Denník N

Kedysi boli lekári proti káve, vajíčkam či tukom: prečo sa výživové odporúčania menia?

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

V žiadnej inej oblasti nie sú odporúčania také rozporuplné ako v prípade výživy. Prestávajú platiť aj mnohé vžité zásady, napríklad nikdy nevynechať raňajky, piť veľké množstvo tekutín alebo používať med ako prirodzené sladilo.

Autor je lekár

Každý, kto sleduje medicínske odporúčania, jedného dňa s prekvapením zistí, že to, čomu doposiaľ veril, už nie je pravdou. Jeho dôvera v odborníkov je otrasená. Oprávnene sa môže pýtať, kedy a komu veriť.

Ako sa môžu jasné presvedčenia zmeniť na omyl? Pritom nejde o vedomé klamstvá: veda sa vyvíja a poznanie sa mení. A mení sa aj kvalita štúdií a spôsob ich vyhodnocovania.

Podľa jedného z najuznávanejších autorov v oblasti výživy a životosprávy, kalifornského onkológa Davida Augusa (prednášal aj na ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose), je viac ako 85 percent vedeckých medicínskych štúdií nedôveryhodných.

Problematike rozporuplných tvrdení v oblasti výživy a zdravia a ich príčin sa minulý mesiac na stránkach New York Times venoval Aaron Carrol, pediater z univerzity v Indiane.

Ukazuje, že nie je vždy ľahké rozpoznať náhodnú zhodu pozorovaní od skutočných nových zistení. Vymenujme len niekoľko najkrikľavejších príkladov.

Káva a podporná liečba estrogénmi

Káva bola dlho považovaná za karcinogén, až kým nás množstvo dôkazov nepresvedčilo o jej blahodarných účinkoch a stala sa súčasťou zdravej stravy.

Ešte v nedávnej minulosti považovali onkológovia podávanie estrogénov postmenopauzálnym pacientkam za jednoznačne rizikové. Ak ich gynekológ predpísal, pacientkam sme odporúčali, aby ich prestali užívať. Neskôr sme aj my onkológovia priznali, že v určitých prípadoch môže byť podávanie estrogénov predsa len indikované.

Vajíčka, tuky a sacharidy

Mnohí si ešte pamätajú, keď bratislavské električky hrdo nosili reklamy: „Jedno vajíčko denne“. Neskôr sme zistili, že vajíčka obsahujú veľa cholesterolu, a preto by sme ich radšej nemali jesť. Ale dnes si myslíme, že až konzumácia piatich vajec a menej za týždeň nemá vplyv na hladinu cholesterolu v krvi.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sme ľudí presviedčali, že tuky sú rizikom pre kardiovaskulárne ochorenia a treba ich nahradiť sacharidmi. Viacerí autori dnes dávajú do súvislosti epidémiu obezity v USA s týmto odporučením a následnou zvýšenou konzumáciou cukru a rafinovaných sacharidov.

Dnes sa k tukom v potrave vraciame. Naďalej si myslíme, že nasýtené živočíšne tuky síce nie sú dobré, ale už ich celkom nezakazujeme. A cukor sme vyhlásili za nepriateľa ľudstva.

Mamografia a prostatický antigén PSA

Mamografia je vyšetrenie, ktoré jednoznačne zachraňuje životy. Ale niekedy môže nájsť aj nádory, ktoré nemajú tendenciu k progresii. Aj napriek tomu, že ju v drvivej väčšine krajín naďalej odporúčame, v niektorých štátoch, ako je napríklad Švajčiarsko, od celoplošného odporúčania mamografie ustúpili.

Prostatický antigén PSA je veľmi citlivý marker pre rakovinu prostaty. Od určitého veku sa vyšetrenie odporúčalo každému mužovi. Až kým neprišlo oficiálne vyhlásenie Americkej komisie pre preventívnu starostlivosť (vládna agentúra, U. S. Preventive Services Task Force), ktorá tieto rutinné vyšetrovanie už neodporúča.

Prečo sa odporúčania v čase tak menia? Tu sú niektoré príčiny.

Keď sa prehliadajú negatívne dosahy

Veľmi často odporúčania odrážajú snahu vyplniť akési vákuum. Ak niečo platí pre malú skupinu, snažíme sa to aplikovať na celú populáciu. Hormonálna liečba pravdepodobne pomôže niektorým ženám, hlavne mladým a tým, čo mali hysterektómiu (chirurgické odstránenie maternice), ale ostatné majú len vedľajšie účinky, bez toho, aby sa im pomohlo.

Inokedy zase štúdie zdôrazňujú len výhody a prehliadajú negatívne následky. Je veľmi lákavé prijať prvé pozitívne výsledky a ignorovať negatívne štúdie. Až o niekoľko rokov neskôr, keď sa na veci pozrieme kritickejšie, sme sami prekvapení, akých omylov sme sa dopustili.

Keď prestávajú platiť staré zásady

Odporúčania zlyhávajú najčastejšie preto, lebo nie sú podložené kvalitnými štúdiami. Mnohé z nich sú postavené len na obyčajnom pozorovaní bez toho, aby bol jasný príčinný vzťah. Pri posudzovaní podľa dnešných striktnejších kritérií takéto štúdie neobstoja.

V žiadnej inej oblasti nie sú odporúčania také rozporuplné ako v prípade výživy. Prestávajú platiť aj mnohé vžité zásady, napríklad nikdy nevynechať raňajky, piť veľké množstvo tekutín alebo používať med ako prirodzené sladilo. Dozvedáme sa, že ani jedno z týchto tvrdení nie je podložené solídnymi štúdiami.

Pohyb, fajčenie a alkohol

Ukazuje sa, že jednoduché zmeny v životnom štýle môžu mať väčší vplyv na naše zdravie ako mnohé medicínske zásahy. Pritom nemusí ísť o drastické zmeny ani kompletné vynechanie niektorého druhu jedla. Ide o všeobecne platné pravidlá, v prvom rade pohyb.

Tvrdenie, že pohyb predlžuje život a znižuje riziko väčšiny chronických ochorení, je dnes neodškriepiteľné. Ďalej fajčenie: tu nie je potrebný žiaden komentár, rovnako ako pri konzumácii alkoholu len v obmedzenom množstve.

Ak je všetko také jasné a jednoduché, je namieste otázka, či vôbec ešte potrebujeme ďalšie štúdie. Odpoveď je jednoznačné áno. Potrebujeme jasne definované fakty a na dôkazoch založené štúdie.

V žiadnom prípade nechcem znižovať dôležitosť medicínskych odporúčaní. Naopak. Chcem len zdôrazniť potrebu opatrnosti pri ich prijímaní. Tým sa zvýrazní kvalita hodnotných štúdií, takže budú mať väčší spoločenský vplyv. Konečným výsledkom by mala byť zdravšia populácia a zníženie nákladov na zdravotnícku starostlivosť.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Cesta k zdraviu

Zdravie

Teraz najčítanejšie