Keď poslanci „na strane menšín“ hlasujú s väčšinou proti menšinám

Autor je doktorand teológie
a diakon Starokatolíckej cirkvi v ČR
s poverením pre službu na Slovensku

Keď pred poslednými parlamentnými voľbami v marci 2016 volebné kampane viacerých strán na Slovensku určoval strach a hystéria okolo utečeneckej krízy, dozrelo vo mne o to pevnejšie rozhodnutie, že v nadchádzajúcich voľbách svojím hlasom podporím stranu Most-Híd.

Vážil som si, že sa kandidáti Mosta-Híd snažili vnášať racionalitu do diskusií na túto tému a považoval som za dôležité podporiť v takomto marazme stranu, ktorá sa podľa vlastného programu (Občianskej vízie 2016) usiluje načrtnúť taký obraz Slovenska, „kde menšiny vytvárajú dobre fungujúce, svojbytné spoločenstvá, aby sa zachovala mnohofarebnosť“.1

Veľmi ma preto prekvapilo a zamrzelo, keď som 30. novembra 2016 uvidel prehľad parlamentného hlasovania o návrhu zákona z dielne SNS, ktorým sa sprísňujú už tak prehnané podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. Za túto novelu zákona totiž hlasoval takmer celý poslanecký klub strany Most-Híd. Ocitli sa tak na jednej lodi s kotlebovcami a kollárovcami (a tak trochu prekvapivo aj Igorom Matovičom), do ktorých xenofóbnej agendy novela veľmi dobre zapadá.

Ako na to už správne poukázal v uplynulých týždňoch Ľubomír Martin Ondrášek, návrh SNS na prísnu registráciu je zlý a de facto znemožňuje registráciu nových cirkví na Slovensku3 a vyzval registrované cirkvi, aby sa voči tejto neprávosti štátu ohradili, hoci na nej profitujú.

Keďže prezident Andrej Kiska 20. decembra 2016 schválenú novelu zákona vetoval, znova vyvstáva dôležitá otázka: Nemali by sa poslanci zo strany, ktorá sa zasadzuje za práva menšín postaviť proti tejto nezmyselnej novele zákona?

Ak by poslanci z klubu Most-Híd za túto novelu nezahlasovali, zákon by prezidentovo veto neprelomil.

Eliminovať špekulatívne registrácie

Čo vôbec motivovalo poslancov SNS predložiť predmetný návrh zákona? Ako sa uvádza v dôvodovej správe, cieľom návrhu je „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“ tým, že sa zvýši požadovaný minimálny počet dospelých členov s trvalým pobytom na Slovensku potrebný na registráciu zo súčasných 20 000 na 50 000.

Namiesto zmysluplných parlamentných diskusií o finančnej odluke cirkví od štátu, ktorá by následne nestála v ceste ani liberalizácii zákona o ich registrácii, sme sa dočkali toho, že predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák nám s chladnou tvárou, nepoznačenou známkou kritického myslenia, hovorí o potrebe zamedziť registrácii špekulatívnych cirkví (video od 2:18), akou je napríklad cirkev veľkého špagetového monštra. Konkrétne v tomto prípade sa však nejednalo o žiadnu špekulatívnu cirkev, ale o recesistické protestné hnutie, ktoré sa v roku 2005 v americkom štáte Kansas ohradilo voči zákonnému zrovnoprávneniu fundamentalistického kresťanského učenia o stvorení sveta s učením o evolúcii.

Aby sme pochopili širší kontext novely, je však podstatnejšie pripomenúť si, že Andrej Danko svoj zámer sprísniť registrácie cirkví na Slovensku predstavil už 12. januára 2015 na tlačovej besede ako jedno z opatrení na zamedzenie „islamizácie v Európe“. Ďalšími krokmi mal byť zákaz výstavby mešít a minaretov, ako aj zákaz nosenia buriek.

Na porovnanie je taktiež vhodné uviesť, že v susednom Poľsku stačí na získanie štátnej registrácie získať podpisy sto sympatizantov a v Českej republike existuje dvojstupňová registrácia, pričom na základnú prvostupňovú registráciu stačí získať podpisy 300 členov a na získanie takzvaných „zvláštnych práv“ jtreba preukázať 10-tisíc členov.

Faktom zostáva, že posledné dve cirkvi, ktoré sa stihli na Slovensku zaregistrovať ešte pred predchádzajúcim sprísnením zákona v roku 2007 (Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní a Bahájske spoločenstvo), nepožadovali financovanie zo štátneho rozpočtu a dodnes svoje aktivity platia z vlastných zdrojov. Od tejto úpravy, ktorá zmenila dovtedajšiu požiadavku doložiť podpisy 20-tisíc sympatizantov na 20-tisíc čestných vyhlásení členov, nebola na Slovensku zaregistrovaná žiadna ďalšia cirkev.

Počet ako jediné kritérium

Môže sa však počet členov stať jediným kritériom špekulatívnosti registrácie? A čo nám zaručí, že s peniazmi daňových poplatníkov špekulatívne nebudú narábať tie cirkvi, ktoré už sú registrované?

Nedávny príklad fiktívneho navyšovania počtu členov Rímskokatolíckej cirkvi v Nórsku naznačuje, že špekulatívne niekedy konajú aj také cirkvi, ktoré sú v Európe považované za tradičné a etablované. Osloská rímskokatolícka diecéza dostala koncom novembra minulého roka pokutu (1 milión nórskych korún) za to, že v rokoch 2011 až 2014 umelo zvyšovala počty svojich členov tak, že pracovníci cirkvi v telefónnom zozname vyhľadávali priezviská, ktoré naznačovali, že sa jedná o imigrantov z tradične katolíckych krajín. Týchto ľudí následne registrovali ako členov Rímskokatolíckej cirkvi v Nórsku – a to často bez ich vedomia. Okrem vyplatenia pokuty štát žiada cirkev aj o vrátenie viac ako 40 miliónov nórskych korún, ktoré boli cirkvi na základe falšovania údajov vyplatené navyše.

Ak je teda zmyslom zákona naozaj eliminovať špekulatívne registrácie nových cirkví, vyvstáva súčasne otázka, či a prípadne ako prebieha v súčasnosti finančná kontrola tých registrovaných cirkví na Slovensku, ktoré sú dotované z peňazí daňových poplatníkov. Doterajšie pokusy ministerstva kultúry o získanie prehľadu o majetku cirkví a náboženských spoločností sa neukázali byť veľmi efektívne.

Keby sme navyše tento zákon aplikovali na už zaregistrované cirkvi na Slovensku, z osemnástich by nám podľa údajov z posledného sčítania ľudu v roku 2011 zostali iba štyriregistrované cirkvi, ktoré by splnili predpísaný počet 50-tisíc členov.

Zamedzenie reformným prúdom

Okrem spomenutých skutočností však býva v diskusiách opomenutý ešte jeden rozmer. Prísnejšia registrácia totiž berie vietor z plachiet takým hnutiam v rámci existujúcich cirkví, ktoré sa usilujú o vnútornú reformu alebo nesúhlasia s väčšinovým smerovaním cirkvi. Možnosť osamostatnenia sa je totiž dôležitým nástrojom takýchto menšín, keď vedenie cirkví dlhodobo ignoruje ich hlas a požiadavky.

Ako konkrétny príklad môžeme spomenúť Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku, kde veriaci slovenskej národnosti tvoria výraznú menšinu. V roku 2011 však maďarskí predstavitelia tejto cirkvi bez dostatočnej komunikácie so slovenskými veriacimi schválili jej pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi. V slovenskej časti cirkvi sa vtedy spustila silná vlna kritiky a začalo sa vážne uvažovať o odchode a sformovaní vlastnej cirkevnej štruktúry. Jedným zo silných argumentov voči takémuto rozhodnutiu bol však práve potrebný počet 20-tisíc dospelých veriacich na registráciu, a odchod sa tak nakoniec nekonal.

Takýto prípad však nie je ojedinelý. Vo viacerých registrovaných cirkvách na Slovensku sa formujú názorové platformy a reformné hnutia. Zvyčajne sú však tvrdo potláčané rigidnými konzervatívcami, ktorí držia v rukách moc. Týmto zákonom by však prišli aj o jednu z posledných možností, ktorú majú stále v rukách.

Druhá šanca od prezidenta Kisku

Prezident Andrej Kiska 20. decembra 2016 vniesol opäť racionalitu do diskusií o tomto návrhu a vetoval ho. V jeho odôvodnení uvádza, že „zvýšenie počtu členov z 20 000 na 50 000 podľa schváleného zákona nie je nevyhnutné ani primerané sledovanému cieľu, ktorým je zabrániť špekulatívnym registráciám cirkví a náboženských spoločností a zneužívaniu finančnej podpory z verejných zdrojov“ a správne poukazuje na to na to, že „od schválenia v súčasnosti platnej zákonnej úpravy v roku 2007 nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť“.

Navyše podľa neho novela mieri proti ľudskej dôstojnosti a osobnej autonómii, keďže podľa takéhoto zákona „bol v podstate zbavený svojej možnosti hodnotového výberu v takej citlivej oblasti, ako je náboženská sloboda“.

Prezident Kiska tým dal poslancom druhú šancu, aby sa ešte raz dobre zamysleli nad svojím rozhodnutím.

Výzva poslaneckému klubu Most-Híd

Vážené panie poslankyne a páni poslanci z klubu Most-Híd,

keď sledujem kroky pani ministerky Lucie Žitňanskej, dokážem pochopiť stú racionalitu Vášho rozhodnutia pre vstup do súčasnej vládnej koalície. Nedokážem však ani trochu akceptovať, ak konáte proti svojej kľúčovej agende, ktorou sú práva menšín.

Prosím Vás preto, aby ste prehodnotili svoj postoj k nezmyselnému a zlému sprísneniu zákona o registrácii cirkví, ktorý výrazne okliešťuje práva náboženských menšín. Ak za tento zákon na nadchádzajúcej schôdzi nezahlasujete, zastanete sa tak práv menšín na Slovensku a zachováte si svoju tvár strany, ktorá stojí na strane menšín.