roku 1966 zneli inak. Začínala sa éra hippies a psychedélie a Beatmeni zostali bez svojho najvýraznejšieho autora.

To však nijako neznižuje čaro ich koncertného albumu, špeciálne, keď kapele nikdy oficiálne LP nevyšlo, iba tri single. The Beatmen Are Goin´ On sa dá brať aj ako začiatok tohtoročných osláv nedožitých sedemdesiatin Deža Ursinyho. Ešte pred plánovanými koncertmi k jesennému výročiu má vyjsť reedícia prvej platne Provisorium, vo februári a marci Kubo Ursiny niekoľkokrát uvedie otcove pesničky z muzikálu Peter a Lucia s Dorotou Nvotovou a skupinou Talent Transport.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie