Most dosiahol svoje, na staniciach pribudnú dvojjazyčné názvy. Jeden bude aj v cyrilike

Slovenskí a maďarskí národovci z času na čas viedli zdanlivo triviálny spor: majú byť na staniciach na južnom Slovensku názvy aj v maďarčine? Tému si osvojovali rôzni aktivisti či politici z oboch maďarských strán. Po vstupe Mosta-Híd do tretej vlády Roberta Fica sa však zdá, že prichádza rozuzlenie.

Ministerstvo dopravy vedené nominantom Mosta Árpádom Érsekom vydalo pokyn, aby Železnicie Slovenskej republiky (ŽSR) pripravili osadenie dvojjazyčných názvov na 55 vlakových staniciach.

„Zmeny v označovaní sa budú týkať železničných staníc v obciach, v ktorých sa k národnostnej menšine hlási najmenej 20 percent obyvateľov,“ napísal tlačový odbor ministerstva dopravy.

O zámere ako prvá informovala televízia TA3.

Úradníci: pomôže to vzájomným vzťahom

Výsledok? Napríklad na stanici v Dunajskej Strede sa objaví názov Dunaszerdahely, v Rimavskej Sobote Rimaszombat, v Senci Szenc alebo v Galante Galánta (kompletný zoznam na konci článku).

Ministerstvo tvrdí, že zmena pomôže vzájomným vzťahom medzi obyvateľmi. „Zavedenie dvojjazyčných tabúľ vnímame ako pozitívny krok v podpore spolunažívania obyvateľov na národnostne zmiešaných územiach Slovenska, ako aj službu pre lepšie vzájomné dorozumievanie sa či samotnú orientáciu cestujúcich,“ tvrdí Érsekovo ministerstvo.

Dvojjazyčné názvy staníc sa stali aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, železnice ich chcú osadiť už v priebehu tohto roku.

Nápisy sa zatiaľ majú objaviť len tam, kde je železničná stanica – nie iba železničná zastávka – a kde názov obce v jazyku menšiny má inú podobu než v slovenčine.

„V každej takejto stanici v súčasnosti robíme miestne prieskumy,“ doplnil generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy.

Jediná v cyrilike

Železnice zdôrazňujú, že nejde iba o ústupok slovenským Maďarom: oficiálny pokyn totiž znie, aby sa dvojjazyčný názov osadil v každej obci, kde je početnejšia menšina – bez ohľadu na to, či je maďarská alebo iná.

Jedna zo staníc tak bude mať aj tabuľu v rusínskom jazyku. Pôjde konkrétne o stanicu v Medzilaborciach, kde Rusíni tvoria tretinu obyvateľov.

Táto stanica sa môže stať vyhľadávaným cieľom železničných fanúšikov, pretože by mala byť jedinou na Slovensku, kde nebude nápis iba v latinskej abecede, ale aj v cyrilike.

Keď to nejde po dobrom…

Otázka dvojjazyčných názvov staníc patrí k tradičným žabomyším sporom, ktoré tak trochu ilustrujú vývoj Slovenska v poslednom štvrťstoročí. S požiadavkou prišli maďarské strany už začiatkom 90. rokov. Išlo o logický doplnok k takzvanému tabuľovému zákonu z roku 1994, vďaka ktorému pribudli dopravné značky v jazyku národnostnej menšiny v stovkách slovenských obcí.

S osadením takéto nápisu na železničných staniciach však bol problém. „Nezriedka to blokovali nominanti SNS v železniciach. Hľadali sa rôzne zámienky, napríklad, že by to spôsobilo zmätky v medzinárodných databázach, ktoré používajú vlakoví dopravcovia,“ spomína bývalý riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko Pavel Kravec.

V ďalších rokoch sa zase ustálil argument, že dvojjazyčné názvy staníc síce umožňuje zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ale už ho neumožňujú zákony o železničnej doprave.

Maďarskí aktivisti sa preto uchyľovali k rôznym pirátskym akciám. Hnutie Dvojjazyčné južné Slovensko napríklad v roku 2012 osadilo maďarskú tabuľu na zastávke v Okoličnej na Ostrove v okrese Komárno. Železničiari ju následne odstránili. O niečo podobné sa pokúsili aj minulý rok v januári – vtedy už musela zakročiť aj polícia.

Kto bude prvý

V roku 2013 si podobnú akciu skúsila aj mimoparlamentná SMK, ktorá súperi o maďarského voliča s Mostom-Híd. „Aby sme demonštrovali požiadavku umiestňovania dvojjazyčných označení na železničných staniciach, v niektorých mestách a obciach umiestnime označenia aj v maďarskom jazyku,“ avizoval vtedy predseda SMK József Berényi.

O rok neskôr sa témy chopil Most Bélu Bugára. V parlamente predložil návrh zákona, ktorý by umožnil druhý názov v celkovo 144 obciach. „Väčšinovému národu to neškodí a menšiny by sa cítili komfortnejšie. Je to gesto väčšiny smerom k menšine,“ vysvetľoval Bugár.

Zásluhou vládneho Smeru, ktorý mal v parlamente väčšinu, návrh neprešiel.

Vlani po marcových voľbách už Mostu nič nestálo v ceste. Ficov Smer Bugára potreboval, aby získal parlamentnú väčšinu, a „obrodenú“ SNS pod vedením Andreja Danka oveľa viac zaujímali moslimovia a mešity než slovenskí Maďari.

Prečítajte si

Príbeh priateľstva Bugára s Dankom na fotografiách a videu

Vďaka koaličným dohodám získal Most funkciu ministra dopravy a ten jednoducho nariadil železniciam, aby zmenu pripravili. Zákony však Érsekovi umožňujú osadiť dvojjazyčné názvy len na staniciach a nie na zastávkach (rozdiel medzi nimi je napríklad v tom, že na zastávkach obvykle chýba výhybňa či dopravná kancelária).

Preto sa nápisy budú dopĺňať len v 55 obciach a nie v 144, ako Most pôvodne plánoval. Ak by strana chcela presadiť dvojjazyčné názvy aj vo zvyšných obciach, zrejme by sa to neobišlo bez zmeny zákona.

Druhoradá téma?

Odhliadnuc od maďarských politikov a niektorých slovenských nacionalistov táto téma ľudí veľmi nezaujímala. Keď denník SME pred prezidentskými voľbami v roku 2014 robil anketu s vtedajšími kandidátmi, väčšina z nich s doplnením druhého názvu problém nemala.

„Nevidím dôvod, prečo by v tých obciach, kde to dáva zmysel, nemali byť označenia dvojjazyčné. Zároveň ma teší, že v prezidentskej kampani zatiaľ nikto nevyťahuje a nezneužíva takzvanú maďarskú kartu,“ hovoril napríklad súčasný prezident Andrej Kiska.

V susednom Česku je takáto situácia úplne bežná: vlakové stanice a zastávky v okolí Ostravy majú bežne nápisy v českom a poľskom jazyku.

Viceprimátor Rimavskej Soboty Ladislav Rigó (Nova) televízii TA3 povedal, že ľudí viac trápi, že štát v ich regióne okresal železničnú dopravu, než že sa pridá dvojjazyčný názov.

„To je druhoradý problém – dávať teraz dvojjazyčné nápisy, keď od Fiľakova až po Košice zrušili železničnú osobnú dopravu,“ povedal Rigó.

Podľa niektorých pozorovateľov je však dobré, že sa spor o dvojjazyčné názvy niekam reálne posunie. „Je to síce banálna záležitosť, ale aspoň už nebude hroziť, že ju pred voľbami začne niekto účelovo vyťahovať,“ hovorí Kravec.

Národná hrdosť aj pre Slovákov

Národnú identitu začali železničiari posilňovať aj Slovákom. Štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), na ktorú má pre zmenu vplyv SNS, nalepila v decembri na vagóny obnovených vlakov InterCity súslovie „národný dopravca“. Postupom času by sa mal tento nápis objavovať aj v bežných rýchlikoch a osobákoch.

Firma však odmieta, že by malo ísť o ďalší rozmar predsedu SNS Danka, ktorý pri odchode RegioJetu z trasy Bratislava – Košice vyhlásil, že zo ZSSK urobí hrdého národného dopravcu. Podľa ľudí z vedenia ZSSK sa firma inšpirovala v Česku, kde si České dráhy píšu súslovie „národný dopravca“ už pár rokov.

Český dopravca tvrdí, že aj takýto zdanlivý detail má svoj význam. „Označením ‚národný dopravca‘ sme sa prihlásili k tradícii dopravcu s viac než 170-ročnou históriou a k národnej hrdosti,“ uvádza hovorca firmy Petr Šťáhlavský.