Denník N

Chcem byť ako Otakar Motejl, hovorí vládna kandidátka na ombudsmanku

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Koaličná kandidátka na ombudsmanku Mária Patakyová sa dlhé roky pozná z Právnickej fakulty UK s ministerkou spravodlivosti aj s manželkou premiéra. Oslovenie s ponukou prišlo od Lucie Žitňanskej.

Povedali ste, že Jana Dubovcová vdýchla úradu ombudsmanky život. Bola pre vás lepšia ombudsmanka ako Pavel Kandráč?

Mali inú štartovaciu dráhu. Docent Kandráč túto funkciu etabloval so všetkými, aj počiatočnými problémami, ktoré boli spojené so štartujúcou inštitúciou. Pani ombudsmanka Dubovcová veľmi profesionálnym spôsobom a veľmi aktívne rozšírila činnosť kancelárie verejného ochrancu práv na rôzne segmenty. Aktívna bola nielen v spracovaní podnetov, ale aj v prieskumoch a vo voľbe tém na prieskumy. Ako osoba pochádzajúca z veľkej inštitúcie – z univerzity – si viem predstaviť, že to nebolo jednoduché. V rámci možností, ktoré mala, sa snažila vyťažiť maximum.

Práve za aktivitu ju kritizovali ľudia, ktorí vás budú voliť, a dokonca ju chceli presunúť do Košíc. Čo hovoríte na postoj Smeru k pani Dubovcovej? Boli k nej spravodliví?

K postoju poslancov by som sa skutočne nerada vyjadrovala, je to na zvážení každého z nich. Pre mňa je pozícia verejného ochrancu práv pozíciou nezávislou a to súvisí aj s jej apolitickosťou. Toho by som sa skutočne striktne držala.

Hovoríte, že chcete byť aktívna. Nebojíte sa, že sa preto veľmi rýchlo dostanete do sporu so štátnymi inštitúciami a s ich vedením?

Je potrebné odkomunikovať to, že keď upozorním na problémy, za tými upozorneniami nie je kritika. Je to poukázanie na nedostatky v systéme, ktoré je potrebné odstraňovať, pretože ak by sa neodstraňovali, narastá nespokojnosť v spoločnosti. A to vedie k nárastu iných problémov, ktoré spoločnosť má.

Pani Dubovcová vytiahla niekoľko silných tém, napríklad zásah policajtov v Moldave nad Bodvou, či držanie ľudí v ilegálnych policajných celách. Postupovali by ste pri týchto témach rovnako?

Odpoviem všeobecnejšie. Voľba tém je veľmi závažné rozhodnutie. Deje sa to každý rok, keď sa stanovujú priority. Pani ombudsmanka, predpokladám, vychádzala zo svojich predchádzajúcich skúseností a takýmto spôsobom nastavovala systém prieskumov. Tie zistenia sú vážne a ja predpokladám, že budú, ako pri behu na dlhé trate, v konečnom dôsledku aj riešené.

Jednou z vašich priorít je zastávanie sa ľudí obmedzených na slobode. To sú presne tieto prípady.

Ale nielen. Snažila som sa zdôrazniť, že je to problém, ktorý má širší záber. Teda aby aj spoločnosť vnímala pozíciu verejného ochrancu práv spôsobom, že sú problémy, ktoré sú upravené v nejakom medzinárodnom dokumente, ale týkajú sa širšieho spoločenského záberu.

Mária Patakyová (53)
Prorektorka Univerzity Komenského pre legislatívu je kandidátkou na ombudsmanku. Na Právnickej fakulte UK je od roku 1986. Bola členkou komunistickej strany. Od roku 2010 je profesorkou, venovala sa najmä hospodárskemu a obchodnému právu. V roku 2015 ju súdna rada navrhla za doplnkovú sudkyňu Všeobecného súdu EÚ, neuspela pre nedostatočnú znalosť francúzštiny. 

Viete pomenovať tri, štyri veci, ktoré by mal ombudsman urýchlene riešiť?

Uviedla som tie priority pred výborom a teraz by som nerada o nich hovorila detailne. Prichádzam z vysokoškolského prostredia. Tam by sa aj v súvislosti s vysokoškolským zákonom našlo viac tém, ktoré by sa mali z hľadiska systému nastaviť inak. Takže to je aj otázka hlasovania Národnej rady v stredu a vízií, ktoré už potom budú nadobúdať konkrétne kontúry.

Najväčšia obava z osoby nového ombudsmana je, že bude len formalistický a bude si iba plniť úlohy nalinkované zákonom a nebude tak morálnou autoritou.

Viete, buď je formalistický a potom nemá ambíciu byť morálnou autoritou, alebo má snahu byť morálnou autoritou, a preto bude nutne musieť vychádzať aj z reálneho uplatňovania práva. Takže za seba môžem uviesť, a snáď je to jasné aj z môjho životopisu, že som sa nikdy neuspokojovala s behom vecí tak, ako sú, vždy som sa snažila na postoch, na ktorých som bola, byť dobrým učiteľom, dobrým prodekanom a to súviselo aj s tým, že som hľadala možnosti na zmenu zabehnutého systému.

foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Pred poslancami ľudskoprávneho výboru ste spomínali bývalého českého ombudsmana Otakara Motejla, ktorý sa aj mimo svojich kompetencií verejne vyjadroval, ak videl nespravodlivosť. Chcete to robiť takto aj vy?

Ten odkaz nebol náhodný. Jedna vec je otázka právomocí. Na druhej strane je otázka poukazovania na problémy, ktoré sú v spoločnosti. Pán Motejl mal ten dar, vedel sa k veciam postaviť priamym spôsobom a váhou svojej autority prispieť k ich riešeniu. Minca má však aj druhú stranu a človek nemôže prekročiť svoje ústavné kompetencie takým spôsobom, že zasiahne do práv iných právnických alebo fyzických osôb, či právomocí iných orgánov. V zákone napríklad je, že ak problém rieši prokurátor, ombudsman ho už nerieši. Ale v zmysle odkazu pána Motejla určite takúto ambíciu mám.

Zamestnankyňu vašej fakulty Zuzanu Melicherčíkovú pred niekoľkými rokmi reálne šikanovali, až musela odísť. Ako ten prípad vnímate? Nemohli ste jej pomôcť?

Informáciu o tom som získala až ex post z médií a na moju otázku, aké boli dôvody jej odchodu, som dostala odpoveď, že osobné. Viac k tomu skutočne uviesť neviem.

Pokúšali ste sa aspoň dozvedieť pravdu o podozreniach z korupcie na fakulte?

Len čo konali orgány činné v trestnom konaní, do ďalšieho vývoja som nezasahovala, ani ma tieto orgány neoslovili. Jednoducho som pokračovala vo svojej vlastnej agende a s pani Zuzanou som sa ani osobne nestretla.

Jedna vec je to, čo má riešiť polícia a prokuratúra, a druhá šikana, ktorú na fakulte zažila. Aspoň v tomto prípade ste sa snažili dozvedieť pravdu?

Ohľadne šikany som nemala informácie, nemôžem vstupovať do jej osobného spisu. Sú to okolnosti, o ktorých som nevedela, čiže som ich ani neskúmala, nepreverovala.

Ste vo vedení fakulty, kde šikanovali človeka, ktorý sa snažil upozorniť na niečo, čo bolo protizákonné, alebo minimálne nemorálne. To sa vo vedení fakulty nič nepreberalo?

Nie. Ani na vedení fakulty, ani medzi kolegami, s ktorými spolupracujem.

Špekuluje sa, ako na vás vlastne v koalícii prišli. Určite sa poznáte s pani Žitňanskou, ale máte dobré či priateľské vzťahy so Svetlanou Ficovou. Viete, kto vás odporučil?

Samozrejme. S pani profesorkou je to vzťah kolegiálny, to znamená: ona je na katedre občianskeho práva, ja na katedre obchodného práva a toto je tá pozícia, v ktorej sa pohybujeme. S pani ministerkou spravodlivosti sme boli na jednej katedre a ten vzťah bol bližší. Boli sme blízke kolegyne. Ale ten veľmi dobrý kolegiálny vzťah prirodzene ochladol tým, že išla na inú vysokú školu a do politiky.

Takže ste kandidátkou pani Žitňanskej, nie pani Ficovej?

Takto by som to určite nepostavila, ale oslovenie prišlo od pani ministerky.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie