Oheň zakladáte celý život zle, takto to robia Fíni
Všeličo na tomto svete sa v poslednom čase obracia hore nohami. No že to bude aj oheň, to som nečakal.
Kľakol som si k peci, pokrčil noviny (potom že tlačené sú nanič), položil ich na rošt a cez ne naskladal kôpku triesok. Potom som ako obvykle vzal väčšie kusy dreva, dorovnal malú pyramídu a navrch ešte položil dve väčšie polená. Škrtol som zápalkou a zaľúbene pozoroval plamene. Oheň sa rýchlo rozhorel a už som chcel zavrieť dvierka, keď sa za mojím chrbtom ozval Oskarov hlas.
„To nerobíš dobre, takto sa oheň nezakladá.“ V zime kúrim v kachliach každý deň, v lese rozrábame oheň celkom často a považujem sa za skúseného ohňostrojcu. Keby nebol Oskar dobrý kamarát, tak by som ho poslal niekam. Lenže on to myslel vážne. „U nás rozrábame oheň inak, šetríme drevo a nesmrdíme susedom.“ To bola drsná veta. Tak sa ukáž, chlapče.
Udusil som oheň, vyhádzal drevo a pustil Oskara ku kachliam. Ten si medzitým vložil pod hornú peru ďalšiu dávku tabaku a ukázal mi ten slávny fínsky vynález. Naspodok položil
