Denník N

Ako rýchlo by bežal Usain Bolt bez Tysona Gaya?

Finále pretekov na 100 m na svetovom šampionáte v Berlíne (2009). Víťaz – Usain Bolt (druhý sprava), druhý Tyson Gay (v strede). Foto – Wikimedia
Finále pretekov na 100 m na svetovom šampionáte v Berlíne (2009). Víťaz – Usain Bolt (druhý sprava), druhý Tyson Gay (v strede). Foto – Wikimedia

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, naše správanie podlieha synchronizácii s ľuďmi v okolí. Dochádza k nemu aj u profesionálnych športovcov. Otázka preto znie: ovplyvnil výkon Tysona Gaya svetový rekord Usaina Bolta?

V individuálnych športoch ide o to, podať lepší výkon ako konkurenti – cieľom je bežať rýchlejšie, strieľať presnejšie alebo hádzať nejakým predmetom ďalej než ostatní.

Spontánna synchronizácia

Výskum za ostatné roky však ukazuje, že výkon športovcov – bez toho, aby si to uvedomovali – ovplyvňujú výkony iných pretekárov, s ktorými súperia. Atléti tak napríklad skáču vyššie alebo nižšie v závislosti od ďalších súťažiacich.

Tento jav má pomenovanie „spontánna synchronizácia správania“ a dochádza k nej napríklad aj pri prirodzenej chôdzi. Totiž ľudia, ktorí kráčajú rýchlejšie, majú tendenciu spomaliť, ak kráčajú s niekým, kto ide pomaly, a naopak.

Manuel Varlet a Michael Richardson z University of Cincinnati a Montpellier-1 University si položili otázku, či k podobnému javu dochádza aj v prípade behu profesionálnych športovcov, ktorých pohyby sú vysoko „automatizované“ a vplyvu prostredia by podliehať nemuseli.

Usain Bolt a Tyson Gay

Vedci sa rozhodli študovať preteky, ktoré vošli do dejín. Vo finále behu na 100 m na majstrovstvách sveta v atletike sa 16. augusta 2009 v Berlíne postavili do štvrtej a piatej dráhy dvaja najrýchlejší muži planéty, Usain Bolt a Tyson Gay.

Bolt vyhral s novým svetovým rekordom (9,58 sekundy) a druhé miesto obsadil Gay s „priepastnou“ stratou 13 stotín. Zdalo by sa, že títo atléti nemohli svoj výkon nijako ovplyvniť, obzvlášť preto, lebo Gay prakticky od štartu za víťazom zaostával.

Lenže Varlet a Richardson sa so „zdaním“ neuspokojili. Rozdelili preto celý záznam pretekov na množstvo samostatných obrázkov, z ktorých študovali synchronizáciu pohybov – v tomto prípade definovanú ako zhoda kroku – medzi oboma pretekármi. Z analýzy zistili, že približne 28 percent krokov medzi atlétmi sa zhodovalo. V semifinále, keď spolu šprintéri nebežali, dosiahla zhoda len 10 percent.

Bod 0 zobrazuje perfektnú synchronizáciu medzi Boltom a Gayom (hore - finále), (dole - seminfinále). Reprofoto - Varlet, Richardson (2015)

Bod 0° zobrazuje dokonalú synchronizáciu krokov medzi Boltom a Gayom (hore – finále; dole – semifinále). Reprofoto – Varlet, Richardson (2015)

Vedci sa domnievajú, že tento nárast si nemožno vysvetliť náhodou, ale vzájomnou synchronizáciou pohybov športovcov. Tento jav je o to pozoruhodnejší, že Bolt, ktorý robí dlhé kroky (meria 196 cm), potreboval na preťatie cieľovej pásky iba 41 krokov, zatiaľ čo menší Gay (má 180 cm) takmer 46. Vzájomná synchronizácia tak musela ovplyvniť frekvenciu krokov a v konečnom dôsledku výkon športovcov.

Ktorý pretekár koho spomalil alebo zrýchlil, nevieme. Je však takmer isté, že ak by v piatej dráhe nebežal Gay, ale iný šprintér, dosiahol by Bolt iný výsledný čas. Ukazuje sa teda, že aj vysoko optimalizované a zautomatizované motorické zručnosti podliehajú vplyvom vzájomnej synchronizácie, ku ktorej dochádza bez vedomia aktérov.

Ako napísal anglický novoveký básnik John Donne (1572 – 1631), „žiaden človek nie je ostrov sám pre seba“ (No man is an island).

Dostupné z: doi: 10.1037/a0038640

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Šport a pohyb, Veda

Teraz najčítanejšie