utorok

Zakladajú záhrady, bojujú s graffiti, natierajú lavičky. 7 príkladov, ako zlepšiť svoje okolie

Architekt, dobrovoľníci, aktivisti aj samosprávy inšpirujú, ako skrášliť miesta, kde žijeme, a pre zmenu nadchnúť aj susedov.

Foto – Banskobystrický okrášľovací spolok
Foto – Banskobystrický okrášľovací spolok

„Teraz už pre svoje okolie nerobí nikto nič,“ povie rezignovane otec, keď mu hovorím o téme textu, ktorý sa chystám napísať. Panelák, v ktorom rodičia žijú už viac ako 25 rokov, sa stal obeťou jednej domovej schôdze nájomníkov, ktorá v rámci kompromisu odhlasovala hneď tri farby novej zateplenej fasády – zelenú, hnedú a oranžovú. To všetko v neladiacich odtieňoch a priveľmi originálnej geometrickej kombinácii.

Veselšie nie sú ani spoločné priestory, v ktorých sa nájomníci bytovky deň čo deň stretávajú. Pri paneláku rastie riedky trávnik s vyšľapanými cestičkami, z vchodu po čase zmizli aj posledné pokusy o estetizáciu betónového schodiska, čiže zátišie s odolnými rastlinami a málokedy kvitnúcimi kvetmi.

Realita, ktorú poznajú tisícky ľudí z iných bytoviek a iných miest. Denník N preto oslovil niekoľko ľudí, ktorí neprepadli blbej nálade a rozhodli sa pre okolie svojich domovov niečo urobiť. Skrášľujú ho, bojujú s graffiti, stretávajú sa so susedmi, alebo hľadajú cestu, aby slovenské mestské štvrte aj dediny vyzerali lepšie. Svojimi príbehmi môžu inšpirovať aj ostatných.

Domy môžu byť bez graffiti

„Osobne beriem odstraňovanie graffiti ako rytiersky súboj o to, kto to dlhšie vydrží,“ hovorí Matúš Čupka. Patrí k lídrom združenia Zelená hliadka, ktoré sa okrem množstva ďalších aktivít stará o odstraňovanie graffiti v časti bratislavského podchodu na Trnavskom mýte a na Železničnej stanici Vinohrady.

Sám ešte okrem toho pravidelne čistí posprejované nápisy na ulici, kde býva. „Zatiaľ sa mi podarilo odstrániť všetko, čo bolo na sklenenom alebo kovovom povrchu, čiže na košoch, vchodoch do bytoviek či stĺpoch,“ rozpráva. „Od decembra som moju ulicu prebehol trikrát a vždy ma opätovné čistenie obralo o čoraz menej času.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Graffiti ide dolu ľahšie z kovu a skla. Jedny vchodové dvere vyčistí za hodinu. „Osobne som čistil už šestnásť vchodov spolu s rozvodovými skriňami pred nimi a zabralo mi to možno tridsať hodín času,“ hovorí Matúš.

Čo na to používa? Kuchynskú hubku, handru na dlážky a antigraffiti prostriedok. „Jednoduchý mix rôznych riedidiel a päťlitrová bandaska stojí 36 eur.“ Väčší problém je s nápismi na omietkach a fasádach, pri tých často pomôže len premaľovanie novou farbou.

Aby mestá vyzerali lepšie, musel by bývať niekto taký ako Matúš na každej ulici. On sám hovorí, že presvedčiť niekoho, aby obetoval svoj voľný čas odstraňovaniu čiernych skládok či umývaniu nápisov, je viac ako ťažké. „V našom prípade zafungoval pozitívny príklad, výsledky, ktoré Zelená hliadka má,“ hovorí. „Žiadne výzvy, citové vydieranie či apel na city, ale jednoducho si povedať, chcem niečo pre svoje okolie spraviť, pridajte sa ku mne.“

Slováci podľa neho nie sú mimoriadne neporiadny národ a na čistotu si ľahko zvyknú. „Napríklad som si povedal, že vyzbieram odpadky na polovici našej ulice. Od svojho vchodu som sa posunul o 50 metrov a mal som plných osem igelitiek odpadkov. Dnes po dvoch rokoch mi stačí jedno vedro a vyzbieram odpadky na desaťnásobnej vzdialenosti. Pritom som nemusel nikoho zo susedov o ničom presviedčať. Videli čistý trávnik a zvykli si naň.“

Lavičky môžu byť ako nové

Tak ako funguje Zelená hliadka v Bratislave, starajú sa o svoje okolie rôzne okrášľovacie spolky v ďalších mestách. Ich členovia skrášľujú okolie jednoduchými manuálnymi prácami – zbierajú odpadky, natierajú lavičky, montujú odpadkové koše. Vo voľnom čase a zadarmo. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125309 z vás dostáva správy e-mailom