Denník N

Do slovenských trolejov tečú dva prúdy, súkromníci si musia zvykať

Leoš Novotný, majiteľ spoločnosti Leo Express, by rád na Slovensku rozšíril svoj biznis. Súpravy však má len pre koľajnice na severe. Foto – ČTK
Leoš Novotný, majiteľ spoločnosti Leo Express, by rád na Slovensku rozšíril svoj biznis. Súpravy však má len pre koľajnice na severe. Foto – ČTK

Na severných tratiach zostal jednosmerný prúd ako pamiatka na predvojnové spojenectvo Československa s Francúzmi.

Rušňovodiči prichádzajúci do Púchova v smere od Bratislavy sú zvyknutí na istý rituál. Na vopred určenom mieste stiahnu zberač prúdu na streche lokomotívy a následne ho znovu vytiahnu. Nebyť tohto, pre cestujúceho sotva viditeľného úkonu, vlak by po chvíli zastal. Na spomínanom úseku totiž musia prepnúť lokomotívu zo striedavého na jednosmerný prúd.

Železničné troleje na území bývalého Československa sú historicky rozdelené na severnú a južnú časť. V každej z nich je rôzny prúd, čo sťažuje dopravcom život. „Musíme s tým jednoducho počítať,“ hovorí šéf RegioJetu Radim Jančura.

Jednosmerný Leo

Keď RegioJet koncom roka vstupoval na trať medzi Bratislavou a Košicami, musel si objednať lokomotívy, ktoré zvládali oba prúdy. „Naše rušne sú stavané rovno na rôzne systémy. Môžu preto jazdiť po celom Slovensku,“ približuje Jančura.

Na slovenské koľajnice nasadzuje RegioJet tri lokomotívy Vectron od nemeckého Siemensu. Zvládajú jazdiť na štyroch trakčných sústavách . Foto - TASR
Na slovenské koľajnice nasadzuje RegioJet tri lokomotívy Vectron od nemeckého Siemensu. Zvládnu jazdiť na štyroch trakčných sústavách. Foto – TASR

Takéto úpravy však nie sú zadarmo. „Moderný rušeň stojí okolo štyri milióny eur. Pokiaľ by ste tam chceli mať štyri rôzne systémy, cena vám ešte o pár percent poskočí,“ dodáva Jančura.

V inej situácii je konkurenčný Leo Express. Jeho švajčiarske súpravy dnes jazdia len na severnej trase z Košíc do Prahy, na ktorú mu stačí len jednosmerný prúd.

Keby sa však prihlásil do chystanej súťaže na trať Banská Bystrica – Bratislava, žiadny zo svojich vlakov by využiť nemohol. Spomínaná trasa je totiž na juhu a tečie na nej striedavý prúd.

„Pokiaľ by sme vstúpili na trať s inou trakčnou sústavou, tak by sme buď upravili naše súčasné súpravy, alebo by sme si obstarali také, ktoré budú pre túto trať vhodné,“ hovorí PR manažérka Leo Expressu Petra Valetová.

Pokiaľ by Leo Express chcel nasadiť svoje súpravy od spoločnosti Stadler na trati Banská Bystrica - Bratislava, musel by si ich nechať upraviť pre jednosmerný prúd. Foto - ČTK
Pokiaľ by Leo Express chcel nasadiť svoje súpravy od spoločnosti Stadler na trati Banská Bystrica – Bratislava, musel by si ich dať upraviť na jednosmerný prúd. Foto – ČTK

Sever proti juhu

Rozdelenie územia na dva prúdy má svoje historické príčiny a súviselo dokonca s medzinárodnou politikou. S elektrifikáciou železníc totiž začala ešte prvá Československá republika v dvadsiatych rokoch.

Ako vzor si zobrala jednosmerný prúd, ktorý zavádzalo spojenecké Francúzsko. „Dôvodom zavedenia tejto sústavy bola práve hospodárska a vojenská naviazanosť na Francúzsko,“ píše elektrotechnik František Majda v článku pre odborný magazín Elektro.

V nastúpenom trende sa pokračovalo aj po vojne, až kým nebola hotová celá železničná tepna Praha – Ostrava – Košice. V tej dobe sa však už začal v Európe presadzovať striedavý prúd (v prípade Československa šlo konkrétne o napäťovú sústavu 5 kV 50 Hz).

„Má niekoľko výhod. Vyžaduje o tretinu vodivých materiálov menej a dochádza pri ňom k menším stratám energie,“ vysvetľuje Majda.

Socialistickí plánovači tak nakoniec rozhodli, že trate južne od trasy Praha – Ostrava – Košice budú mať striedavý prúd, zatiaľ čo na severe sa už ponechá jednosmerný prúd.

Prúdy v slovenských trolejoch. 0,7 kV= -modrá farba 1,5 kV= -hnedá farba 15kV  16,7 Hz - fialová farba 25kV ~- zelená farba 3 kV= - červená farba N= - sivá farba. Zdroj. ZSR
Elektrina v slovenských trolejoch: červená – 3 kV (jednosmerný prúd); zelená – 25 kV 50 Hz (striedavý prúd); hnedá – 1,5 kV (Tatranské železnice); sivá – bez elektrifikácie. Zdroj – ZSR

Aby toho však nebolo málo, okolité krajiny Nemecko a Rakúska sa tiež rozhodli pre striedavý prúd, ale v odlišnej sústave než malo Československo (napätie 15 kV 16,7 Hz).

„Pre túto odlišnosť sa už v osemdesiatych rokoch museli nakupovať špeciálne upravené lokomotívy pre medzinárodné spoje do Nemecka. Plzenskú Škodu dokonca poverili, aby takéto lokomotívy vyrábala aj pre NDR,“ približuje hovorca Českých dráh Petr Šťáhlavský.

Táto „nemecká“ sústava dokonca tečie aj na Slovensko a z rakúskych hraníc do železničnej stanice v Petržalke.

„Istou zaujímavosťou je, že o sústave 15 kV 16,7 Hz počas vojny uvažoval i Slovenský štát, a to kvôli lepšiemu prepojeniu so spojeneckým Nemeckom,“ dodáva Šťáhlavský.

Aké prúdy tečú do trolejov v Európe. Zdroj - Wikipedia
Aké prúdy tečú do trolejov v Európe. Zdroj – Wikipedia

Trojjediné Pendolino

Českí a slovenskí štátni dopravcovia majú už s rôznymi systémami dlhoročné skúsenosti. „Vozidlá sa jednoducho objednávajú podľa toho, na akých tratiach budú jazdiť,“ hovorí Šťáhlavský.

V prípade Českých dráh to znamená, že pre prímestskú dopravu do Prahy či Ostravy im stačia vozidlá na jednosmerný prúd, pre rýchlovlak Pendolino si už objednali rovno tri systémy. „Naše Pendolino totiž využívame aj na spoje z Prahy do Viedne,“ dodáva Šťáhlavský.

Talianske rýchlovlaky Pendolino, ktoré vypravujú České dráhy aj do Košíc zvládajú dva trakčné systémy. Foto - TASR
Talianske rýchlovlaky Pendolino, ktoré vypravujú České dráhy aj do Košíc, zvládajú až tri trakčné systémy. Foto – TASR

Naproti tomu Železničná spoločnosť Slovensko si pre istotu objednáva vlaky len na oba systémy. „Za posledných pätnásť rokov sme obstarávali výlučne viacsystémové rušne či súpravy,“ uvádza hovorkyňa Jana Morháčová.

Z pohľadu štátneho dopravcu je väčší problém skôr fakt, že veľká časť slovenských železníc doteraz nie je elektrifikovaná. „Napríklad vo Zvolene musíme zapriahnuť dieselové lokomotívy namiesto elektrických, aby mohli vlaky pokračovať ďalej do Košíc,“ dodáva Morháčová.

Viac informácií o trakčných sústavách na Slovensku je možné nájsť v diplomovej práci Ľubomíra Bandžucha zo Žilinskej univerzity (strana 9) na tomto odkaze.

Teraz najčítanejšie