piatok

Sloboda slova a morálna dimenzia

Z liberála sa postupne stáva politik, ktorý ignoruje základné slobody a práva jednotlivca a šliape po nich.

Debata Denníka N s Michalom Havranom a Richardom Sulíkom. Foto N – Tomáš Benedikovič

 Autor je teológ

Na pozadí toho, kto už je alebo kto ešte nie je fašista, sa mnohí mohli dostať napríklad aj k textu Umberta Eca a prečítať si, koľko zo štrnástich charakteristík fašistických postojov vieme nájsť v postojoch, vyjadreniach či praxi slovenských verejných činiteľov. Je o poznanie jednoduchšie hovoriť o fašizme Mariána Kotlebu a jeho zoskupenia, ak ho takto označí predseda vlády.

Sudcovia síce mali príležitosti súdiť smelo a podľa zákonov už dávno, no nejestvovala politická objednávka či vôľa na takéto konanie. Jozef Tiso a jeho obraz totiž nie je len na tričkách chlapcov vo vlakoch, ktorých už máme odvahu nazvať fašistami, ale jeho portrét visí aj na nejednej rímskokatolíckej fare. A tak sa ťažko polemizuje s literou zákona, keď takýto farár je napríklad spovedníkom sudcu, ktorý nesúdi podľa zákona, ale aj pod dojmom toho, čo vidí na farskom úrade. Samozrejme česť prvým výnimkám: napríklad na revúckom okresnom súde v prípade Steigauf.

Ktoré výroky zaváňajú fašizmom

Po mediálnej aj diskusnej prestrelke je potrebné aj v SaS pripraviť kvalifikovaný rešerš všetkých vyjadrení Richarda Sulíka. Nech je jasné, ktoré z jeho vyjadrení sú fašizoidné, xenofóbne, rasistické či šíriace nenávisť voči presvedčeniu či náboženstvu. Nemá zmysel opakovať, ako zaznievali jeho slová o tom, ako je Brusel porovnateľný s boľševickou Moskvou. Ako tým bolo legitimizované spochybňovanie našej geopolitickej ukotvenosti v EÚ a aká je alternatíva. Ako vyjadrenia o tom, že nechceme, aby sa tu rodilo viac moslimov ako kresťanov, naznačovali nadradenosť našej „rasy“ a ako jedným dychom polarizovali a podnecovali negatívne nálady voči moslimom či nekresťanom.

Vyjadrenia o kvalite ekonomického programu ĽSNS a o stretnutí s vodcom ĽSNS ani nehovoriac. Dátumy a miesta, kde tieto vyjadrenia odzneli, pozná najlepšie ich autor sám. Môže ich nájsť na svojej stránke alebo inde. Jeho religionisticky tváriace sa rýchloanalýzy islamu a koránu zovšeobecňujú to, čo sa zovšeobecniť nedá, no znie to tak jednoducho a populisticky vábivo. A práve takéto tvrdenia sú fašizoidné, ako o nich hovorí a píše nie Michal Havran, ale napríklad Umberto Eco.

Proces stupňovania a radikalizácie

A práve o tejto progresívnej polarizácii bola reč v statuse, v ktorom bol v duchu kumulácie jednotlivých postojov a vyjadrení niekto označený za fašistu. Analógia sa zmenila vo vnímaní adresáta na fakt. Autor toto vnímanie nevyvrátil ani nezjemnil. Je rozdiel povedať o niekom, že sa správa ako fašista, teda fašizoidne, alebo už je fašista. U Richarda Sulíka ide skôr o to prvé. Ale... Prirovnanie spočívalo práve v tendencii, ktorú vnímal v politickom vývoji predsedu SaS Havran – a mimochodom nie je v tom sám – že v porovnaní s politickou trajektóriou Pima Fortuyna či Jörga Haidera ide u neho o niečo veľmi podobné. Z liberála sa stáva postupne politik, ktorý ignoruje základné slobody a práva jednotlivca a šliape po nich.

Ak by sme uplatnili na tvrdenia o migrantoch, utečencoch, Rómoch či moslimoch podobné pohľady a metodológiu, akú používa tento prístup, ktorý legitimizuje svojím vystupovaním Richard Sulík v očiach svojich stúpencov pri pohľade na utečencov, moslimov, imigrantov či zlý Brusel, museli by sme povedať, že pri pohľade na Ústavu SR a jej preambulu takéto tvrdenia a postoje nie sú kompatibilné s cyrilo-metodskou tradíciou, ktorá je jedným zo základných prameňov našej národnej kultúry a v jej duchu máme rešpektovať všetkých ľudí, dokonca aj našich nepriateľov. Táto kresťanská kultúra má svoje korene v texte evanjelia, ktorý hovorí o tom, že nezabíjajú len tí, ktorí pre vraždu skončia pred spravodlivým súdom.

Metafora a jej význam

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102151 z vás dostáva správy e-mailom