Denník N

Nezašlo Rumunsko v boji proti korupcii priďaleko?

Rumuni zažívajú najväčšie protesty od konca komunizmu. Foto – TASR/AP
Rumuni zažívajú najväčšie protesty od konca komunizmu. Foto – TASR/AP

Tretina všetkých rumunských poslancov môže mať problémy, niektorých vyšetrujú aj za činy, ktoré by inde prešli. Ulica si však myslí iné.

Rumunská hymna, podobne ako slovenská, nabáda ľudí, aby sa zobudili a povstali. „Teraz alebo nikdy dajme svetu vedieť, že krv v žilách Rumunov stále prúdi,“ spieva sa v hymne z roku 1848.

V nedeľu ju poslúchol rekordný počet ľudí. Proti vláde protestovalo po celej 20-miliónovej krajine 600-tisíc ľudí. Len v Bukurešti ich bolo odhadom 300-tisíc. Fotografie, keď o deviatej večer dav zasvietil mobilnými telefónmi, obleteli svet.

Najväčšie protesty od pádu komunizmu nasledovali po tom, čo rumunská vláda potajme prijala vládne nariadenie, ktoré fakticky dekriminalizuje zneužitie moci pri škode do 44-tisíc eur. Hoci vláda tvrdí, že sa to netýka úplatkov, a podľa analytikov má zrejme pravdu, ľudia v uliciach to vidia ako pokus dekriminalizovať malú korupciu.

Priemerný Rumun si túto sumu zarobí za 8 rokov.

Zneužitie moci

Zneužitie moci je v krajine trestný čin, čo potvrdilo vlani aj rozhodnutie ústavného súdu, hoci sú rozpory v tom, čo zneužitím už je a čo ešte nie. Toto je jedným z hlavných argumentov vlády. Mnohí však v tom videli snahu zachrániť svojich politikov, ktorým hrozí trest, vrátane predsedu vládnych socialistov Livia Dragneu.

„Vláda chce amnestiu pre svojich vlastných ľudí, preto je nepravdepodobné, že to prestane skúšať, aj keď nedokázali presadiť dekrét,“ napísali analytici na čele s hlavnou autorkou Alinou Mungiu-Pippidi.

Vláda napokon nariadenie zrušila, no nie je vylúčené, že sa ho pokúsi prijať v parlamente. Aj preto ľudia naďalej pokračovali v protestoch, požadovali tiež pád vlády. K tomu zrejme nepríde – v decembrových voľbách získala Sociálna demokracia 45 percent hlasov, najmä chudobných ľudí z vidieka.

Zneužitie moci často využíva pri vyšetrovaní Národný protikorupčný úrad (DNA), ktorý sa preslávil po celom svete nemilosrdným naháňaním politikov. Dokázať zneužitie moci je pre nich totiž ľahšie ako prijatie úplatku.

Protikorupčný úrad však tiež čelí kritike (a nielen zo strany stíhaných politikov, ale aj časti mimovládok) za to, že podľa mnohých ide až príliš tvrdo po prečinoch politikov a zneužíva svoju moc.

DNA momentálne vyšetruje 2152 prípadov zneužitia moci. Pre porovnanie, v Rumunsku je 28-tisíc väzňov, hoci kapacita je len pre 17-tisíc. Preplnenosť väzníc bol ďalší z argumentov vlády na prijatie dekrétu.

Priveľa odpočúvania?

Úrad vo veľkom spolieha na odpočúvania tajných služieb, čo mnohí vidia ako najspornejšie. Počet nahrávok tajných služieb narástol od roku 2005 zo 6-tisíc na 45-tisíc. Asi dvadsaťtisíc telefonátov odpočúvajú na pokyn DNA.

Tajné služby má pod palcom prezident Klaus Iohannis, jeden z vládnych kritikov, a ich práca nie je dostatočne kontrolovaná.

„Je mi ľúto, že to hovorím, ale súdnictvo v Rumunsku nie je nezávislé,“ povedal pre BBC líder senátu a menšej koaličnej liberálnej strany Calin Popescu-Tariceanu, ktorého tiež vyšetrujú. Rumunsko je jedinou krajinou v Európe, kde môžu skončiť druhý a tretí najvýznamnejší ústavný činiteľ vo väzení.

U niektorých vzbudzuje podozrenie voči DNA aj neskutočne vysoká miera úspešných prípadov DNA – 92 percent.

„Niektorí radi vidia takú vysokú mieru odsúdených, vrátane ľudí v susedných krajinách, ktorí by chceli mať podobný úspech. Ale aj niektoré mimovládky a sudcovia, vrátane sudcovskej únie, chcú vedieť, aký je presne vzťah DNA s tajnými službami,“ hovorí pre Denník N protikorupčná analytička Valentina Dimulesceová.

Aj za obed s korupčníkom

Vláda tvrdí, že zneužitie moci, ktorého sa týka dekrét, v niektorých krajinách nie je trestným činom. Niektoré zákony majú skutočne Rumuni tvrdšie ako inde.

V Rumunsku je nelegálne zamestnať rodinných príslušníkov. Keď zamestnal manželku kandidát pravice na francúzskeho prezidenta Francois Fillon, nebolo to nelegálne (problém bol, že ona v skutočnosti nepracovala).

Podľa štúdie organizácie Čisté Rumunsko 37 percent súčasných poslancov má problémy s integritou. „Väčšina čerstvo zvolených členov parlamentu by mohla byť stíhaná za akúkoľvek vec, od najatia príbuzných cez prijatie zákona v prospech súkromných záujmov či jednoducho preto, že obedovali s niekým, kto je podozrivý z korupcie, a nepriznajú to,“ píšu analytici.

„Preto je rozšírený strach medzi verejnými zamestnancami, že budú stíhaní alebo skončia vo väzení za každý omyl, ktorého sa dopustia, alebo za každé rozhodnutie. Niektorí dokonca odmietajú podpisovať oficiálne dokumenty zo strachu, že ich za to budú vyšetrovať,“ povedala Dimulescuová.

Môže to dokumentovať aj fakt, že podľa nej DNA už pozbieral dokumenty z ministerstva spravodlivosti, aby zistil, kto sa podieľal na príprave sporného vládneho nariadenia.

Zároveň však podľa analytičky sú politici opatrnejší a tiež sa snažia na boj proti korupcii zaútočiť cez zákony.

Chcú v tom zabrániť

To, samozrejme, neznamená, že politici sú čistí, z veľkej miery sú stíhaní oprávnene. „Väčšina z doteraz odsúdených politikov spôsobila škody za viac ako 44-tisíc eur,“ povedala Dimulescuová.

Rovnako je zrejme jasná aj motivácia vlády.

Ľudia v uliciach im v tom chcú zabrániť. „Silno verím, že toto je výnimočný moment v mojej krajine. Nová generácia, motivovaná národnými pocitmi, sa postavila za naše práva,“ povedal 38-ročný bankár Sorin pre BBC.

Teraz najčítanejšie