Denník N

Zakladajú záhrady, bojujú s graffiti, natierajú lavičky. 7 príkladov, ako zlepšiť svoje okolie

Architekt, dobrovoľníci, aktivisti aj samosprávy inšpirujú, ako skrášliť miesta, kde žijeme, a pre zmenu nadchnúť aj susedov.

Foto – Banskobystrický okrášľovací spolok
Foto – Banskobystrický okrášľovací spolok

„Teraz už pre svoje okolie nerobí nikto nič,“ povie rezignovane otec, keď mu hovorím o téme textu, ktorý sa chystám napísať. Panelák, v ktorom rodičia žijú už viac ako 25 rokov, sa stal obeťou jednej domovej schôdze nájomníkov, ktorá v rámci kompromisu odhlasovala hneď tri farby novej zateplenej fasády – zelenú, hnedú a oranžovú. To všetko v neladiacich odtieňoch a priveľmi originálnej geometrickej kombinácii.

Veselšie nie sú ani spoločné priestory, v ktorých sa nájomníci bytovky deň čo deň stretávajú. Pri paneláku rastie riedky trávnik s vyšľapanými cestičkami, z vchodu po čase zmizli aj posledné pokusy o estetizáciu betónového schodiska, čiže zátišie s odolnými rastlinami a málokedy kvitnúcimi kvetmi.

Realita, ktorú poznajú tisícky ľudí z iných bytoviek a iných miest. Denník N preto oslovil niekoľko ľudí, ktorí neprepadli blbej nálade a rozhodli sa pre okolie svojich domovov niečo urobiť. Skrášľujú ho, bojujú s graffiti, stretávajú sa so susedmi, alebo hľadajú cestu, aby slovenské mestské štvrte aj dediny vyzerali lepšie. Svojimi príbehmi môžu inšpirovať aj ostatných.

Domy môžu byť bez graffiti

„Osobne beriem odstraňovanie graffiti ako rytiersky súboj o to, kto to dlhšie vydrží,“ hovorí Matúš Čupka. Patrí k lídrom združenia Zelená hliadka, ktoré sa okrem množstva ďalších aktivít stará o odstraňovanie graffiti v časti bratislavského podchodu na Trnavskom mýte a na Železničnej stanici Vinohrady.

Sám ešte okrem toho pravidelne čistí posprejované nápisy na ulici, kde býva. „Zatiaľ sa mi podarilo odstrániť všetko, čo bolo na sklenenom alebo kovovom povrchu, čiže na košoch, vchodoch do bytoviek či stĺpoch,“ rozpráva. „Od decembra som moju ulicu prebehol trikrát a vždy ma opätovné čistenie obralo o čoraz menej času.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Graffiti ide dolu ľahšie z kovu a skla. Jedny vchodové dvere vyčistí za hodinu. „Osobne som čistil už šestnásť vchodov spolu s rozvodovými skriňami pred nimi a zabralo mi to možno tridsať hodín času,“ hovorí Matúš.

Čo na to používa? Kuchynskú hubku, handru na dlážky a antigraffiti prostriedok. „Jednoduchý mix rôznych riedidiel a päťlitrová bandaska stojí 36 eur.“ Väčší problém je s nápismi na omietkach a fasádach, pri tých často pomôže len premaľovanie novou farbou.

Aby mestá vyzerali lepšie, musel by bývať niekto taký ako Matúš na každej ulici. On sám hovorí, že presvedčiť niekoho, aby obetoval svoj voľný čas odstraňovaniu čiernych skládok či umývaniu nápisov, je viac ako ťažké. „V našom prípade zafungoval pozitívny príklad, výsledky, ktoré Zelená hliadka má,“ hovorí. „Žiadne výzvy, citové vydieranie či apel na city, ale jednoducho si povedať, chcem niečo pre svoje okolie spraviť, pridajte sa ku mne.“

Slováci podľa neho nie sú mimoriadne neporiadny národ a na čistotu si ľahko zvyknú. „Napríklad som si povedal, že vyzbieram odpadky na polovici našej ulice. Od svojho vchodu som sa posunul o 50 metrov a mal som plných osem igelitiek odpadkov. Dnes po dvoch rokoch mi stačí jedno vedro a vyzbieram odpadky na desaťnásobnej vzdialenosti. Pritom som nemusel nikoho zo susedov o ničom presviedčať. Videli čistý trávnik a zvykli si naň.“

Lavičky môžu byť ako nové

Tak ako funguje Zelená hliadka v Bratislave, starajú sa o svoje okolie rôzne okrášľovacie spolky v ďalších mestách. Ich členovia skrášľujú okolie jednoduchými manuálnymi prácami – zbierajú odpadky, natierajú lavičky, montujú odpadkové koše. Vo voľnom čase a zadarmo. 

Diana Vígašová vedie jeden z takýchto spolkov v Banskej Bystrici. V meste, kde žije asi 80-tisíc ľudí, jej s aktivitami pomáha 15 ľudí. Na brigádu však vedia zlákať aj sedemdesiat dobrovoľníkov. „Motivácia ľudí je rôzna. Jedni sa nechcú pozerať na hrdzavý most a zničené lavičky, druhí chcú plnohodnotne stráviť sobotné dopoludnie.“

Natieranie lavičiek a zábradlí v mestskom parku patrí k ich najväčším projektom, a i keď sa môže zdať, že ide o drobnosť, odrobili tam už viac ako 670 hodín. Ak  si chcete podobný spolok vo svojom meste či na sídlisku založiť aj vy, môžete si urobiť predstavu, čo budete okrem množstva voľného času potrebovať: banskobystrický spolok ročne zoderie 300 párov rukavíc, minie 250 litrov farieb, 20 litrov riedidla, spotrebuje 270 štetcov, 20 špachtlí a naplní 220 vriec na odpad.

Skrášľovať neznamená zobrať štetec a premaľovať prvé zábradlie, ktoré človek uvidí, a už vôbec nie tak, ako by chcel on sám. „Snažíme sa nadšeným dobrovoľníkom vysvetliť, že máme plán prác, na ktoré si vybavujeme povolenia vlastníkov a kompetentných,“ upozorňuje. „Všetky projekty konzultujeme s odborníkmi, aby boli trvalé a čo najkvalitnejšie vykonané.“

So zeleňou vie pomôcť radnica

Niektoré drobné zmeny pri bytovke si môže každý urobiť aj sám, dokonca s pomocou samosprávy. Najväčšie slovenské sídlisko Petržalka napríklad obyvateľom núka pomoc, ak si chcú pred panelákom založiť predzáhradku alebo vysadiť stromčeky.

„Petržalka dodá rastlinný materiál, zeminu alebo kôru a občania si upravia predzáhradku vlastnými silami,“ vysvetľuje Katarína Macenková z miestneho úradu. Zároveň im môžu odborne poradiť pri výbere vhodných rastlín či spracovaní návrhu sadovníckych úprav. Ľuďom z bytovky stačí, ak si podajú žiadosť na odbor životného prostredia a zozbierajú súhlas väčšiny z nájomníkov.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na najväčšom košickom sídlisku Terasa radnica na výsadbu pred bytovkami rozdáva stoeurové dotácie. „Správca bytového domu pošle formulár s náčrtom záhonu a návrh je odkonzultovaný so správou zelene v Košiciach, ktorá pomôže s výberom rastlín a poradí ako vysadiť a tvarovať záhon,“ vraví Andrea Horváthová z úradu Košice-Západ.

Interiérová dizajnérka Jasna Opavská hovorí, že dobrou inšpiráciou, ako si oživiť spoločné priestory v bytovkách, by pre nás mohli byť Švédi. „Vstupné priestory sú čisté a upravené, nie sú im cudzie výrazné farby či zaujímavé tapety.“ Zaujal ju aj nedávny projekt z bratislavskej Mierovej kolónie, kde ľudia oživili jeden z vonkajších múrov mozaikou inšpirovanou prácami Antonia Gaudího.

Štvrť môže pôsobiť harmonicky

Na verejný priestor sa však dá pozrieť aj širšie ako len cez záhony a záhradky pred bytovkou. Architekt Matúš Vallo pripravil pre kolóniu bytoviek z päťdesiatych rokov v bratislavskom Ružinove známu ako „500 bytov“ víziu zachovania ich súčasného výzoru. „Chceli sme, aby sa nestalo to, čo všade, že si každá bytovka, či dokonca každý vchod, zvolí svoju farbu fasády.“

Aj tu totiž začínajú bytovky zatepľovať. „Nechceli sme, aby sem prišla strakatosť z panelákových sídlisk.“ V projekte s názvom Aliancia 500 bytov pre jednotlivé domy a ulice pripravil s kolegami odporúčanie, ako zachovať súčasnú pieskovú farebnosť i pôvodné ozdobné prvky.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Architektúra 50. rokov má svoje čaro. My sme spravili jednoduchú schému s niekoľkými pravidlami, ako pracovať s pôvodnou farbou a jej odtieňmi. Jedným z nich bolo, aby sa použil svetlejší odtieň do vnútrobloku a tmavší do ulice.“

O dôležitosti projektu sa pokúsili presvedčiť aj susedov z bytoviek. Pozvali ich na susedský deň, rozniesli letáčiky s vysvetlením. Reakcia je však zatiaľ slabá. „Záleží to už len na ľuďoch. Ak oni nebudú vnímať ako hodnotu niečo, čo my ako hodnotu vnímame, nebudeme ich vedieť ovplyvniť.“

Podľa Valla sa bežne stáva, že omietkarská firma povie, že zachovanie nejakých prvkov z pôvodnej stavby je peniaz navyše, a preto ľudia do niečoho takého nejdú. Aj preto si myslí, že by vzhľad štvrtí mala do istej miery regulovať samospráva.

Aj dvesto rodín sa vie spojiť

O tom, že nadchnúť veľkú susedskú komunitu pre spoločnú vec nie je jednoduché, vie rozprávať aj Peter Lukas z občianskeho združenia Vnútroblok Slávia. Spolu s ďalšími sa snaží zveľaďovať spoločný dvor medzi troma bratislavskými ulicami.

Dohromady ide o 280 bytov, v združení je aktívnych necelých dvesto rodín. „Zaujať ľudí nie je jednoduché, snažíme sa o to na spoločných brigádach na dvore, kde ľuďom vysvetľujeme, že pokiaľ si skrášlime okolo seba niečo svojpomocne, tak sa to snažíme aj udržiavať.“

Foto - Vnútroblok Slávia
Foto – Vnútroblok Slávia

Najťažšie bolo vo dvore obmedziť parkovanie, aby tam vznikol priestor pre spoločnú oddychovú zónu. No podarilo sa a vďaka asi 5-tisícovému grantu od nadácie SPP si vo dvore postavili nové detské ihrisko s malým parkom. „Celá revitalizácia dvora, kde bolo všetko od skla, odpadkov, pozostatku starého pieskoviska, betónu až po injekčné striekačky, bola svojpomocná so susedmi,“ spomína Lukas.

Zeleň vo dvore by chceli ešte rozšíriť, no vedia, že zaparkovaných áut sa celkom nezbavia. „Sme taká menšia dedina, žije tu asi päťsto ľudí, takže rešpektujeme ich názory a požiadavky. Vyprázdniť vnútroblok od áut sa celkom nedá, no zelene, lavičiek a priestoru na oddych bude viac.“

Spájať môže aj zelenina

O zanedbané a zabudnuté priestory v okolí domovov sa zaujímajú aj ľudia z inciatívy Vnútroblok. Na jednom takom v centre Bratislavy založili mobilnú záhradu. V ich prípade skrášľovanie či estetizácia verejného priestoru cieľom nie je.

„Mobilné záhrady sú sociálnymi priestormi, čiže miestom, kde sa stretávajú ľudia,“ vysvetľuje za Vnútroblok Sandra Štasselová. „Ľudia, ktorí vďaka záhradám vyjdú zo svojich bytov a zo svojich trás domov – práca – nákup – domov a späť.“

Tak ako primárne nechcú skrášľovať zanedbané trávnaté plochy či dvory, má dať aj zelenina v mobilných záhradách v prvom rade dôvod, aby ľudia nesedeli len doma. No v boxoch postavených na paletách a vyplnených zeminou sa aj dá niečo dopestovať.

„Mali sme pár záhradkárov, ktorí boli absolútni virtuózi a pestovali kilá zeleniny, šalátov a byliniek aj na takom malom priestore.“

Foto - Vnútroblok
Foto – Vnútroblok

Prvú mobilnú záhradu založili na súkromnom pozemku a po dohode s majiteľom, odpadli im preto behačky na úradoch. „Len pri zháňaní vody na polievanie sme sa obrátili na mesto, no nakoniec sme si ju vyriešili sami, spolu s dobrovoľníckym hasičským zborom Starého Mesta.“

Dnes zakladajú ďalšiu mobilnú záhradu, pri ktorej mienia obnoviť aj opustený vinohrad. „Tešíme sa, že druhá záhrada bude iná a že pritiahneme pozornosť aj k téme malého miestneho vinohradníctva a miznúcich vinohradov z Bratislavy,“ vraví Štasselová.

Živo môže byť aj na dedine

Príklady, ako si oživiť svoje okolie, sa nenájdu iba vo veľkých mestách. Brdárka je dedinka v rožňavskom okrese, kde žije len asi sedemdesiat ľudí. Aj napriek tomu ju minulý rok Nadácia Orange vyhlásila za najoptimistickejšiu obec na Slovensku.

Môžu za to miestni obyvatelia a aktivisti zo združenia Alter Nativa, ktorým sa aj v takejto malej dedine za posledné roky podarilo viac zaujímavých vecí. Snažia sa o obnovu ovocných sadov, premenili budovu starej školy na komunitné centrum, opravili amfiteáter aj starý sedliacky dom v centre dediny.

Nedávno si tam postavili altán s obecnou pecou na domáci chlieb a koláče. „No jej hlavnou hodnotou je, že dáva ľudí dokopy, môžu sa tu stretávať, družiť, rozprávať, plánovať,“ hovorí Marcel Antal zo združenia Alter Nativa. I keď si v dedine zvykli väčšinu vecí spraviť sami, na pec si zavolali peciarov.

Foto - Brdárka
Foto – Brdárka

Antal hovorí, že pre dobrovoľníkov pôsobiacich v takom okrese, ako je Rožňava, je často najťažšie zohnať aspoň nejaké peniaze od sponzorov. Preto im často nezostáva nič iné, ako sa obracať so žiadosťami o peniaze na nadácie v Bratislave.

„Všeobecne odporúčam nehanbiť sa žiadať peniaze na dobré veci, ktoré posilňujú spoločenstvo,“ hovorí. „Uvedomte si, že už svojou žiadosťou robíte osvetu a šírite myšlienku, že spoločné priestory môžu byť príjemným miestom na stretnutia a život.“

Teraz najčítanejšie