Denník N

Amerika spomínala na Krvavú nedeľu, rasové predsudky v krajine pretrvávajú

V mestečku Selma si boj za občianske práva pripomenuli tisíce ľudí vrátane amerického prezidenta. Foto – TASR/AP
V mestečku Selma si boj za občianske práva pripomenuli tisíce ľudí vrátane amerického prezidenta. Foto – TASR/AP

Pred 50 rokmi v alabamskom mestečku Selma policajti brutálne zbili asi 600 demonštrantov za práva Afroameričanov. Problémy s rasovou diskrimináciou majú Spojené štáty dodnes.

Presne pred 50 rokmi sa v malom mestečku stala udalosť, ktorá zavŕšila boj Afroameričanov za ľudské práva. Pokojný pochod za právo voliť vtedy brutálne zrušila miestna polícia, ktorá zaútočila na demonštrantov.

Do dejín sa ten deň zapísal ako „Krvavá nedeľa“. Na jej konci bol podpis zákona o volebnom práve, ktorým sa americká vláda zaviazala, že bude aktívne bojovať proti diskriminácii voči Američanom čiernej pleti.

Tým totiž dovtedy najmä v južanských štátoch úrady aktívne bránili voliť svojich zástupcov vo voľbách.

Bili ich obuškami, no nakoniec vyhrali

Hoci je Amerika kolískou modernej demokracie, tá udalosť až nápadne pripomínala praktiky v nedemokratických režimoch.

Na jednej strane stálo asi 600 pokojných demonštrantov, ktorí sa vydali na pochod za svoje práva. Na druhej strane – a to doslova, hneď za mostom v malom alabamskom mestečku Selma – ich čakali miestni policajti vyzbrojení obuškami a slzným plynom.

Keď sa dav demonštrantov odmietol otočiť späť do mesta, začali na nich policajti útočiť.

„Keď sme prišli do stredu mosta, uvideli sme modré more. Boli to štátni policajti. Keď sme sa dostali bližšie, ich veliteľ povedal: ‚Toto je nezákonný pochod. Nesmiete pokračovať. Dávam vám tri minúty na rozchod.‘ Na minútu sa odmlčal a potom vydal jednotkám rozkaz na akciu. Zaútočili na nás obuškami a slzotvorným plynom, šliapali po nás koňmi. Myslel som si, že vidím smrť. Myslel som si, že v ten deň zomriem,“ spomínal 50 rokov po udalosti John Lewis, bojovník za ľudské práva, ktorý Krvavú nedeľu zažil na vlastnej koži.

Tú bitku vtedy aktivisti prehrali, no vojnu vďaka nej vyhrali. Zábery zo zásahu totiž obleteli Ameriku a vyvolali vlnu nevôle. Vďaka tomu už o pár mesiacov schválil Kongres nový volebný zákon, ktorý zakázal diskrimináciu voličov na základe farby pleti.

Spolu so zákonom o občianskych právach, ktorý bol schválený rok predtým, sa ľudsko-právnym aktivistom podarilo ukončiť segregáciu Afroameričanov. Po zrušení otroctva boli tieto dva zákony kľúčové v tom, že sa Američania čiernej pleti nemohli stať občanmi druhej kategórie.

Rasové predsudky trvajú

Spolu s Lewisom – dnes demokratickým kongresmanom – si to cez víkend do mestečka Selma prišiel pripomenúť aj prvý americký prezident čiernej pleti, Barack Obama.

„Američania, ktorí vtedy prešli týmto mostom, nedisponovali telesnou silou, no dodali odvahu miliónom. Nezvolili ich do žiadnej funkcie, ale aj tak viedli národ,“ povedal Obama v emotívnom prejave na pamätnom moste.

A presne to akoby charakterizovalo aj dnešnú Ameriku, ktorá síce oficiálne odstránila rasovú segregáciu a diskrimináciu, no v skutočnosti priepasť naďalej existuje.

Symbolika bola silná aj počas Obamovho prejavu – prezident čiernej pleti mal prejav na moste, ktorý stále nesie názov po Edmundovi Pettusovi, alabamskom politikovi, ktorý bol členom rasistickej kresťanskej skupiny Ku-klux-klan.

Americký prezident Barack Obama počas prejavu na moste Edmunda Pettusa, člena KKK. FOTO - TASR/AP
Americký prezident Barack Obama počas prejavu na moste Edmunda Pettusa, člena KKK. Foto – TASR/AP

 

A jeho prejav zaznel len pár dní po tom, ako vyšla federálna vyšetrovacia správa o udalostiach v meste Ferguson, kde miestny policajt v auguste minulého roku zabil neozbrojeného 18-ročného Afroameričana Michaela Browna.

Vyšetrovacia správa potvrdila, že miestni policajti mali rasistické postoje a porušovali občianske práva Afroameričanov. Rasové nepokoje vypukli aj po zabití ďalšieho Afroameričana Erica Garnera, ktorého v New Yorku zabili pri prehliadke policajti. Ani on nebol ozbrojený.

Boj sa neskončil

To, že rasové predsudky v Amerike ešte stále existujú, opakovane dokazujú aj údaje. Napríklad podľa údajov federálnej vlády, ktoré spracoval portál Vox, dostávajú Afroameričania v porovnaní s bielymi Američanmi za rovnaké zločiny o 20 percent dlhšie tresty.

Vo Fergusone, kde polícia zabila Michaela Browna, síce žije 63 percent Afroameričanov, no v 53-člennom policajnom zbore boli minulé leto zamestnaní len traja z nich.

A situácia nie je ružová ani v historickom mestečku Selma. 82 percent jej obyvateľov sú Afroameričania a v meste žije pod hranicou chudoby až 40 percent obyvateľov.

Podľa Martiho Tolberta, jedného z miestnych, v meste ešte stále funguje segregácia.

„Stále tu existuje športový klub pre bielych. Mohol by som sa doň dostať len tak, že by som tam kosil trávnik,“ povedal Tolbert pre denník Guardian. Že má Amerika s diskrimináciou problém, priznal v Selme aj americký prezident.

„Dlhá história rasových predsudkov stále vrhá dlhý tieň na náš národ. Vieme, že pochod ešte neskončil a že sme ešte úplne nevyhrali,“ vyhlásil Obama počas spomienky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie