Denník N

Ako vyrastajú budúce Zuzulové a Vlhové? Na sezónu aj štvoro lyží a štartové číslo nad stovkou

Na štarte Slovenského pohára žiakov vo Vrátnej. Foto N – Tomáš Benedikovič
Na štarte Slovenského pohára žiakov vo Vrátnej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vlhová ani Žampovci v žiackych pretekoch nevynikali, no dnes sú v špičke. Dôležitý je prechod do juniorského veku, zhodli sa rodičia počas podujatia Slovenského pohára vo Vrátnej.

Do cieľa žiackych lyžiarskych pretekov vo Vrátnej prichádza Rebeka Jančová.

Trinásťročná slalomárka v polovici januára dominovala v oboch kolách podujatia Slovenského pohára, v ich súčte bola o viac ako päť sekúnd rýchlejšia ako druhá Katarína Píšová.

Rozdiel medzi prvou a druhou pretekárkou je približne rovnaký ako medzi druhou a siedmou.

„Som rodič, ktorý si uvedomuje, že dieťa bude jazdiť tak, aké má podmienky,“ hovorí v areáli cieľa Miroslava Jančová, Rebekina mama. Jančovci sú zo Zvolena, no ich dcéry patria pod levočský klub.

Keď sme sa vo Vrátnej rodičov pýtali, kto to v súčasnom mládežníckom lyžovaní berie najvážnejšie, viacerí nás odkázali práve na Jančovcov.

„Viem, v akých podmienkach trénujú moje deti, ťažko sa môžu porovnávať s tými, ktoré majú slabšiu prípravu,“ hovorí Jančová. „Keď jedno dieťa strávi 90 dní na snehu a druhé len 20, je to veľký rozdiel.“

Podľa Jančovej preto nemôžeme povedať, ktorá mladá lyžiarka či lyžiar sú na Slovensku najlepší. „Inak by to vyzeralo, keby sme všetkým deťom vytvorili rovnaké podmienky, potom by sme to mohli hodnotiť.“

Slovenský pohár žiakov

  • Celosezónna súťaž, päť podujatí
  • Slalom (5x), obrovský slalom (5x), super-G (3x až 4x)
  • Organizuje vždy jeden z miestnych klubov
  • Hodnotia sa celkové výsledky jednotlivcov a družstiev
  • Zastrešuje SLA

Štvoro lyží na každú disciplínu

Rebekina 17-ročná sestra Tereza už patrí do juniorskej kategórie, v ktorej dosahuje prvé úspechy.

Na pretekoch Európskeho pohára vo švajčiarskom Melchsee Frutte obsadila v slalome 32. miesto. Podarilo sa jej to v konkurencii dospelých pretekárok, niekoľko z nich pravidelne jazdí vo Svetovom pohári s Veronikou Velez-Zuzulovou či Petrou Vlhovou.

Tereza je aj v slovenskej nominácii na seniorské majstrovstvá sveta v St. Moritzi (6. – 19. februára).

Sestry patria medzi najväčšie nádeje slovenského lyžovania, no aj rodičia priznávajú, že to nie je práve najlacnejšie.

„Celá ich príprava je v zahraničí, trénujú spolu. Od polovice novembra boli dva mesiace v Nórsku, predtým na ľadovcoch,“ hovorí Jančová.

„Pri staršej nás jedna sezóna vyjde okolo 20-tisíc eur. A to pri redukovaných nákladoch, snažíme sa ušetriť, kde sa dá.“

Najviac peňazí zhltnú zahraničné sústredenia, cestovanie a lyže. „Na každú disciplínu ich potrebujú štvoro. Je to minimum,“ hovorí Jančová.

„Lyže treba striedať, aby hrany vydržali celú sezónu. Brúsia sa na každý tréning, hrana sa tým stenčuje a jeden pár lyží nevydrží celú sezónu. Pred každou kupujeme nové.“

Jančovci. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jančovci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Medzi žiakmi nevynikali, dnes svetová špička

Slovenské žiacke lyžovanie má nižšiu úroveň ako v minulosti, tvrdí to dlhoročný tréner a bývalý predseda Úseku alpských disciplín Kamil Povrazník.

Tieto štatistiky však môže skresľovať práve fakt, že o úspešnosti pretekára sa rozhoduje až v juniorskom veku.

„Žampovci nikdy nepretekali na medzinárodných žiackych pretekoch, nemali na to výkonnosť a dnes sú vo svetovej špičke,“ hovorí Povrazník, ktorý je v súčasnosti trénerom v Poprade a okolí.

Bývalý hlavný tréner lyžiarskej sekcie (1992 – ’99) si myslí, že zahraničné lyžovanie sa zlepšuje a my stagnujeme.

Lyžovanie síce je masová aktivita, no súťažne sa mu oproti tomu venuje len zlomok ľudí. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššia veková kategória, tým menej pretekárov.

Tomu zodpovedá aj atmosféra. Na predžiackych podujatiach je plno ľudí, hrá hudba, bubnuje sa. Na žiackych je to už viac o výkonoch, aj vo Vrátnej počuť len komentátora z ampliónov.

„Zo začiatku je to na spoločenskej úrovni, v kategórii žiakov to viac začína byť o dosiahnutom výkone,“ hovorí Henrieta Balážová, ktorej syn Filip (2001) je posledný rok starším žiakom.

„Keď máte predžiakov, rodina môže byť spolu. Deti však vyrastú, viac trénujú a je to o inom.“

Václav Klein dodáva, že lyžovanie je jeden z mála športov, pri ktorom môže byť pri malom dieťati celá rodina. Jeho syn Václav je tiež starším žiakom (ročník 2002).

„Idete na lyžovačku, tak či tak tam s nimi musíte ísť. Tréner nezvládne maličké deti sám. A potom sa to postupne nabaľuje, prichádza príprava v telocvičniach, atletika. Ale ak to máte ako životný štýl, funguje to.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Kamil Povrazník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Juniorský vek – vtedy sa to láme

Najväčší problém nastáva, keď dieťa skončí v kategórii starších žiakov a prejde k juniorom. „Neexistuje žiadny Slovenský pohár juniorov alebo regionálne preteky,“ hovorí Klein.

Súťažiť sa dá už len na medzinárodných FIS pretekoch s dospelými. „A tam dostanete štartové číslo 135. Snažíte sa presadiť, no len veľmi málo pretekárov to zvládne.“

Dôvody však nie sú len športové. Na kvalitu výkonov zjazdového lyžiara má veľký vplyv počet dní strávených na snehu. „Zrazu potrebujete 120 dní na snehu, iný servis, iné zázemie.“

Rovnaké problémy s uplatnením majú podľa Kleina juniori na celom svete. Vo vyspelejších lyžiarskych krajinách sa však dočkajú väčšej podpory – majú viac peňazí na trénerov a bohatšie kluby.

Veronika Velez-Zuzulová síce povyhrávala mnoho žiackych medzinárodných pretekov, no ako 17-ročná juniorka nastúpila do juniorského lyžovania s nulovým počtom tzv. FIS-ových bodov. (FIS je Medzinárodná lyžiarska federácia.)

„Vždy mala štartové číslo okolo stovky,“ spomína jej otec Timotej Zuzula. Dcéru odmalička trénoval a stále je v jej tíme.

„S deväťdesiatkou raz skončila ôsma po prvom kole, v druhom sa ešte posunula do najlepšej päťky. A už bola tam. Pomohlo jej, že na trati bol čistý ľad a nebola rozbitá.“

Velez-Zuzulová vďaka jednému výsledku získala nižšie štartové číslo v Európskom pohári a hneď sa presadila aj vo svetovom.

„Ako sedemnásťročná bodovala vo Svetovom pohári a už to nepustila. V Európskom pohári bola do siedmeho miesta a celkovo v ňom vyhrala slalom.“

Balážovci (vľavo) a Kleinovci. Foto N - Tomáš Benedikovič
Balážovci (vľavo) a Kleinovci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzula natieral komíny, aby v zime bolo za čo

Lyžovanie má dlhodobo nálepku drahého športu. Finančná náročnosť sa zvyšuje priamo úmerne veku pretekára a jeho ambíciám.

„Nie je to však len o peniazoch. Ak sa niekto pri prváčikovi chce rozhodovať podľa toho, koľko to bude stáť, má zlý prístup,“ hovorí Klein. Ten dal na lyžovanie obe svoje deti.

„V prvom rade to musia chcieť robiť deti aj rodičia. Potom sa už o to dá rôzne bojovať. Áno, je to drahé, treba veľa obetovať, ale tak budete míňať inak,“ dopĺňa.

Niečo podobné tvrdí aj Zuzula, ktorý v žiackych rokoch svojej dcéry nemal stále zamestnanie. V lete preto zarábal na sezónu výškovými prácami.

„Nikdy som to nevyčísľoval. Pokiaľ som mal peniaze, tak som ich dával. Niekedy sme po sezóne doma nemali ani korunu,“ spomína.

„Niektorí si povedia, že namiesto športu mohli mať auto alebo dom. A potom to vyčítajú decku. No nie každý môže byť majster sveta, ja som také niečo nikdy nerobil.“

Zuzula nakupoval pre Veroniku lyže v rakúskych požičovniach „za pár šilingov“. Zvrchu síce boli poškriabané, no opravil sklznicu, hrany a lyže boli dobré.

„Vybavenie sa však posúva v rámci klubov, každý má svoj vlastný bazár. Funguje to, ale úplne bez peňazí sa tento šport robiť nedá,“ tvrdí Balážová a kalkuluje: „No nepôjde na šesť výjazdov, ale na tri. Ušetrím na ubytovaní, všetci to majú vychytané. Množstvo dní na snehu sa však potom odrazí na výkonoch.“

Zuzulovci počas letných sústredení spávali v stanoch a „kúrili si sviečkou“. Alebo vo svojej škodovke, Veronika v aute a jej otec pod ním.

Zuzulovci v roku 2004. Foto - archív tasr
Zuzulovci v roku 2004. Foto – archív TASR

Koľko peňazí do toho vlastne ide

Zjazdové lyžovanie patrí pod Úsek alpských disciplín v rámci Slovenskej lyžiarskej asociácie. Tá minulý rok nakladala s rozpočtom 921 598 eur. Z toho 29,2 percenta (269 263) išlo na zjazdárov.

Úsek alpských disciplín tvrdí, že v roku 2016 išlo na mládež viac ako 100 192 eur.  Asociácia napríklad prepláca časomieru na predžiackych a žiackych pretekoch alebo cestovné náklady a ubytovanie mladých reprezentantov v zahraničí.

„Každý rodič sa niekoho snaží zohnať, napríklad cez dve percentá daní. Ľudia z nášho okolia chcú deťom pomôcť, vidia, ako tým žije rodina aj decká. Babky a tetky sledujú preteky naživo cez internet,“ usmieva sa Balážová.

Prvý sponzor Veroniky Velez-Zuzulovej bol kolega jej otca Timoteja, spolu natierali komíny.

„Toto je cesta, ľudia majú radi pekný šport. To pekné z neho treba viac predať a zas z neho odstrániť ľudí, ktorí to nerobia pre šport,“ dodáva Klein.

„Potom sa nájdu podporovatelia a partneri. Deti nepotrebujú státisíce, veľmi veľa sa dá urobiť, keď sa kumulujú zdroje.“

Aj prezident lyžiarskej asociácie František Repka si uvedomuje, že marketingu lyžiarskej asociácie škodí hlavne jej obraz v spoločnosti.

„V takejto situácii sa nedá rozvíjať, musí prísť ku konsenzu. Aby sme vedeli ukázať, že sme transparentní, vieme, čo robíme, podporujeme mládež aj reprezentantov,“ povedal v januárovom rozhovore pre Denník N.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zjednotení ako nikdy

Timotej Zuzula aj rodičia na svahu tvrdia, že napriek nepriaznivej situácii v lyžiarskej asociácii nikdy nebola lepšia atmosféra medzi členmi Úseku alpských disciplín.

„Veľmi to vnímam. Zjazdári sú zjednotení, nikdy toľko ľudí nechodilo na schôdze,“ hovorí Zuzula. „Naše zjazdárske preteky sú z tých najlepších v celej asociácii. Problém je tam však druhý, musíme bojovať za svoje práva, čo je na škodu športu.“

V minulosti existovali pnutia aj medzi samotnými zjazdármi, teraz sú minimalizované. Zuzula spomína, ako sa im na členských schôdzach vysmievali, že sú z kukuričných polí.

Napriek tomu, že Veronika vyhrávala žiacke súťaže a deti z jeho bratislavského klubu podľa jeho slov obsadzovali na slovenských pretekoch prvé priečky.

„Rivalita a nevraživosť medzi klubmi bola značná. Za tie roky však vzniklo veľa priateľstiev krížom cez Slovensko, rivalita je už len športová,“ hovorí Balážová.

„Ľudia dokázali odsunúť spory z minulosti, posúva ich to iným smerom. Držíme spolu, aby sme mohli robiť tento šport.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hlavne v zahraničí

Okrem finančne náročnej lyžiarskej výbavy je na Slovensku problém aj so zjazdovkami, na ktorých by sa dalo trénovať.

Kým pred Novembrom patrili lyžiarske strediská zväzu, klubom či štátu, po revolúcii prešli do súkromných rúk.

„Ešte nemáme strediská s miestami vyhradenými na tréning. Keď chceme trénovať, stredisko musí byť ochotné zobrať časť zjazdovky verejnosti,“ hovorí Balážová.

Ak sa už trénerom podarí dohodnúť na prenájme časti kopca, treba naň prísť skoro ráno. Rozložiť bránky a odtrénovať ešte pred začiatkom komerčnej prevádzky, čo zväčša býva o deviatej.

„Napríklad v Rakúsku majú vyhradené tréningové trate. Stredisko má zodpovedného zamestnanca, ktorý sa o ne stará,“ vysvetľuje Klein. „Ak je priestor a netrénujú veľké zahraničné tímy, dve-tri hodinky môžeme aj my. U nás je to podobné, no ešte nie je žiadny systém. V Rakúsku je to kultúrne zažité, navyše majú aj väčší priestor.“

Preteky Slovenského pohára vždy organizuje jeden z miestnych klubov. Stredisku zaplatí nájomné, na ktoré sa mu vyzbierajú pretekári. Napríklad vo Vrátnej bolo štartovné 8 eur za slalom, 8,50 za obrovský slalom a 10 až 12 eur za super-G.

Ak to zjazdár myslí s pretekaním vážne, na snehu musí stráviť aspoň 80 dní do roka, v juniorskej kategórii 120. To však v slovenských podmienkach nie je možné, preto sa jazdí na alpské ľadovce či na sústredenia do Nórska.

Na zahraničných zjazdovkách vyrástla aj Veronika Velez-Zuzulová. Do rakúskeho Semmeringu to z Bratislavy mala oveľa bližšie ako do ktoréhokoľvek väčšieho slovenského strediska.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Obetujete sa a potom niekto rozpráva bláboly

Rodičia mladých zjazdárov veľmi citlivo vnímajú dianie v lyžiarskej asociácii.

„Aj deti vedia, o čo ide,“ hovorí Peter Hromec, ktorého syn Lukáš je starším žiakom a dcéra juniorka. „Na ne to však ešte nevplýva, možno trochu na dcéru, ktorá už bola v reprezentácii.“

Ovplyvňuje situácia v asociácii výkony či morálku mladých pretekárov? „Priamo možno nie, ale vnímajú, že sú problémy,“ vysvetľuje Jana Hromcová, matka dvoch zjazdárov.

„Vnímajú, že to riešia rodičia. Potom si možno podvedome povedia, že aha, musím ísť lepšie, lebo ináč nebudem mať podporu.“

Lyžovanie je podľa nej veľmi náročný šport nielen po technickej a fyzickej, ale aj po psychickej stránke.

„A keď nie je psychická pohoda, môžete mať natrénované, ale hlava nepustí. Na pretekoch máte jednu minútu, do ktorej musíte dať všetko. A ak nemáte psychickú pohodu, hlava vás nepustí.“

Spory odrádzajú rodičov starších detí, ktorí už riešia napríklad reprezentovanie Slovenska, pri ktorom potrebujú podporu asociácie.

„Rodič tomu obetuje veľmi veľa času a potom niekto príde a začne rozprávať bláboly. Úlohou každého by malo byť pomáhať k rozvoju, nie intrigovať,“ dodáva Klein.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veronika Velez-Zuzulová

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie