Denník N

Úplatky do 44-tisíc eur sú ok, rozhodla vláda v Rumunsku, v krajine sú najväčšie protesty za 25 rokov

Rumuni neváhali a aj neskoro večer vyšlo do ulíc 15-tisíc ľudí. Protesty sa chystajú aj v stredu. Foto - tasr/ap
Rumuni neváhali a aj neskoro večer vyšlo do ulíc 15-tisíc ľudí. Protesty sa chystajú aj v stredu. Foto – tasr/ap

Aktualizované 9:10 – Boj Rumunska proti malej korupcii sa môže skončiť, nariadenie pomôže aj lídrovi vládnych ľavičiarov. Rumuni reagovali najväčšími protestmi za 25 rokov.

Rumunská vláda mala pôvodne v utorok len debatovať o rozpočte. Večer však nečakane schválila aj vládne nariadenie, proti ktorému posledné týždne protestovali desaťtisíce premrznutých Rumunov.

Rumunská vláda ním fakticky zastavila stíhanie politikov za malú korupciu. Tá bude trestná, len ak škody budú nad 44-tisíc eur.

Keď toto nariadenie o jednej v noci zverejnili na stránke vlády, tá napriek nočnej hodine nevydržala nápor a padla. Do ulíc hneď večer vyšlo pätnásťtisíc ľudí. Kričali heslá ako „červená pliaga“, „urobili ste to potme ako zlodeji“ či „zradcovia“.

Protesty pokračovali aj v stredu večer. Do ulíc v celom Rumunsku vyšlo v päťstupňovom mraze odhadom 200-tisíc ľudí, len v Bukurešti to bolo 125-tisíc.

Ide o najväčšie protesty v krajine od pádu komunizmu. Protesty sa skončili zrážkami medzi malou časťou násilných demonštrantov a políciou.

„Vláda hovorí, že škody v prípadoch zneužívania moci do 44-tisíc eur, ak sa dokážu, budú musieť ľudia vrátiť,“ hovorí pre Denník N Valentina Dimulescuová z antikorupčného think-tanku Rumunská akademická spoločnosť. Nebudú však stíhaní. Týkať sa to má aj ľudí, ktorých už vyšetrujú.

„Problémom je, že prokurátori nebudú môcť otvoriť nové vyšetrovania a prípady do 44-tisíc eur, sudcovia budú musieť zatvoriť súčasné prípady a tí, čo sú za to vo väzení, budú prepustení,“ dodala.

Rumunský parlament má schváliť aj druhú kontroverznú vec – vláda chce prepustiť z väzenia ľudí odsúdených za nenásilné činy, vrátane korupcie, s trestom do 5 rokov. Celkovo by malo ísť o 2100 ľudí.

Koniec boja s korupciou?

Rumunsko je v ostatných rokoch známe tvrdým bojom proti korupcii politikov, vo väzení tam skončil premiér, ministri, poslanci aj starostovia. V roku 2015 z tohto dôvodu padla ľavicová vláda (z korupcie vyšetrujú aj vtedajšieho premiéra Victora Pontu).

Rumuni v uliciach Bukurešti.

Napriek tomu však voľby v decembri 2016 ľavica znovu jasne vyhrala (získala 45 percent). Na sľuby o vyšších platoch a dôchodkoch nalákala najmä ľudí z vidieka.

Líder ľavice, dlhoročný politik Liviu Dragnea, sa nemohol stať premiérom, pretože ho predtým už podmienečne odsúdili za zneužitie úradu, navyše čelí ďalšiemu obvineniu.

Nový návrh by ho oslobodil. Najmocnejší muž v krajine by sa tak mohol stať aj premiérom. Túto funkciu momentálne zastáva jeho blízky spojenec Sorin Grindeanu.

Oslobodilo by to aj iných poslancov alebo jedného z najbohatších Rumunov Dana Voiculesca, ktorý si momentálne odpykáva 10-ročný trest zneužitia moci a prania špinavých peňazí. Voiculescu vlastní mediálne impérium, ktoré posledné roky „kope“ za ľavicu.

Liviu Dragena je predseda Sociálnodemokratickej strany, ktorá v decembri vyhrala so 45-percentami voľby. Premiérom však byť nemohol, pretože ho podmienečne odsúdili za volebné podvody.  Foto - tasr/ap
Liviu Dragena je predseda Sociálnodemokratickej strany, ktorá v decembri vyhrala so 45-percentami voľby. Premiérom však byť nemohol, pretože ho podmienečne odsúdili za volebné podvody. Foto – tasr/ap

„Toto nariadenie spôsobí, že protikorupčný boj bude irelevantný. Podporí to zneužívanie verejných zamestnancov, nečestnosť a nemorálnosť,“ reagovala Laura Kövesi, šéfka Národného protikorupčného úradu, ktorý stojí za súčasným bojom proti korupcii v krajine.

„Väčšina vysokopostavených politikov zapletených do zneužitia moci výrazne prekročila 44-tisíc eur. Po novom však nad túto hranicu budú hroziť o polovicu nižšie tresty – od 6 mesiacov do 3 rokov, prípadne pokuta,“ dodala analytička Dimulescuová.

Preplnené väznice

Vláda dekriminalizáciu korupcie podľa analytičky bráni tým, že nie je jasné, čo presne je zneužitie moci, priznáva to aj ústavný súd.

„Medzi verejnými činiteľmi je rozšírený strach, že budú stíhaní a poslaní do väzenia za každú chybu, ktorú môžu spraviť. Niektorí dokonca odmietajú podpisovať oficiálne dokumenty, boja sa, že ich budú vyšetrovať, najmä Národný protikorupčný úrad,“ dodala Dimulusceová.

Zámer oslobodiť väzňov sa vláda snažila obhájiť tým, že chce preriediť preplnené rumunské väznice. Tie sú skutočne problém, podľa Romania Insider je v ôsmich väzniciach v krajine dvakrát toľko ľudí, ako je limit. Celkovo je v krajine 28-tisíc väzňov, no miesto je len pre 17-tisíc. Ako väznice sa využívajú aj budovy postavené v druhej polovici 19. storočia a sú vo veľmi zlom stave.

Preplnená je aj väznica v rumunskej Jilave. Foto - tasr/ap
Preplnená je aj väznica v rumunskej Jilave. Foto – TASR/AP

Na Rumunsko preto tlačí Európsky súd pre ľudské práva, ktorý hrozí, že krajina bude musieť platiť väzňom držaným v takýchto podmienkach odškodné. Dala im čas rok a pol. V dôsledku rozhodnutia by mali prepustiť 2100 väzňov.

Ľudia v uliciach, ktorých bolo minulý víkend po celej krajine 90-tisíc, to však vidia inak. Medzi nimi protestoval predtým aj prezident krajiny Klaus Iohannis. „Nevylučujem amnestie, ale nemôžu byť našité na politikov a na tých, ktorí sedia v parlamente,“ povedal predtým podľa BalkanInsight.

„Dnes je deň smútku pre vládu zákona. Vláda ignorovala sny miliónov Rumunov, ktorí chcú žiť v krajine bez korupcie,“ povedal v stredu prezident, ktorý má podobne ako na Slovensku hlavne reprezentatívnu funkciu.

Proti aj Únia

Proti dekrétom sú aj sudcovia či prokurátori, aktivisti alebo predstavitelia EÚ. Prezidentovi v tejto veci telefonovala minulý týždeň aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker v stredu povedal, že má z posledného vývoja v krajine „vážne obavy“.

Rumunsko stále patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny Európskej únie. Krátko po vstupe v roku 2007 sa spolu s Bulharskom dostalo pod sprísnený dohľad Európskej komisie. Tá minulý týždeň vydala správu, podľa ktorej 10-ročný monitoring krajiny bude pokračovať.

„Až dovtedy, kým sa zmeny, ktoré sa za posledné roky dosiahli, nebudú dať zvrátiť,“ píše sa v správe.

Rumunská vláda podľa mnohých v utorok večer ukázala, že krajina tak ďaleko ešte nie je.

Teraz najčítanejšie