štvrtok

Psychiatrička: Vyhoretí sú dnes už aj 35-roční, antidepresíva užívajú aj tí, čo by nemuseli

Keď človek pracuje desať rokov tempom dvanásť hodín denne, nechodí na dovolenky a neoddychuje, jeho organizmus jedného dňa vypne, varuje psychiatrička Janka Vránová.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Akí ľudia k vám chodia častejšie – mladší, ženy, muži?

Chodia ku mne ľudia od 18 do 60 rokov. Úzkosti a depresie sa častejšie objavujú u žien.

Aký vek je z pohľadu psychiky zlomový?

Je to najmä v čase životných zlomov – napríklad ukončenie školy a začiatok práce, to sa objavuje od 18 rokov až do tridsiatky. Po štyridsiatke zas prichádza problém s uplatnením. Ďalší zlom je medzi 50 a 60. Nezávisle od veku sa dejú krízové životné situácie – partnerské či zdravotné problémy, prepustenie z práce, existenčné krízy. Špecifickí sú ľudia okolo 35 až 40, ktorí dovtedy pracovali a prichádzajú „opotrebovaní“.

Je vyhorenie častejšie ako napríklad pred desiatimi rokmi?

Objavuje sa u stále väčšieho počtu ľudí. Ľudia prestávajú zvládať záťaž, ak predtým boli na výkonných, často manažérskych pozíciách. Odráža sa na nich, že desať rokov pracovali desať až 12 hodín denne, mali málo dovoleniek, odpočinku. Keď dlhodobo idú pod takouto záťažou, jedného dňa organizmus vypne.

Nie je 35 až 40 rokov príliš málo na vyhorenie?

Ale to už sú desať aj viac rokov v práci.

Prichádza vyhorenie skôr ako pred desiatimi rokmi?

V 35 až 40 to nebolo bežné. Objavuje sa to teraz častejšie ako pred rokmi, lebo požiadavky niektorých pracovných pozícií bývajú neprimerane vysoké. Firmy tak môžu byť nastavené, ale ľudia si často neuvedomia, že firme je jedno, ako sa cítia. Boja sa vystúpiť z toho kolotoča, ale potom sa to nabaľuje. Bývajú stále viac preťažení, unavenejší a potom sa objavia psychické problémy. Až také, že sa z toho človek úplne zosype. Toto sa tak často nevyskytovalo, teraz je to stále častejšie.

Je to typické pre vysokých manažérov?

Aj u stredných manažérov alebo ľudí s vyššími kompetenciami a zodpovednosťou.

Čo má človek spraviť, keď na sebe vidí prvé príznaky vyhorenia?

Prvá pomoc je začať si to uvedomovať. Musia si uvedomiť, že ak chcú podávať výkon a fungovať ďalších 20 až 40 rokov, potrebujú byť v rovnováhe, mať v živote aj regeneračné a dobíjajúce aktivity: odpočinok, voľný čas, rozptýlenie, záľuby, pohyb a zdravú životosprávu. Je dôležité mať denný režim – ísť spať aspoň hodinu pred polnocou, pravidelne jesť, mať aj vlastný osobný program. Treba, aby si našli aspoň hodinu až dve pre seba – to ale nie je čas pre rodinu alebo pre partnera, ani čas strávený pri internete. Ak človek robí 12 hodín denne, potom sa venuje rodine a partnerovi a nevojde sa do 24 hodín bežného dňa. Nemá čas na to, ísť si zacvičiť, na kultúru, na prechádzku, prečítať si knihu, posedieť s kamarátmi. Nestačí si to len uvedomiť, je dôležité začať aj konať v tomto zmysle, aj keď postupne, ale konať.

Prečo majú ľudia tak málo času pre seba?

Doba je veľmi rýchla, s vysokými nárokmi, s malou toleranciou a vzájomným rešpektom a ohľadmi. Kto si berie príliš zodpovednosti na seba, kto si nevie vykomunikovať, že túto úlohu už nestihnem a dorobím ju zajtra, môže začať mať problémy. Ľudia sa však často boja, že ich vyhodia alebo im siahnu na plat či odmeny. Ale ak sa ľudia nechajú vycicať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom