Denník N

Starý svetový poriadok už nestačí, musíme prejsť na verziu 2.0

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Trump sa prihlásil k doktríne „Amerika na prvom mieste“. Pokiaľ tento prístup pretrvá, potom pokrok pri budovaní poriadku, aký si svet vyžaduje, nastane len vtedy, ak naň budú tlačiť iné veľké mocnosti.

Od roku 1648, keď Vestfálsky mier ukončil v Európe tridsaťročnú vojnu, utváral takmer štyristo rokov jadro medzinárodného poriadku koncept suverenity – práva štátov na nezávislú existenciu a autonómiu. Stalo sa tak z dobrého dôvodu: ako sme boli svedkami v každom storočí, vrátane toho súčasného, svet s násilne porušovanými hranicami je svetom nestability a konfliktov.

Nielen práva, ale aj suverénne záväzky

V globalizovanom svete sa však globálny operačný systém stojaci výlučne na rešpektovaní suverenity – nazvime ho Svetovým poriadkom verzia 1.0 – stáva čím ďalej, tým nevhodnejším. Máločo si dnes zachováva lokálny charakter. Prakticky ktokoľvek a čokoľvek – od turistov, teroristov a utečencov po e-maily, choroby, doláre a skleníkové plyny – dokáže preniknúť takmer kamkoľvek.

Výsledkom je stav, keď to, čo sa deje vo vnútri jednej krajiny, už nemôže byť výlučne jej záležitosťou. Dnešná realita volá po aktualizovanom operačnom systéme – Svetovom poriadku verzia 2.0 – založenom na „suverénnom záväzku“, teda na predstave, že suverénne štáty nemajú len práva, ale aj záväzky voči ostatným.

Čo treba urobiť

Nový medzinárodný poriadok bude tiež vyžadovať rozšírený súbor noriem a dohovorov, počnúc dohodnutým základom štátnosti. Vlády súčasných štátov by sa dohodli, že sa budú snahami o vytváranie nových štátov zaoberať len v prípadoch, keď k tomu existuje historické opodstatnenie, presvedčivý dôvod aj podpora obyvateľov a keď by bol navrhovaný nový útvar životaschopný.

Svetový poriadok 2.0 musí zahŕňať aj zákaz vykonávania či akejkoľvek podpory terorizmu. O niečo kontroverznejšia je požiadavka, aby obsahoval zosilnené normy znemožňujúce šírenie či používanie zbraní hromadného ničenia. Súčasná situácia je taká, že svet síce nachádza zhodu na obmedzovaní šírenia tým, že limituje prístup štátov k potrebným technológiám a materiálom, ale akonáhle k šíreniu skutočne dôjde, konsenzus sa často rozpadne. To by sa malo stať témou diskusií na bilaterálnych i multilaterálnych rokovaniach. Nie preto, že to povedie k formálnej dohode, ale preto, že sa tým zameria pozornosť na uplatňovanie prísnych sankcií alebo vykonávanie vojenských akcií, ktoré by následne mohli pravdepodobnosť šírenia znížiť.

Klimatické zmeny a kyberpriestor

Ďalším nevyhnutným prvkom nového medzinárodného poriadku je spolupráca v oblasti klimatických zmien, ktoré sú možno základným prejavom globalizácie, pretože ich účinkom sú vystavené všetky štáty bez ohľadu na to, do akej miery k nim samy prispievajú. Klimatická dohoda z Paríža z roku 2015, v ktorej sa vlády dohodli na obmedzení emisií a poskytnutí zdrojov na pomoc chudobnejším krajinám s adaptáciou, predstavovala krok správnym smerom. Pokrok v tejto oblasti musí pokračovať.

Najnovšou doménou medzinárodnej aktivity charakterizovanej spoluprácou a zároveň konfliktmi je kybernetický priestor. Cieľom v tejto oblasti by malo byť vytvorenie medzinárodného poriadku, ktorý bude podporovať využívanie kybernetického priestoru na chvályhodné účely a odrádzať od jeho zneužívania. Vlády by sa mali v rámci svojich suverénnych záväzkov dôsledne pohybovať v mantineloch tohto režimu – inak im budú hroziť sankcie alebo odvetné opatrenia.

Zdravie, utečenci a obchod

Inú sadu problémov predstavuje globálne zdravie. V globalizovanom svete sa môže z výskytu infekčného ochorenia v jednej krajine rýchlo vyvinúť vážne ohrozenie zdravia inde, ako sa v nedávnych rokoch stalo v prípade SARS, eboly a vírusu Zika. Vedomie suverénneho záväzku je už v tejto oblasti našťastie na pokročilej úrovni: štáty sú zodpovedné za snahu detekovať rodiacu sa epidémiu infekčných chorôb, vhodne reagovať a informovať ostatné štáty z celého sveta.

Pokiaľ ide o utečencov, nemožno ničím nahradiť účinnú lokálnu akciu zameranú na odvrátenie samotných situácií, ktoré vyvolávajú veľké utečenecké vlny. V zásade je to argument pre humanitárnu intervenciu vo vybraných situáciách. Realizácia tohto princípu v praxi však bude aj naďalej zložitá pre odlišné politické agendy a vysoké náklady spojené s účinnou intervenciou. Aj bez konsenzu však existujú silné argumenty pre navýšenie financií pre utečencov, zabezpečenie humánneho prístupu k nim a stanovenie spravodlivých kvót pre ich umiestňovanie.

Obchodné dohody sú už z definície dohovormi spočívajúcimi v recipročných suverénnych záväzkoch v oblasti colných a necolných bariér. Keď sa niektorá strana domnieva, že sa dané záväzky neplnia, môže predložiť vec na arbitráž prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie. V oblasti vládnych dotácií alebo menových manipulácií je však situácia menej jasná. Preto treba definovať v budúcich obchodných paktoch vhodné suverénne záväzky v týchto oblastiach a vytvoriť mechanizmy, ktoré zaistia zodpovednosť vlád.

Realizmus, nie idealizmus

Zavedenie konceptu suverénnych záväzkov čoby piliera medzinárodného poriadku si vyžiada desiatky rokov konzultácií a vyjednávania. A ani potom nebudú jeho prijímanie a následky rovnomerné. Pokrok nastane jedine dobrovoľne – vzíde skôr od štátov samotných než vďaka nejakému výnosu zhora. Realisticky sa dá povedať, že bude ťažké dospieť k dohode na tom, aké konkrétne suverénne záväzky by štáty mali mať a ako by sa mali vymáhať.

A aby komplikácií nebolo málo, administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa prihlásila k doktríne „Amerika na prvom mieste“, ktorá je do značnej miery nezlučiteľná s tým, čo sa tu navrhuje. Pokiaľ tento americký prístup pretrvá, potom pokrok pri budovaní takého poriadku, aký si dnešný vzájomne prepojený svet vyžaduje, nastane len vtedy, ak naň budú tlačiť iné veľké mocnosti. Prípadne nezostane nič iné, ako počkať na Trumpovho nástupcu. Takýto prístup by však nebol optimálny a uvrhol by Spojené štáty aj zvyšok sveta do horšej situácie, než v akej sa nachádzali skôr.

Nastal čas začať potrebné rozhovory. Globalizácia tu je a zostane. Najlepším spôsobom, ako sa s ňou vyrovnať, je urobiť kroky smerom k novému medzinárodnému poriadku, ktorý bude zahŕňať aj suverénne záväzky. Svetový poriadok 2.0 založený na suverénnych záväzkoch je bezpochyby ambiciózny projekt. Nevyviera z idealizmu, ale z realizmu.

© Project Syndicate

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie