Denník N

Viedeň ako postrach? S utečencami sa tam stretávajú starostovia aj europoslanci

Kým slovenské vlaky „strážia“ kotlebovci, rakúske železnice poskytujú svoj priestor na odbornú debatu o migračnej kríze. S utečencami, expertmi aj politikmi.

Na Slovensku sa stali železnice platformou pre fašistov a predvádzajú sa v nich stále kotlebovské hliadky proti „rómskej kriminalite“.

V Rakúsku sú železnice organizáciou, ktorá v krízovom roku 2015 utečencom pomáhala. Práve v jej priestoroch vo viedenskom depe prebehla minulý týždeň konferencia Act Now venovaná deťom medzi utečencami.

V meste, ktoré slovenský policajný prezident Tibor Gašpar v pondelok vykreslil ako metropolu preplnenú kriminalitou utečencov. Práve týmto príkladom si pomohol, keď mal vysvetliť, prečo podpísal konšpiračné vyhlásenie NEF Hospodárskeho klubu o migrácii.

Gašparovu interpretáciu toho, čo sa deje v Rakúsku, považuje dlhoročný viedenský politik a europoslanec z vládnej Sociálno-demokratickej strany Rakúska (SPÖ) Hannes Swoboda za veľmi hlúpu.

rakusko_graf

Swoboda: To by sme mohli hovoriť aj o Slovákoch

„Vykresľovať Viedeň ako hlavné mesto zločinu vinou utečencov je absolútne škandalózne a neférové. O to viac, že také slová vychádzajú z úst oficiálneho predstaviteľa,“ povedal Denníku N.

Ako to s kriminalitou teda je? Po rekordnom roku 2015, keď prišlo do Rakúska okolo 90-tisíc utečencov, rakúska polícia zaznamenala pokračujúci rekordne nízky počet kriminálnych činov. Oproti predošlému roku klesol počet trestných činov v Rakúsku o necelé dve percentá, vo Viedni ešte viac, o 3,6 percenta.

A z pohľadu zahraničných podozrivých, ktorých bolo v celom Rakúsku vyše 92-tisíc, najviac trestných činov zrejme páchali Rumuni, Nemci, Srbi a Turci. Slovákov bolo podozrivých 3 573, čím prekonali Afgancov (3269).

Vo svojej výročnej správe rakúskej polície sa spomenul aj výrazný nárast pašovania ľudí. Kompletné čísla za rok 2016 ešte nie sú k dispozícii, podľa predbežných výsledkov, ktoré zverejnil napríklad denník Die Presse, sa pomer azylantov medzi zahraničnými podozrivými prvé mesiace v roku 2016 zvýšil.

Ako napísal Die Presse, podľa údajov rakúskej polície z prvého polroka 2016 sa azylanti častejšie zapájajú do bitiek – do troch z desiatich potýčiek s účasťou cudzinca sú zapletení práve žiadatelia o azyl. Nadpriemerne sa dopúšťajú aj sexuálnych deliktov. V prípade znásilnenia ide o 35 percent spomedzi takýchto činov s účasťou cudzinca a 38,5 prípadov sexuálneho obťažovania cudzím štátnym príslušníkom majú na svedomí žiadatelia o azyl. Vyššie čísla oznámení na azylantov sa týkajú aj trestného činu zneužívania drog.

Na celkové zhodnotenie trendu si ešte musíme počkať na oficiálne kompletné dáta. No, ani utečenecká vlna neobrala Viedeň v roku 2016 o titul najlepšieho miesta pre život podľa štúdie Mercer.

Nie že by žiadatelia o azyl nepáchali trestné činy. Predbežné čísla rakúskeho ministerstva vnútra podľa agentúry Reuters hovoria, že v kým roku 2015 bolo 39 žiadateľov o azyl obvinených zo znásilnenia, v prvých deviatich mesiacoch roku 2016 to bolo 91.

„Samozrejme, že tu máme aj kriminalitu spôsobenú azylantmi, väčšinou však ide o malé zločiny ako pouličné krádeže. Takouto neférovou rétorikou by sme tiež mohli povedať, že vďaka tomu, že Slovensko je členom EÚ a máme otvorené hranice, u nás stúpla kriminalita. Takéto tvrdenie by však bolo rovnako neférové ako slovenského policajného prezidenta,“ dodáva Swoboda.

Slovenský policajný prezident hovoril, že migranti mali vlani na svedomí 22-tisíc prípadov, čo je výrazný nárast oproti roku 2015, keď toto číslo bolo 14-tisíc. V skutočnosti ide o číslo pre celú krajinu, nielen pre Viedeň, o číslach hovoril minister vnútra Wolfgang Sobotka.

Video: Gašpar hovorí o zločinnosti vo Viedni
autorka: Martina Koník

Zakázaná zahalená tvár

Nie každý v Rakúsku to, samozrejme, vníma tak bezproblémovo ako politici sociálnej demokracie.

V ten istý deň, keď vo Viedni prebiehala debata s utečencami o migračnej kríze, prijala vládna koalícia nový vládny program, aby sa vyhla predčasným voľbám, čo by vyhovovalo slobodným Heinza-Christiana Stracheho. Problémová koalícia si tak venovala ďalších 18 mesiacov života.

A v novom programe zaviedla okrem iného aj zákaz úplného zahaľovania tváre – podobne ako to prešlo napríklad vo Francúzsku. Nosenie nikábu či burky, ktoré sa týka podľa BBC asi 150 žien, je tak v Rakúsku po novom tabu.

„Je to trochu absurdné, lebo takto zahalené moslimky tu veľmi často nevidíme, a keď už, tak skôr ide o bohatého turistu z Ománu než Sýrčana,“ myslí si Swoboda a opatrenie považuje za PR, ktoré reaguje na populistov od Stracheho.

S utečencami medzi vlakmi

Bývalý šéf železničiarov, ktorý pred tromi rokmi otváral prvý ročník konferencie Act Now, sa volá Christian Kern a dnes je rakúskym kancelárom.

O rakúskych politikoch a verejných činiteľoch sa nedá povedať, že by hovorili o utečencoch bez toho, že by sa čo len s jedným stretli.

Napríklad Andreas Babler. Starosta z mestečka Traiskirchen, ktoré do roku 1989 ako utečenecké záchytné centrum poskytovalo dočasné prístrešie utečencom z Československa. Keď sme sa rozprávali pred rokom, situácia v jeho meste bola kritická. V tábore bolo okolo 2500 ľudí, najmä mladistvých, ktorým nevedeli zabezpečiť žiadny program.

„Dnes je to lepšie, máme v meste tak 600 až 700 ľudí. Už to nie je také dramatické a vidíme aj prvé pozitívne projekty,“ hovorí Babler, u ktorého sa v pondelok stretávajú tehotné ženy a mamičky utečenky. S azylantmi rozbehli dobrovoľnícky projekt na poli. Produkty, ktoré vypestujú, chcú dávať sociálne slabším obyvateľom mesta.

To je ten pozitívnejší príbeh z Rakúska, krajiny, ktorá spolu s Nemeckom či so Švédskom zažila v roku 2015 najväčšiu vlnu utečencov. O azyl tam požiadalo okolo 90-tisíc ľudí (viac ako jedno percento populácie) a časť obyvateľov to vnímala ako správne rozhodnutie. Druhá zase ako problém.

Rakúšania nepodľahli strašeniu

Rozporuplné nálady v spoločnosti sa o rok neskôr prejavili aj v domácej politickej klíme či v prezidentských voľbách. Kandidáti strán vládnej koalície pohoreli. Podľa jedných tradičné strany príliš ustupovali radikálom, podľa druhých boli zase príliš mäkkí na utečencov.  Nevýrazného kancelára Wernera Faymanna tak nahradil spomínaný Kern.

Ten, ktorý teraz odmietol znižovať ročný limit pre azylantov na 17-tisíc, ako chceli konzervatívni ľudovci z ÖVP. Pred rokom ho vláda stanovila na 37 500, podľa predbežných odhadov však toľko žiadostí za minulý rok úspešných nebolo.

Krajne pravicová FPÖ je dnes podľa prieskumov najpopulárnejšou stranou v Rakúsku, jej kandidát na prezidenta Norbert Hofer však v opakovaných prezidentských voľbách v decembri prehral. Strašenie utečencami na víťazstvo nestačilo, vyhralo otvorené Rakúsko a kandidát „viedenskej kaviarne“.

V januári sa novým rakúskym prezidentom oficiálne stal „zelený“ Alexander Van der Bellen, ktorý o sebe hovorí ako o synovi utečencov, čo ušli do Rakúska pred Stalinovým terorom. Tak ako Jasmín z Damasku pred vojnou, ktorá si vyžiadala státisíce obetí a milióny vyhnala za hranice.

„Zo všetkého mám najradšej matematiku a fyziku. Ale mám problém, že moji afganskí spolužiaci nevedia z matematiky nič, pretože ich doma v škole nič nenaučili, a tak ide všetko pomalým tempom,“ posťažovala sa tínedžerka Jasmín medzi vlakmi.

V Rakúsku žije s rodičmi a patrí medzi najsnaživejšie žiačky. Mladá Jasmín patrila k utečencom, ktorí sa v priestoroch viedenského železničného depa koncom januára rozprávali s expertmi na výchovu, psychológmi, odborníkmi na migráciu, politikmi a so starostami európskych a blízkovýchodných miest, kde žije migrantov najviac.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie