Denník N

Pozrite sa, ako sa mení národná galéria

Nádvorie Vodných kasární, február 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nádvorie Vodných kasární, február 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jej dokončenie je ešte v nedohľadne, ale galerijný tím už vymýšľa program a expozície. Je to už rok, čo Slovenská národná galéria prechádza rekonštrukciou.

Pri dverách je nástenka. Z výstrižkov a obrázkov na nej pomaly vzniká predstava o výstave súčasnej grafiky, ktorú otvoria v Esterházyho paláci o pár mesiacov. Vedľa nej visí zarámovaný Koller, nad pracovným stolom je Lehocká, ale viac než o umenie tu teraz ide o architektúru, o okná, o fasádu, o podlahy, o stropy, o budúcich návštevníkov a hlavne o to, aby sa z budovy Slovenskej národnej galérie po rekonštrukcii stala celkom nová súčasť mesta.

„Až sa za to hanbím, ale veľmi ma to baví,“ hovorí riaditeľka SNG Alexandra Kusá vo svojej pracovni. Na stole má položenú oranžovú prilbu a vestu – nevyhnutnú súčasť návštev na stavenisku, lebo momentálne sa administratívna budova galérie ani Vodné kasárne inak nazvať nedajú. „Nikdy by som neverila, že dokážem riešiť toľko problémov naraz, ale vidím v tom zmysel. Dopracovala som to už tak ďaleko, že keď idem niekde v zahraničí na výstavu, viac než obrazy na stenách sledujem, ako sa tam človek zorientuje, z čoho sú vyrobené štítky s titulkami aj to, ako sa správa personál.“

Je to presne rok, odkedy národná galéria začala s rekonštrukciou. Je to šestnásť rokov, odkedy uzatvorila Dedečkovo premostenie Vodných kasární, ktoré dodnes na dunajskom nábreží fascinuje aj poburuje. A je to naozaj už pridlho, odkedy fungujeme bez plnohodnotnej národnej galérie so stálymi expozíciami domáceho umenia, hoci výstavy v Esterházyho paláci lámu rekordy návštevnosti. Stále je to ešte len začiatok a zatiaľ vyzerajú sľubnejšie skôr vizualizácie a plány na pracovnom stole než realita, ale deje sa to.

Na jar pôjde dolu aj obloženie fasády Dedečkovho premostenia. Naskytne sa nám tak pohľad ako počas dostavby galérie v 60. - 70. rokoch. Foto N - Tomáš Benedikovič
Na jar pôjde dolu aj obloženie fasády Dedečkovho premostenia. Naskytne sa nám tak pohľad ako počas dostavby galérie v 60. – 70. rokoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Samotná stavba bude trvať ešte dva roky, stáť bude spolu približne 50 miliónov eur. Foto N - Tomáš Benedikovič
Samotná stavba bude trvať ešte dva roky, stáť bude spolu približne 50 miliónov eur. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedna z malieb Erika Bindera, ktorá pripomína, že toto stavenisko je galéria. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jedna z malieb Erika Bindera, ktorá pripomína, že toto stavenisko je galéria. Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolu získa galéria rekonštukciou viac než 5000 štvorcových metrov výstavnej plochy. Foto N - Tomáš Benedikovič
Spolu získa galéria rekonštrukciou viac než 5000 štvorcových metrov výstavnej plochy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Výstavné sály Vodných kasární už majú nové stropy. Foto N - Tomáš Benedikovič
Výstavné sály Vodných kasární už majú nové stropy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nech všetko funguje

„Premena bude radikálna. Nefungovalo nielen to, čo bolo viditeľné, ale aj množstvo vecí vnútri: všetky rozvody, klimatizácia a ďalšie technológie – to všetko muselo ísť preč. Búracie práce už máme takmer za sebou a konečne začíname stavať aj nové časti,“ hovorí Alexandra Kusá o aktuálnom stave prác.

Na administratívnej budove neostali ani len obvodové múry – iba podlahy a nosné stĺpy; hlavný vchod dostal veľkorysú výšku; na fasáde aj vnútri sa odhalili zadebnené okenné oblúky; z niekdajšieho podzemného depozitára vzniká knižnica a nový depozitár má v hĺbke niekoľkých metrov už nové základy. Takmer jedinou pripomienkou toho, že toto je naozaj galéria, je pozostatok maľby Erika Bindera na jednej zo stien Vodných kasární.

„Nechceme tu nič, čo by nám neslúžilo – nič, čo by sme nevedeli poriadne a zmysluplne využiť. Nechcem, aby sme investovali veľa peňazí do niečoho, čo bude iba na efekt, ale reálne to pre nás nebude mať dobré využitie,“ hovorí Kusá. Jedna časť úloh sa týka samotnej stavby, paralelne však beží aj druhá línia – čo s budovou, keď bude hotová. Odkedy sa reálne začalo v areáli pracovať, stretávajú sa tímy ľudí z rôznych oddelení a plánujú.

„Je to striedavo vzrušujúce, desivé aj radostné. Uvažujeme o množstve vecí – od úlohy, ako urobiť návštevníkom trasu tak, aby zažili každý typ priestoru a nemuseli pritom prechádzať cez miesta, kde sa budú práve pripravovať nové výstavy, až po otázku, ako rozmiestnime exponáty v sále dlhej 45 metrov,“ hovorí Kusá.

Už teraz vie, kde budú expozície, kde dočasné výstavy, no sústreďujú sa aj na to, ako urobiť prízemie kasární čo najviac otvorené a živé aj pre ľudí zvonka, ktorí prídu iba na kávu. Napríklad knižnicu nedávno presunuli z útrob budovy na miesto, ktoré bude viditeľné rovno z dvora. „Chceme, aby ľudia videli, že existujú aj tí, čo prídu do knižnice študovať, a je to normálne. Nechceme byť pevnosť, naopak: nádvorie bude otvorené aj v pondelok, keď je galéria zatvorená, a verím, že ľudia si nájdu dôvod prísť sem.“

Najimpozantnejšia časť galérie - premostenie, ktoré je zatvorené od roku 2001 pre havarijný stav. Foto N - Tomáš Benedikovič
Premostenie, ktoré je pre havarijný stav zatvorené od roku 2001, bude môcť byť opäť plnohodnotným výstavným priestorom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mnoho pôvodných prvkov sa do budovy vráti - platí to aj o drevenom obložení schodišťa, ktoré sa teraz repasujú. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mnoho pôvodných prvkov sa do budovy vráti: platí to aj o drevenom obložení schodišťa, ktoré sa teraz renovuje. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pozostatok neznámych autorov - pravdepodobne ešte z čias výstavby premostenia. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pozostatok neznámych autorov – pravdepodobne ešte z čias výstavby premostenia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tu bolo kedysi letné kino, teraz tu vzniká veľkorysé átrium, v ktorom sa budú môcť konať napríklad vernisáže. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tu bolo kedysi letné kino – teraz tu vzniká veľkorysé átrium, v ktorom sa budú môcť konať napríklad vernisáže. Z administratívnej budovy ostala iba nosná konštrukcia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rekonštrukcia odkrýva staré vrstvy - nápisy, ale aj pôvodné okná na budove Vodných kasární, ktoré boli zamurované. Foto N - Tomáš Benedikovič
Rekonštrukcia odkrýva staré vrstvy: nápisy, ale aj pôvodné okná na budove Vodných kasární, ktoré boli zamurované. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na tomto mieste sú už základy pre novú budovu depozitára, v najnižších leveloch bude parkovisko, na prízemí bude kinosála. .Foto N - Tomáš Benedikovič
Na tomto mieste sú už základy novej budovy depozitára; na najnižších úrovniach bude parkovisko a na prízemí kinosála. Foto N – Tomáš Benedikovič

Areál sa otvorí mestu

Návrh rekonštrukcie od architektonického ateliéru Pavla Paňáka a Martina Kusého zvíťazil v medzinárodnej súťaži ešte v roku 2005, posledná väčšia revízia projektu sa robila v roku 2012. „Je to dlhá doba, každý návrh sa po súťaži ešte trochu mení, ale zásadné rozhodnutia a princípy ostávajú rovnaké,“ hovoril Pavol Paňák pred rokom na začiatku rekonštrukcie.

„Chceme tú budovu zapojiť do mesta – prevádzkovo, vzťahovo aj priestorovo. Otvorili sme ju zo všetkých strán, nielen z nábrežia, ako sme boli zvyknutí, a veríme, že sa naozaj stane súčasťou okolitej štruktúry, a zároveň svoje okolie ovplyvní svojím pôsobením,“ hovorí Martin Kusý.

Rekonštruovať budovu, ktorej súčasťou je aj natoľko výrazná súčasť ako premostenie od architekta Vladimíra Dedečka, vraj zobrali ako výzvu, ktorá je oveľa zaujímavejšia než stavať novú budovu. Po ich zásahu bude z premostenia aj výhľad na Dunaj. „Koncepcia výstavného priestoru sa nemení, akurát pridávame možnosť výhľadu z miesta, kde boli kedysi klimatizačné rúry,“ hovorí Paňák. Dúfajú, že po obnovení sa čiastočne obrúsia aj negatívne názory širšej verejnosti na budovu, ktorá bola roky zatvorená a nedávala tak šancu na svoje spoznanie. „Názory sa zrejme nezjednotia a je dobre, že sú rôznorodé, ale veríme, že celý areál oživne.“

Doteraz sa na stavbe minulo 4,5 milióna eur; celkové náklady na rekonštrukciu budú asi 50 miliónov. Zatiaľ nedošlo k žiadnemu oneskoreniu termínov a stavba by mala byť hotová približne o dva roky, čo však nezahŕňa úpravu interiérov a prípravu expozícií. „Ťažko sa mi odpovedá na takú jednoduchú otázku ako termín otvorenia. Nepoznám žiadnu stavbu, ktorá by bola dokončená načas, a každý, kto rekonštruoval hoci len kúpeľňu, vie, že to nie je jednoduché. Budem šťastná, ak sa nám to podarí čo najskôr,“ hovorí Kusá.

Vizualizácia pohľadu do nádvoria po rekonštrukcii.
Vizualizácia pohľadu do nádvoria po rekonštrukcii. Areál by sa mal otvoriť divákom z každej strany, vo vnútri ostanú pôvodné stromy, prízemie galérie by malo byť otvorené po celý týždeň – s kaviarňou, kníhkupectvom a knižnicou.

Fasáda premostenia dostane aj sklenú časť, cez ktorú bude výhľad na Dunaj.
Fasáda premostenia dostane aj sklenú časť, cez ktorú bude výhľad na Dunaj.

Nová energia

Napriek tomu, že väčšia časť výstavných priestorov je dlhodobo zatvorená, návštevnosť galérie je mimoriadne dobrá. Momentálne za to môže najmä výstava o umení a propagande vojnového Slovenského štátu, na ktorú už za prvé dva mesiace prišlo dvojnásobne viac divákov ako na ostatné výstavy počas celého trvania. Pozrieť si ju môžete ešte do konca februára.

„Párkrát sme už zažili takýto nápor divákov pri výstavách Nové Slovensko, Prerušená pieseň alebo pri ImpresionizmeSK, ale teraz sme sa posunuli ešte ďalej. Potvrdzuje sa nám, že ľudí veľmi zaujíma aj naša nedávna história, chcú si urobiť vlastný názor, a tak sme sa rozhodli, že urobíme aj expozíciu stalinizmu, ktorá by mohla zaujať aj zahraničných divákov,“ hovorí Kusá.

Pripúšťa, že Esterházyho palác, ktorý teraz jediný plnohodnotne funguje, by mohol po rekonštrukcii trochu zmeniť svoju funkciu a vytvoriť priestor najmä na vzdelávacie aktivity, debaty a semináre. Zatiaľ je to však iba v rovine úvah. To najdôležitejšie spočíva v celkovom pôsobení galérie v rámci mesta. „Chceme ľuďom ponúknuť viac – viac kvalitného verejného priestoru. Akoby sme od neho v Bratislave počas rokov prestali vôbec niečo požadovať. Tešíme sa, ako je super pred Euroveou, a ja si tam tiež občas idem ľahnúť na trávu, ale stále je to iba nákupné centrum. Verím, že ľudia chcú tráviť čas aj inak, nechcú chodiť iba do obchodov,“ hovorí Kusá.

Myslí si, že by sa to naozaj mohlo podariť, lebo cíti podporu a nadšenie aj zo strany kolegov. „Baví nás to, sme nadšení a veľmi sa tešíme, že to všetko urobíme. Možno to súvisí aj s náladou v spoločnosti, ktorá je tak trochu ‚blbá‘. Pomáha nám, keď máme pocit, že robíme na niečom veľmi pozitívnom, čo môže ovplyvniť generácie divákov, ktorí k nám prídu.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie