Denník N

Slovenka z „marťanskej“ misie: v posádke mám „McGyverov“, po snehovej búrke hrozilo, že zamrzneme

Michaela Musilová počas simulovanej misie na Mars v utahskej púšti v roku 2017. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station
Michaela Musilová počas simulovanej misie na Mars v utahskej púšti v roku 2017. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station

Dobrodružstvo astrobiologičky Michaely Musilovej na simulovanej misii na Mars pokračuje. Posádka musela riešiť niekoľko krízových situácií.

Ak som sa zatiaľ na „Marse“ niečo naučila, tak je to skutočnosť, že radosť netrvá večne: zakaždým, keď sme sa tešili, že sme niečo opravili či zlepšili, prišiel iný problém.

Už niekoľko dní som na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station, MDRS) v utahskej púšti v USA. Je to síce len simulovaná misia na Mars, ale čelíme tu reálnym problémom, ktoré by budúci marsonauti mohli zažiť.

Hneď prvý deň sa nám pokazil marťanský záchod. Oprava trvala niekoľko dní. Pracovali sme v skafandroch, čo bolo nesmierne náročné. „Marťanskú“ stanicu nemôžeme opustiť bez toho, aby sme si obliekli astronautský skafander a mali sme napojenie na prívod vzduchu na niekoľko hodín.

„McGyveri“ v posádke

Máme šťastie, že sme v posádke určitým spôsobom „McGyveri“ schopní si poradiť aj v najextrémnejších podmienkach s veľmi limitovaným množstvom náradia a pomôcok.

Ani sme si nestihli užiť zopár hodín funkčného záchoda, keď nastal ďalší problém, v tomto prípade snehová búrka. Sneh nám zasypal solárne panely, čím nás odpojil od zdroja energie a pokazil sa aj prívod plynu do budovy. Polovica posádky bola akurát na expedícii v teréne v skafandroch.

Kým sa vrátili na základňu, bola skoro tma. S opravami sme začali vzápätí, inak hrozilo, že by posádka cez noc zamrzla. V studenej utahskej púšti bolo v tom čase až mínus 17 stupňov. Mráz pokazil aj našu pumpu na vodu, ktorá pumpuje vodu z nádrže zo spodku stanice na vrch budovy, kde hlavne varíme.

Strácali vodu

Aby toto nebolo málo, o pár dní nato sme mali niekoľko veterných smrští, ktoré nám roztrhali časť skleníka a zničili všetky úpravy, ktoré sme spravili na pumpe na vodu. Za niekoľko dní sme stratili desiatky galónov vody. V porovnaní s inými posádkami sme museli fungovať s tretinovým množstvom vody.

S členmi posádky sme vynašli spôsob, ako šetriť vodu ešte viac než predtým. Kolegovia sa držia mojich príkazov, takže dokážeme existovať aj v takejto veľmi krízovej situácii.

Toto všetko sú len také „rozptýlenia“ v našom bežnom živote na „Marse“. Krízové situácie riešime, keď treba. Inak je náš program plný vedeckej práce, na zábavu nie je čas. Spolu ako posádka sme jedine počas stolovania. Vychutnávame si tie chvíle, lebo sa môžeme dobre porozprávať aj uvoľniť sa. Presne takéto spoločenské chvíle a zdieľanie zážitkov je to, čo nás drží v posádke pokope.

Kolostrum a betaglukán

Keď nejeme či necvičíme spolu, alebo neriešime vzniknuté problémy, tak sa staráme o vedecké či technické projekty na stanici. Medzi moje úlohy patrí testovanie trvanlivosti kolostra a betaglukánu v marťanských podmienkach.

Sú to prírodné produkty podporujúce imunitný systém. Na ich vývoji pracujú v Kozom vŕšku v spolupráci s Výskumným ústavom potravinárskym NPPC.

Ak extrémne podmienky, ktoré na stanici panujú, produkty nepoškodia, mohli by ich v budúcnosti použiť na skutočných vesmírnych misiách, alebo aspoň v extrémnych prostrediach na zemi.

Pestujú špenát

Medzi slovenské projekty patrí aj výskumný projekt výhercov súťaže Misia Mars, ktorú zorganizovala Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) v spolupráci so Slovenskými elektrárňami.

Vyhrali študentky z gymnázia v Detve, ktoré navrhli pokus zameraný na pestovanie špenátu v marťanských podmienkach. Špenátu sa zatiaľ veľmi darí a celá posádka sa teší na špenátový šalát na konci misie.

 

dsc00723
Foto – M. Musilová/Mars Desert Research Station

Okrem týchto slovenských projektov sa členovia posádky zaoberajú aj 3D tlačou, psychologickými štúdiami správania posádok počas izolácie, rôznymi geologickými štúdiami simulovaného marťanského terénu a niekoľkými vzdelávacími projektmi.

Na misii, ako je táto, si môžeme natrénovať, ako fungovať s naozaj minimálnym množstvom potrebného materiálu. Tak to raz aj bude na skutočnom Marse. Simulované misie nás môžu pripraviť presne na výzvy, ktorým astronauti na skutočnom Marse budú raz musieť čeliť.

Vesmír

Teraz najčítanejšie