Denník N

Štúdia: veľké spoločnosti nepotrebujú na svoj vznik moralizujúcich bohov

Sochy Moai na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne. FOTO - TASR
Sochy Moai na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne. FOTO – TASR

Doteraz sme si mysleli, že predpokladom vzniku veľkých spoločností je idea Boha, ktorý permanentne dohliada na morálku jej členov. Nemusí to však byť pravda – komplexné spoločnosti zrejme vznikli bez takýchto bohov.

Keď si myslíme, že sa niekto pozerá, správame sa milšie, sme poctivejší a menej podvádzame.

Dokladov o tom máme viac ako dosť. Napríklad Batesonová, Nettle a Roberts z Univerzity v Newcastli umiestnili do kuchynky na miestnej katedre psychológie vedľa oznamu, že konzumácia kávy, čaju a mlieka je spoplatnená sumou vo výške 30, 50 a 10 pencí, malý plagát, ktorý sa po týždni menil a znázorňoval buď kvety, alebo ľudské oči.

Z výsledkov vyplynulo, že v čase, keď na ňom boli oči, vhodili ľudia do pokladničky za uvedené pochutiny takmer trikrát viac peňazí ako v období, keď transparent zobrazoval kvety.

Vidíme, že už taká malá manipulácia, akou je konfrontácia s ľudským pohľadom – hoci umelým a na papieri – redukuje čiernych pasažierov a prebúdza v nás zmysel pre férovosť.

Snímek obrazovky (2) jpg

Vľavo plagát očí alebo kvetov, vpravo rast alebo pokles príspevkov za nápoje. Reprofoto: Batesonová, Nettle a Roberts (2006)

Princezná Alica

Ešte pôvabnejším bol výskum od Jareda Piazzu z Kentskej univerzity a tímu. Experimentu sa zúčastnilo celkovo 68 detí vo veku od 5 do 9 rokov. Všetky mali tú istú úlohu – postaviť sa na čiaru, otočiť sa chrbtom k stene, dať si za chrbát dominantnú ruku (praváci pravú, ľaváci ľavú) a druhou z nich hádzať loptičky na zipsový terč umiestnený na stene. Deti boli motivované na najlepšie výkony zvláštnou cenou pre víťaza.

Po týchto inštrukciách boli rozdelené do troch skupín. V prvej z nich si vedec vymyslel, že musí náhle odísť, ale že sa o chvíľu vráti a potom spoločne zrátajú úspešné zásahy do terča. V druhej skupine dohliadala na výkon dieťaťa poverená osoba. A v tretej skupine sa deti dozvedeli, že na stoličke umiestnenej pod terčom sedí priateľská princezná Alica, ktorá vie byť neviditeľná, a bude im pri ich pokusoch robiť spoločnosť.

Otázkou bolo, ktoré deti sa správali férovo a ktoré podvádzali. Príležitostí mali na to veľa – mohli prekročiť čiaru a nalepiť loptičku na terč zblízka, mohli hádzať tvárou k terču alebo dominantnou rukou a pod.

Z výsledkov vyplynulo, že deti, ktoré boli pri plnení úlohy bez dozoru, podvádzali najviac. Takmer polovica z nich prakticky nalepila loptičky na terč, takže porušila všetky pravidlá naraz. Čo sa týka detí zo skupiny, kde boli pod dohľadom dospelej osoby, a detí z tretej skupiny, ktoré verili, že princezná Alica je skutočná, ich správanie bolo rovnako poctivé.

Ako v prvom experimente s imaginárnym pohľadom, tak aj tu stačila imaginárna princezná na to, aby v subjektoch redukovala podvádzanie a zvýšila ich čestné správanie. Vidíme, že bytosť, ktorá z nás robí „svätcov“, nemusí reálne existovať; postačí, ak si myslíme, že existuje.

Boh ako motor kooperácie?

Provokatívnou otázkou, samozrejme, je, či to s Bohom veľkých abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam) nie je náhodou podobné ako s princeznou Alicou.

Inými slovami, mnoho kognitívnych religionistov sa dnes domnieva, že rast spoločnosti – čo do počtu obyvateľov a komplexnosti vzťahov – si celkom prirodzene vyžiadal vznik predstavy vševediaceho Boha, ktorý – tak ako princezná Alica – dohliada na každý náš krok, aby sa spoločnosť nerozpadla pod ťarchou čiernych pasažierov a posilňovala sa v obavách pred ultimatívnou bytosťou, ktorá sleduje naše správanie (vrátane morálky), prehrešky trestá a dobré skutky bohato odmeňuje.

Za týchto okolností sa malej časti psychológov zdá, že viera v Boha mohla byť adaptívna, pretože vo veľkých spoločnostiach pôsobila ako motor, ktorý inicioval milé a kooperatívne správanie a, naopak, redukoval výskyt nekalých praktík čiernych pasažierov.

Z tejto teórie tiež plynie, že v spoločnostiach, ktoré neboli dostatočne veľké, nevznikla potreba pre zavedenie takéhoto druhu Boha à la „Veľký brat“; veď načo by im už bol, ak na všetky kroky členov týchto mini-societ dokázala dohliadať rodina, príbuzní či členovia kmeňa, ktorí boli vždy na blízku. Ľudovo povedané, načo by vám bol vševediaci Boh, ak každý váš krok strážila vševediaca svokra, ktorej ste sa nikdy a nikde nezbavili?

Ako sa dá očakávať, takáto teória sa nedá ľahko testovať, pretože nemôžeme ísť v čase späť a krok za krokom rekonštruovať proces vzniku náboženstiev. Jej výhodou je však to, že činí prinajmenšom jednu testovateľnú predikciu, a to, že moralizujúci bohovia by mali vznik komplexných spoločností predchádzať. Ak by to tak nebolo, znamenalo by to, že ich pôvod nie je závislý od predstáv o existencii takéhoto typu Boha.

Inými slovami, veľké spoločnosti by mohli vzniknúť aj bez idey dokonalého Boha, o ktorom sme doteraz písali ako o ich nevyhnutnom predpoklade.

96 kultúr Austrálie a Oceánie

Túto myšlienku však potvrdila najnovšia štúdia od Josepha Wattsa z Univerzity v Aucklande na Novom Zélande a tímu, práve publikovaná vo vedeckom časopise Proceedings of the Royal Society B.

Vedci najskôr zozbierali etnografické dáta z 96 pre nás exotických kultúr z oblasti Austrálie a Oceánie, od Filipín až po Veľkonočný ostrov. Následne ich rozdelili na veľmi komplexné (štáty a pod.) a málo komplexné (zriadenia v čele s náčelníkom a pod.) a pozorovali v nich výskyt moralizujúcich bohov podľa nášho „abrahámovského“ strihu – dokonalý tvorca vesmíru, ktorý nemá žiadneho konkurenta a permanentne dohliada na naše činy, ktoré odmeňuje a trestá – alebo bohov či nadprirodzených síl (napríklad karmy), ktoré na previnilcov uvaľovali hrozbu trestu, ale nemali výsadné postavenie zvrchovaného správcu vesmíru, ktorý by bol zapletený do ľudských záležitostí a morálky.

Z výsledkov vyplynulo, že z celkového počtu 96 kultúr sa bohovia podobní tomu nášmu nachádzali iba v šiestich z nich. Zo štatistickej analýzy vzťahov medzi jednotlivými kultúrami vedci ďalej zistili, že s najväčšou pravdepodobnosťou takého predstavy o bohoch nepredchádzali vznik komplexných spoločností, ale iba ich nasledovali. To znamená, že veľké spoločnosti nevyžadovali pre svoj vznik ako nevyhnutnú podmienku ideu Boha.

Takže načo vlastne Boh abrahámovského ladenia je? „Keď máte veľkú spoločnosť, ktorá produkuje veľa tovarov a služieb, toto bohatstvo môže využiť niekto, kto dokáže vziať opraty moci do vlastných rúk. Najpriamejšou cestou, ako to spraviť, je postaviť sa na stranu najvyššieho božstva a potom spísať súbor vecí, ktoré ľudia môžu a nemôžu robiť, čiže súbor morálnych pravidiel aplikovaný na naše správanie,“ uviedol evolučný biológ Mark Pagel z Univerzity v Readingu pre Nature.

Ide o pomerne neradostný pohľad na nášho Boha, za ktorým Pagel nevidí nič dobré. Na druhej strane, paleontológ Hervey Peoples z Univerzity v Cambridge si myslí, že aj keď všemocní bohovia neboli motorom rastu komplexnosti spoločnosti, predsa len ju pozitívne ovplyvňovali, keď prispeli k jej stabilizácii.

Uvidíme, čo prinesie ďalší výskum. V každom prípade sa zdá, že sa s predstavou dokonalého abrahámovského Boha, ktorý predstavuje nenahraditeľného hýbateľa smerom ku komplexnej spoločnosti, budeme musieť začať lúčiť.

Dostupné z: doi:10.1098/rsbl.2006.0509doi: 10.1016/j.jecp.2011.02.003DOI: 10.1098/rspb.2014.2556

Kognitívna religionistika

Teraz najčítanejšie