Denník N

Má 15, robí hry pre deti s mentálnym postihnutím a ako najmladší dostal cenu za filantropiu

Ondrej Vrábel s prezidentom Andrejom Kiskom pri preberaní ceny LEAF. Foto – archív Ondreja Vrábla
Ondrej Vrábel s prezidentom Andrejom Kiskom pri preberaní ceny LEAF. Foto – archív Ondreja Vrábla

Ondrej Vrábel má skoro dva metre. Málokto by mu hádal 15 rokov. Už v desiatich rokoch pripravil hru pre sesternicu svojej mamy, ktorá má detskú mozgovú obrnu. Dnes jeho Pinf Hry hrajú v USA, Anglicku aj Indii.

Dáška je mentálne postihnutá, no hrá sa rada na počítači. Jej kamarát ONDREJ VRÁBEL preto naprogramoval hru špeciálne pre ňu. A odvtedy ich už vyrobil niekoľko. Hrajú ich deti v slovenských centrách i v zahraničí a Ondrej získava filantropické ceny.

Dostali ste cenu za vaše Pinf Hry, ktoré sú určené pre deti s mentálnym postihnutím. Čo znamená Pinf?

To je slovo, ktoré som si vymyslel, keď som bol malý. Používal som to pri rôznych príležitostiach, najčastejšie, keď sme išli obedovať, tak som hovoril, že sme akože v reštaurácii Pinf. Bolo to moje slovíčko. Potom z toho bola akože firma. Robil som nejaké domáce práce a mamine som vystavil faktúru, dal som jej tam potom na všetko 100 percentnú  zľavu. A dala mi aj vyrobiť pečiatku Pinf. To som bol veľmi spokojný. A teraz som nevedel, ako mám hry nazvať, tak som si spomenul na moje detské slovíčko. A uchytilo sa to.

Dostali ste ako najmladší človek v histórii ocenenie Krišťálové krídlo za filantropiu. Aký to bol pocit?

Bol som veľmi prekvapený, nečakal som to. Bol to veľmi príjemný šok. Veľmi sa z neho teším.

Kedy ste hry začali programovať?

Samotné hry som vytvoril pre maminu sesternicu Dášku už ako desaťročný. Ale ako celok vznikli až v roku 2015. Veľký úspech prišiel až minulý rok.

Ondrej Vrábel

má 15 rokov. Pochádza z obce Sobotište. Je kvartán na Gymnáziu Ladislava Novomeského v Senici. Vyhral JuniorInternet 2015 (kateg. JuniorLEARN), LEAF Award 2015 a Krištáľové krídlo za filantropiu. Vymyslel Pinf Hry, ktoré majú viac ako 40 000 hraní, viac ako 2 000 používateľov a používa ich viac ako 70 centier či škôl pre postihnuté deti po celom svete.

Aký máte  s Dáškou vzťah?

Dáška býva v rovnakej dedine ako ja, v Sobotišti pri Senici. Síce bývame na opačných stranách, ale ako malí sme sa často navštevovali aj hrali. Aj teraz k nám chodia a my k nim. Od malička sme mali kamarátsky vzťah a máme sa radi.

Dáška má teraz 21 rokov. Aká je?

Je veľmi komunikatívna, vysmiata, vie sa tešiť aj z maličkostí. Je veľmi príjemná.

Ľudia často nevedia, ako sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Ako vníma vaše okolie Dášku, ako na ňu reagujú?

Je možné, že niektorí ľudia to nevedia. Ale u nás v obci nie sú problémy, tu sú milí ľudia a majú k sebe blízko. Je možné, že niektorí ľudia nemajú pozitívny postoj k postihnutým ľuďom, ale nestretol som sa s tým často. Ale je to aj tým, že sa pohybujem väčšinou medzi ľuďmi, ktorí vedia, čo robím, a napríklad pracujú s takýmito deťmi.

Ako prišlo k tomu, že ste vymysleli hry pre Dášku?

Všimol som si, že sa rada hrá na počítači, ale nehrala sa hry, ktoré boli zmysluplné. Ale hrať sa na počítači ju bavilo. Mohla si tam precvičiť trošku logické uvažovanie, ale neboli to hry, ktoré by boli pre takéto deti. Videl som u Dášky potrebu sa vzdelávať a chcel som jej pomôcť, aby sa na počítači vedela naučiť veci, ktoré jej robia problémy.

Ondrej Vrábel a Zlaté krídlo za filantropiu. Foto - archív Ondreja Vrábla
Ondrej Vrábel a Zlaté krídlo za filantropiu. Foto – archív Ondreja Vrábla

Aká bola prvá hra?

S písmenami, pri ktorej vidím písmeno a obrázok. Napríklad je tam A ako auto a vďaka obrázku dokážem to písmenko prečítať.

Čo robilo Dáške najväčší problém?

Deti s mentálnym postihnutím majú veľmi špecifický prístup, či už to je v komunikácii, ale aj pri hrách. V Pinf Hrách je veľmi jednoduchá grafika, celkovo sú jednoduché na používanie, nie sú tam žiadne zložité príklady ani úlohy. Nie sú tam ani prehnané animácie, ktoré by deti rozptyľovali. Animácie dokážu upútať pozornosť napríklad autistu alebo detí s detskou mozgovou obrnou. Deti na obrazovke vidia presne tie objekty, na ktoré sa majú sústrediť a s ktorými pracujú. Nie je tam nič zbytočné navyše.

nakup

Ešte sa s Dáškou hráte Pinf Hry?

Samozrejme. Dáška ich hráva rada, a hrá ich aj doma.

Testujete s ňou nové hry, radí vám?

Zo začiatku som všetky hry skúšal s Dáškou. Neskôr som dostával už podnety aj od rodičov, aké hry by chceli a ako si ich predstavujú. Z viacerých podnetov som vedel vymyslieť, ako by hra mala vyzerať. Spolupracujem s viacerými centrami, ktoré hry využívajú, a niekedy s nimi nové hry testujem. A už som si aj ja vytvoril pravidlá, ako by hry mali vyzerať. Už viem, ako by mohlo dieťa na niektoré veci zareagovať.

Na čo si pri tvorbe hry dávate pozor?

Napríklad v jednej hre, kde sa nakupuje, Dáška nechcela kupovať jablká. Nerozumel som, prečo si ho nechce kúpiť. Hovorila mi, že si ho nekúpi, lebo nie je dobré. Pýtal som sa jej, prečo nie je dobré. A potom som prišiel na to, že keďže bolo jablko v hre zelené, tak ho Dáška považovala za nezrelé. Dnes už sú v obchode červené jablká.

Ako dlho vám trvá, kým vytvoríte hru?

Keď som sa učil programovať, trvalo mi to niekedy mesiac aj viac. Teraz to spravím za pár dní aj s testovaním a grafikou. Asi najdlhšie trvá teraz preklad, lebo Pinf Hry sú už v piatich jazykoch.

16299545_10154277391723027_6878280119562825221_n

Programovať ste sa učili sám. Ako dlho to trvalo? Pomáhali vám aj učitelia v škole?

Učil som sa sám. Kúpil som si knihy, pozeral som si veci na internete. Zo školy mi ani veľmi nepomáhali, lebo informatika na školách sa nezaoberá programovaním do takej hĺbky, aby som bol schopný vytvoriť takúto hru. Aj teraz, keď niečo neviem, lebo informatika veľmi rýchlo napreduje, si to pozriem v knihe alebo na internete.

Hrávate hry?

Nehrávam. Okrem Pinf Hier, ak ich treba vyskúšať. Keď som bol menší, trošku som hrával, ale nebaví ma to. A teraz na to nemám ani čas.

Najobľúbenejšia z vašich hier je Prasiatko, ktorá funguje podobne ako tamagoči. Prečo ste vytvorili takúto hru?

Videl som viacero hier, kde sa dieťa stará o zvieratko. Chcel som vytvoriť niečo také, aby mali deti trochu pocit dôležitosti, že sa  o niekoho musia starať. Pri prasiatku sa nedá nič pokaziť. Precvičia si tam logické uvažovanie, čítanie z výrazu tváre prasiatka. Precvičia si aj matematiku, lebo prasiatko preskakuje loptičky, ktoré oni musia spočítať.

prasiatko

Prečo ju majú deti najradšej?

Asi preto, že je to prasiatko usmiate, je to maskot hier. Je veľmi milé.

Mala Dáška pri Prasiatku nejaký problém, keď ho hrala?

Boli veci, ktoré jej chvíľku robili problémy. Napríklad chcela polievať kvety. Prasiatko má tri kvety. A chcela ich polievať sprchou a to nešlo. A zas prasiatko chcela umývať krhlou.

Máte dosť času na tvorenie nových hier?

Mám to tak zatriedené, že hlavná je škola. Najskôr si teda spravím veci do školy a potom si sadnem za počítač a programujem. Ale hry nevytváram tak aktívne, ale treba udržiavať napríklad komunikáciu s centrami, ktoré ich používajú. Teraz som spustil hru s rebríkmi, kde sa majú deti určiť, ktorý rebrík je dlhší. Tú som mal hotovú za deň.

Baví vás škola?

Nie všetkých bavia všetky predmety v škole, ani mňa. Ale je to dôležité. Napríklad matematika ma veľmi baví, zajtra z nej píšeme písomku. Angličtinu mám tiež veľmi rád.

Na informatike sa nenudíte?

Niektoré veci ma tam celkom bavia. Mali sem teraz kreatívnejšiu úlohu – mali sme vytvoriť prezentácie, ktoré majú slúžiť ako virtuálna prehliadka nejakého miesta. Ja som si zvolil našu obec. Sám som si aj nafotil fotky, lebo rád fotím. Niektoré veci ma bavia menej, ale nie je to tak, že by som ju nemal rád.

Ondrej s mamou. Foto - archív Ondreja Vrábla
Ondrej s mamou. Foto – archív Ondreja Vrábla

Ktoré predmety vás nebavia?

Napríklad dejepis alebo geografia, ale dnes sme dostávali vysvedčenie a aj z týchto som mal jednotku.

Máte samé jednotky?

Nie, zo slovenčiny a nemčiny som mal dvojku.

Ako vás vnímajú spolužiaci? Podporujú vás?

Myslím, že sa na to, čo robím, pozerajú pozitívne. Nevyznie to úplne skromne, ale počúvam o sebe, že pôsobím skromne. Možno aj to je dôvod, prečo so spolužiakmi dobre vychádzam. Mám síce viaceré ocenenia, ale zajtrajšiu písomku píšem tak ako všetci ostatní.

Kde všade hrajú Pinf Hry

mapa

Zverejňovali ste, kde všade sa hrajú Pinf Hry. Napríklad v USA, vo Veľkej Británii či v Indii. Čím to je, že sa dostala hra do sveta?

Je to cieleným marketingom. Založil som si kvôli Pinf Hrám občianske združenie a od Googlu som získal podporu na marketing. Každé občianske združenie alebo nezisková organizácia o to môže požiadať. U nás to spravuje Nadácia Pontis. A vďaka tomu sa aj zahraničné centrá dozvedeli o Pinf Hrách.

Je v zahraničí veľa hier ako Pinf Hry, ktoré by boli pre mentálne postihnuté deti?

Sú pomôcky pre autistov, ktoré majú niektoré prvky podobné Pinf Hrám. Moje hry sú iné tým, že sú komplexné a deti si tam vedia precvičiť viaceré schopnosti – písanie, čítanie, počítanie, logické uvažovanie či jemnú motoriku a farby. Sú to veci, ktoré zdraví ľudia považujú za samozrejmosť, ale týmto deťom robia veľké problémy.

Ešte pred pár rokmi ste sa na Pinf Hry snažili vyzbierať peniaze cez platformu Indiegogo. Chceli ste vyzbierať 2000 eur, ale podarilo sa vám nakoniec len 62 eur. Nedemotivovalo vás to?

Táto zbierka dopadla veľmi zle, ale nevkladal som do toho veľké nádeje. Počas toho ma však kontaktovali ľudia zo Švajčiarska a pozvali ma na  Sociálne inovácie a globálne etické fórum v Ženeve a už to som považoval za úspech tej zbierky.

Foto - archív Ondreja Vrábla
Foto – archív Ondreja Vrábla

Dostali ste za posledné dva roky viaceré ceny, vystupujete na galavečeroch a rozprávate o svojom projekte. Zmenilo vás to?

Možno som za ten čas trochu narástol, ale inak asi nie. Zmenilo ma to v tom, že pred takýmito vecami nemávam tak veľkú trému, akú som zvykol mať. Dokážem lepšie vystupovať.

Ako vnímajú sponzori, ľudia, ktorí s vami spolupracujú, že máte 15 rokov?

Mojou výškou, mám dva metre, a ani celkovo nevyzerám na svoj vek. Ale vidia na mne, že nie som vysokoškolák. Ale ak mi to dajú pocítiť, tak len pozitívne, že mi držia palce a chcú mi pomôcť.

Sú prekvapení, keď im poviete, koľko máte rokov?

Väčšinou sú prekvapení. Najmä, ak komunikujeme e-mailom a potom prídem za nimi a zrazu je tam dvojmetrová osoba. To bol šok aj pre pani riaditeľku Krištáľového krídla.

Viete, čo chcete študovať na vysokej?

Určite by som chcel študovať informatiku, ale ešte neviem kde konkrétne.

Teraz najčítanejšie