Profesor Vilček, ktorý emigroval do USA: Zákaz vstupu je nedemokratický a ohrozuje vedu

Ali Abdi je iránsky študent, ktorý si robí doktorát na prestížnej Yalovej univerzite v Spojených štátoch.

Niekoľko hodín po účasti na pochode za práva žien vo Washingtone nasadol do lietadla, aby pracoval na výskume v teréne v Afganistane.

Teraz je v patovej situácii: nevie, či mu afganský konzulát v Dubaji, kde sa momentálne nachádza, udelí víza. V Emirátoch zostať nemôže, lebo mu čoskoro vypršia víza.

Do Spojených štátov, kde študuje a obhajuje dizertačnú prácu, sa vrátiť nemôže, lebo Trump mu na 90 dní zakázal do krajiny vstúpiť. Vylučuje, že by sa vrátil do Iránu, kde by mu hrozili problémy pre jeho občiansky aktivizmus.

Petíciu zatiaľ podpísalo 44 nobelistov

Akademická obec sa proti vládnemu nariadeniu postavila. Petíciu, ktorá vznikla pred pár dňami, už podpísalo 44 držiteľov Nobelovej ceny a 9-tisíc vedcov.

Píše sa v nej, že zákaz je nemorálny, diskriminuje ľudí a poškodzuje americké záujmy. „Spojené štáty sú demokratický národ a delenie ľudí podľa etnicity a náboženstva je v príkrom rozpore s hodnotami a princípmi, ktoré zastávame. Nariadenie poškodzuje americkú vedúcu pozíciu vo vyššom vzdelaní a výskume. Len z Iránu dostalo za ostatné tri roky viac ako 3-tisíc študentov doktoráty na amerických univerzitách.“

Zákaz vstupu ohrozuje vedu

Mikrobiológ Ján Vilček, ktorý do Spojených štátov emigroval v roku 1965, pre Denník N povedal: „Zákaz vstupu je nedemokratický a v rozpore s tradíciami USA. Ohrozuje vedu v Spojených štátoch, lebo vedci narodení mimo tejto krajiny hrajú dôležitú úlohu vo vedeckom výskume v USA.“

Vilček nám povedal, že rektor New York University, kde vedec pôsobí, „uverejnil ostrý protest proti zákazu a uistil všetkých študentov, ktorí sú zákazom postihnutí, že univerzita urobí všetko, čo je v jej silách, aby týmto študentom pomohla. Aj organizácia Association of American Universities, ktorá zastupuje mnohé veľké univerzity v USA, protestovala.“

Ján Vilček je jedným z najznámejších – pôvodom slovenských – vedcov. Jeho výskum viedol k vývoju lieku na autoimunitné ochorenia. Vedec dostal množstvo ocenení, okrem iného mu v roku 2013 prezident Barack Obama udelil Národnú medailu za prínos v oblasti technológie a inovácie.

Na MIT ľudia zo 134 krajín

Rafael Reif, rektor MIT, v súčasnosti hodnotenej ako najlepšej univerzity na svete, napísal, že Trumpovo nariadenie je porušením amerických hodnôt „spravodlivosti, rovnosti, otvorenosti, štedrosti a odvahy.“

Rektor dodal, že viac ako 40 percent členov fakulty, 40 percent študentov magisterského štúdia a 10 percent toho bakalárskeho pochádza mimo USA. „Učitelia, študenti, postdoktorandi a personál sú zo 134 krajín a pripojili sa k nám, lebo sa nadchli pre naše poslanie, hodnoty a komunitu.“

Výnimoční prisťahovalci

Mina Cikara, ktorá pochádza zo Srbska a teraz vyučuje psychológiu na Harvardovej univerzite, založila na Twitteri hešteg #ImmigrantExcellence (voľne ako výnimoční prisťahovalci) s cieľom, aby sa prisťahovalci z iných krajín podelili o príbehy, ako na amerických univerzitách robia vedu, prispievajú k chodu spoločnosti a posúvajú ju vpred.

Matka Mariam Aly sa prisťahovala do Spojených štátov z Egypta. Aly sa zaoberá výskumom mozgu, pôsobí na Princetone a na Kolumbijskej univerzite.

Povedala nám, že rektori oboch škôl rozposlali učiteľom email, v ktorom odsúdili Trumpovo nariadenie na zákaz vstupu a doplnili ho o inštrukcie, ako môžu zamestnanci školy pomôcť kolegom, ktorých sa rozhodnutie dotklo.

My mom immigrated from Egypt. She & my bro are electrical engineers in Canada. I'm starting as a professor at Columbia #immigrantexcellence

— Mariam Aly (@mariam_s_aly) January 27, 2017

Nezáujem o blaho druhých ľudí

„Som americká občianka, takže sa ma zákaz osobne nedotkol,“ povedala Aly pre Denník N. Dodala však, že mnoho jej kolegov nariadenie tvrdo postihlo a „všetci sa teraz boja budúcnosti“.

„Niektorí vedci zo zahraničia nemôžu prísť na konferencie v Spojených štátoch a prisťahovalci, ktorí sú tu, nemôžu odísť z USA, lebo sa boja, že by sa nemohli vrátiť. Zákaz má negatíva aj z dlhodobého hľadiska: ľudia sú v neistote, kde budú oni a ich rodiny žiť a pracovať,“ vraví Aly pre Denník N.

O zákaze vstupu, ktorý okrem iného znamená, že USA 120 dní neprijmú žiadneho utečenca zo Sýrie, nám vedkyňa z Princetonu povedala: „Nie je na tom nič dobré. Ukazujeme tak odporný nezáujem o blaho druhých ľudí. Niektorí z nich bojovali celé ich životy s príkoriami a násilím a USA videli ako bezpečné útočisko.“

V slepej uličke

Javeria Ali Hashmi sa narodila v Pakistane, študovala na Northwestern University v Chicagu a na Harvarde a dnes vedie neurovedecké laboratórium na výskum mozgu na Dalhousie University v kanadskom Halifaxe.

Born in Pakistan, studied @westernu, @UofT (Canada) @NorthwesternU (Chicago) @Harvard & now a @CRC_CRC @Dal_Anesthesia
#immigrantexcellence

— Javeria Ali Hashmi (@netphys1) January 28, 2017

Pre Denník N povedala, že zo situácie je rozhorčená, „tak ako mnohí iní akademici. Naši americkí priatelia sú teraz bezmocní. Som z toho veľmi frustrovaná, pretože zákaz sa dotýka nás všetkých.“

„Jedna z mojich blízkych priateliek, ktorá je postdoktorandkou na Harvarde, ma požiadala o pomoc. Je v slepej uličke. Mala veľké plány, chcela požiadať o zelenú kartu a založiť si v Spojených štátoch vlastné neurovedecké laboratórium.

Trump je prekážkou vedy

Študentov, ktorých sa nariadenie dotklo, univerzity žiadajú, aby necestovali z USA. Čo sa mňa týka, nemám inú možnosť ako necestovať do Spojených štátov. V krajine som šesť rokov pracovala ako vedkyňa a s kolegami aktívne spolupracujem,“ vysvetľuje Hashmi nezávideniahodnú situáciu, v ktorej sa niektorí vedci v USA ocitli.

„Môj osobný názor je, že som v prvom rade ľudská bytosť, potom matka a vedkyňa. Najviac má znepokojuje klimatická zmena. Trump je prekážkou vedy. Musíme konať teraz kvôli našim deťom. Nesmieme dovoliť, aby o vede rozhodovali tí, ktorí sú proti udržateľnému rozvoju a technológiám na zníženie klimatickej zmeny,“ povedala nám neurovedkyňa.