Tri stávky Theresy Mayovej

Hneď po tom, ako britská ministerská predsedníčka Theresa Mayová predniesla prejav, kde popísala ciele svojej vlády v nadchádzajúcich vyjednávaniach o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, jeden dobre známy expert a politický komentátor, ktorý kedysi pracoval v sídle britských premiérov, sa vyjadril pozitívne. „Už nemôžete hovoriť o zradnom Albione,“ povedal mi, keď sme sa stretli v jednom londýnskom klube. „Theresa Mayová to povedala zreteľne: Brexit znamená odchod.“

Tri aspekty vzťahu k Únii

Môj spolubesedník hlasoval v júnovom referende za zotrvanie v Európskej únii, ale podobne ako väčšina krajiny Mayovej prejav privítal. „Ak hľadáte obraz, ktorý by opisoval dnešnú Britániu, bol by to vzdorovitý lev,“ povedal mi predtým, než opísal tri kľúčové body týkajúce sa vzťahu Británie a Únie.

Po prvé, povedal, európsky model integrácie je v kríze a EÚ sa ukázala ako neschopná reformovať sa. Odchod z tohto bloku – nie ako potkan utekajúci z potápajúcej sa lode, ale so štýlom – je dôkazom britského realizmu. Navyše, medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou bol vždy odstup, pretože projekt európskej integrácie sa prezentoval ako primárne ekonomický, hoci bol vo svojej povahe nadovšetko politický. Jednotný trh, podobne ako vlaky Eurostar, ktoré spájajú Londýn s Európou, nestačili, aby zmenili Britov na Európanov.

Po druhé, napriek zjavným ťažkostiam je jasné prerušenie spojení s EÚ pravdepodobne omnoho jednoduchšie ako vyjednávanie komplexného vzťahu so zostávajúcimi 27 členskými štátmi, zvlášť, ak je prioritou udržať britskú Konzervatívnu stranu jednotnú a pri moci.

Po tretie, Veľká Británia nereaguje jemne, keď je konfrontovaná s vonkajším tlakom, ktorý pociťuje ako hrozbu. Niektorí britskí pozorovatelia môžu Theresu Mayovú vidieť ako novú Margaret Thatcherovú, ale jej prejav takisto pripomínal Winstona Churchilla. A skutočne, britskí občania, ktorí sú presvedčení, že Európa nie je jedinou alternatívou, často odkazujú na rok 1940, ktorý bol slovami Winstona Churchilla ich „najväčšou hodinou“.

Je to realistická vízia?

Špecifickosť britskej pozície je jasná. Hlasujúci za odchod zjavne pociťujú istú imperiálnu nostalgiu. Zdá sa napríklad, že premiérku domáca politika poháňa k tomu, že kladie väčší dôraz na národnú suverenitu než na ekonomiku. Ale hoci je Spojené kráľovstvo celkom iste demokraciou, jej slová adresované britským občanom nie sú nepodobné tým, ktoré adresuje Vladimir Putin Rusom, a to, že nikto nie je živý len chlebom a obnovovanie suverenity a národnej veľkosti stojí za ekonomické riziko.

Ale je Mayovej vízia pre krajinu realistická z pohľadu nového medzinárodného kontextu? Môže niekto stále snívať o nových Aténach, keď je na obzore nový Rím, ktorý opanoval Donald Trump? Odhliadnuc od jej nedôvery k Európe, Mayová má len málo spoločného s novým americkým prezidentom: Verí vo voľný obchod a je podozrievavá k Rusku, kým Trump volá po protekcionizme a chce s Ruskom vybudovať zvláštne partnerstvo.

Mayová a Trump sú tiež dve zjavne odlišné osobnosti. Srdečný a optimistický bývalý hollywoodsky herec Ronald Reagan a železná lady Margaret Thatcherová mali veľmi dobrý vzťah, panovala medzi nimi náklonnosť a obaja mali rovnakú strategickú víziu sveta. Ale takýto vzťah medzi nestálou hviezdou amerických reality šou a strohou britskou ministerskou predsedníčkou je takmer nemysliteľný.

Dá sa uvažovať o tom, či by boli veci iné, ak by americké prezidentské voľby predchádzali britské referendum. Boli by britskí voliči riskovali, že povedia Európe nie, ak by predtým americkí voliči zvolili Trumpa? Iste, história sa nedá prepísať, ale mnohí, ktorí hlasovali za zotrvanie v EÚ, sa dnes obávajú, že Mayová podlieha ohľadne budúcnosti zbožným želaniam.

Nebude to skvelá izolácia

Po druhej svetovej vojne Churchill povzbudzoval Európanov, aby sa zjednotili, ale taktiež hovoril, že ak by si Spojené kráľovstvo malo vybrať medzi transatlantickým vzťahom a Európou, vždy si vyberie to prvé. V tom čase bolo Američanmi vedené zoskupenie západných krajín centrom Churchillovho sveta, a Čína sa zmietala v občianskej vojne.

Ale to už neplatí. Čína je stále viac americkým rivalom a teraz, keď sa Británia rozhodla pre vlastnú cestu, neexistuje garancia, že ju USA budú brať vážne. V čase, keď Trump otvorene spochybňuje zmysel NATO, sa zdá nevhodné, aby Briti hrali kartou „skvelej izolácie“. Z dôvodov, ktoré sa dotýkajú najmä národnej identity, dáva premiérka do stávky tri veci: Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a svet.

Je to na Nemecku a Francúzsku

Zdá sa, že Mayová predpokladá, že Commonwealth a iné multilaterálne ekonomické spoločenstvá môžu nahradiť EÚ a že Trump, podobne ako britský minister zahraničia Boris Johnson, skončí ako racionálny štátnik, ktorý len jednoducho nedokáže kontrolovať svoje ústa. Premiérka odsúdila globalizáciu pre jej tvrdé sociálne následky, ale Spojené kráľovstvo, ktoré už nebude v EÚ, bude o to viac závislé od výmeny s inými krajinami. Medzitým vzostup populizmu a geopolitické riziká, ktoré nastupujú s Trumpovým prezidentstvom, už nebudú len historickými margináliami a môžu byť znamením konca globalizácie, ako sme ju poznali.

Po brexite a Trumpovom víťazstve je jednou istotou, že vzťah medzi Francúzskom a Nemeckom bude pre zachovanie geopolitického Západu dôležitejší než kedykoľvek predtým. Ale keď vezmeme do úvahy, že voliči v oboch krajinách – zvlášť vo Francúzsku – sú pred voľbami konfrontovaní s vábením populistického nacionalizmu, aj tento vzťah sa javí neistý.

© Project Syndicate