štvrtok

Biznis s titulmi: Kto platí, môže byť v testoch aj podpriemerný

Na Lekársku fakultu v Bratislave prijmú takmer každého cudzinca, ktorý sa prihlási a zaplatí. Aj keď skoro nič nevie.

Dekan Labaš na prijímacích pohovoroch v Grécku. Fotografiu zverejnila sprostredkovateľská agentúra Emfasis.
Na Lekársku fakultu v Bratislave prijmú takmer každého cudzinca, ktorý sa prihlási a zaplatí. A to aj vtedy, keď skoro nič nevie.

V bratislavskej kaviarni Axioma pri Lekárskej fakulte sedia takmer každý deň. Sú veselí a užívajú si študentský život. Grécki študenti medicíny sú samoplatcovia. Naša škola má u nich dobré meno, za ročné štúdium sú ich rodičia ochotní zaplatiť 9-tisíc eur. Ak študujú za zubárov, stojí rok štúdia o tisíc eur viac.

Jedno z vysvetlení obľúbenosti bratislavskej fakulty možno nájsť v dátach o výsledkoch prijímačiek na túto školu za posledných päť rokov. Tieto dáta si od Lekárskej fakulty vyžiadali cez infozákon Projekt N a Nadácia Zastavme korupciu.

Na štúdium v angličtine stačí vedieť menej

Aj sami Gréci hovoria, že dostať sa na medicínu v Aténach je veľmi ťažké. Uveríte im hneď, keď uvidíte, ako sa dostali na medicínu na bratislavskej Univerzite Komenského.

V roku 2009 sa na štúdium všeobecného lekárstva v slovenčine na Lekárskej fakulte prihlásilo 1333 študentov. Na testoch uspelo 529 z nich, teda približne 40 percent. Prijatí boli študenti, ktorí získali najmenej 570 z 800 možných bodov.

Na štúdium rovnakého odboru v angličtine sa v tom istom roku prihlásilo 117 študentov. Prijatých bolo 113 z nich, teda viac ako 96 percent.

Študujúcim v angličtine pritom na prijatie stačilo aj 108 bodov.

Kým “najhorší” prijatý Slovák musel urobiť test aspoň na 71 percent, študentovi zo zahraničia, ktorý bol posledný nad čiarou, stačilo urobiť test na 13,5 percenta.

V roku 2009 tvorili zahraniční študenti, väčšinou Gréci, 21 percent z celkového počtu študentov medicíny.

Za päť rokov ich počet stúpal, v tomto roku na školu prijali už 40 percent cudzincov zo všetkých uchádzačov. Rozdiely medzi nimi a Slovákmi zostali.

V roku 2014 prišlo na testy na všeobecné lekárstvo v slovenčine 1899 študentov. Úspešných bolo 458, teda 24 percent z nich. Prijatý musel mať aspoň 704 bodov z 800.

Na ten istý odbor v angličtine sa v tomto roku prihlásilo 394 uchádzačov. Uspelo 293 z nich (74 percent). Najhorší mal na testoch 242 bodov z 800.

Podobné je to aj so zubármi, ktorých je na Slovensku podľa ministerstva zdravotníctva nedostatok. Kým Slovák musí dosiahnuť na testoch aspoň 700 bodov, zahraničnému študentovi stačilo za posledné roky niekedy iba 112 bodov.

Fakulta získa od cudzincov za tento rok približne 8 miliónov eur. Zisk školy za minulý rok bol 55-tisíc eur, od štátu dostala približne 13 miliónov eur. Peniaze od samoplatcov by jej pri takto nastavenom rozpočte chýbali.

Je to v poriadku? Vedenie školy je ticho

Terajší dekan Lekárskej fakulty UK Peter Labaš je vo funkcii od roku 2004. Na prijímaní zahraničných študentov si dal záležať. V rokoch 2009 až 2014 mala Lekárska fakulta uzatvorené zmluvy s 36 firmami na ich sprostredkovanie.

Vedenie fakulty povedalo, že sprostredkovateľ dostával najprv tisíc eur za študenta, od roku 2013 je to 500 eur za študenta.

Predstavitelia školy chodia robiť prijímačky aj do zahraničia.

Labaš, ktorý podpísal odpovede na oficiálnu infožiadosť, už neodpovedal na doplňujúce otázky, či takýto systém považuje za spravodlivý a či zahraniční študenti neskôr vo vzdelaní dobehnú Slovákov, ktorí sú na testoch oveľa lepšie pripravení. Vyjadriť sa nechcela ani prodekanka pre zahraničné vzťahy Daniela Ostatníková s odôvodnením, že je to v kompetencii Labaša.

Zubárov v anglickom jazyku vyučuje prodekan Peter Stanko. Najprv sľúbil stretnutie, na ňom však oznámil, že dekan si neželá, aby s Projektom N hovoril.

Keď v roku 2010 Akademický senát volil Labaša do funkcie dekana, redaktor .týždňa, ktorý sa na voľbe zúčastnil, opisoval, ako sa proti Labašovi ozvala iba jedna študentka. Zaujímalo ju, či sa bude znižovať počet zahraničných študentov, keďže sú podľa jej názoru diskriminovaní Slováci.

Predsedníčkou študentskej časti Akademického senátu je Marika Papinčáková. “Prepáčte, ale rozhodla som sa, že sa k takýmto veciam vyjadrovať nebudem, keďže prijímanie študentov nie je moja kompetencia,” odpísala Projektu N. Nebola to vraj ona, kto sa vtedy Labaša na cudzincov spýtal.

V Martine musia vedieť aj cudzinci

Pre porovnanie: Na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine to funguje inak. Dekan fakulty Ján Danko hovorí, že zo zahraničných študentov prijmú iba toho, ktorý dosiahne na testoch aspoň 70 percent zo všetkých bodov.

Uspeje tak približne každý piaty uchádzač, teda podobne ako Slováci v Bratislave. “Máme jasne definované ciele. Stavili sme na kvalitu, a nie na kvantitu. Nie je naším cieľom mať tisíc študentov v anglickom programe, ale taký počet, aby sme nekazili dobré meno fakulty.”

Systém v Bratislave nechcel martinský dekan Danko komentovať. Martinská škola je obľúbená najmä u nórskych študentov, v rebríčkoch štúdia medicíny pravidelne vedie.

Veď nech sa aj Slováci učia po anglicky

Šéf Akreditačnej komisie ministerstva školstva Ľubor Fišera nevidí v rozdielnych podmienkach na prijímačkách pre Slovákov a zahraničných študentov problém.

“Školy stanovujú predpokladaný počet uchádzačov pre slovenskú aj pre anglickú výučbu. Čiaru, koho vezmú, urobia podľa tohto počtu. Škola nemôže za to, že na slovenskú výučbu je väčší pretlak ako na anglickú,” povedal Fišera.

Dodáva, že každý, kto chce, a teda aj Slovák, sa môže prihlásiť na anglickú výučbu, kde je menší pretlak.

Labaš, ktorý sa stal známy aj nepoužiteľným posudkom v kauze Hedviga Malinová, vo februári vo funkcii dekana končí. Neuspel ani v novembrovej voľbe za rektora Univerzity Komenského.

Novým dekanom bude neurochirurg Juraj Šteňo. „Funkcie dekana sa ujmem až vo februári a až potom budem mať k dispozícii všetky relevantné fakty. Bez nich by moje stanovisko nebolo profesionálne ani zodpovedné voči súčasnému vedeniu fakulty,“ napísal Projektu N Šteňo.

„My platíme, oni nie, nevidíme v tom nespravodlivosť,“ hovoria Beta a Maya, študentky prvého ročníka pochádzajúce z Grécka. Nemyslia si ani, že musia študovať viac ako Slováci. „Škola nás tu chce mať veľa, je to výhodné pre obe strany,“ myslia si.

Ich diplom bude platiť v celej Európskej únii. V Grécku by sa podľa nich na medicínu tak ľahko nedostali. So Slovákmi sa Maya ani Beta porovnať nevedia, pretože študujú zvlášť.

Potvrdzuje to aj Lívia z Trenčína, ktorá študuje v 3. ročníku. „Učitelia na nich frflú, občas aj študenti hovoria, že veď Gréci toľko ako my vedieť nemusia.“ Na otázku, či sú k nim učitelia kvôli peniazom benevolentnejší aj pri skúškach, hovorí, že ako ktorí.

Lívia mala na testoch 762 bodov. „Na to, aby som platila 9-tisíc eur ročne, by som určite nemala, tak sa musím učiť,“ usmieva sa.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom