Denník N

Dielo týždňa: Šachovnicu ukryla za vzpínajúceho sa koňa

Slovenskú umelkyňu Ester Šimerovú-Martinčekovú ovplyvnil predovšetkým parížsky kubizmus a ruská avantgarda.

Bolo to presne pred 21 rokmi, keď sa šachový veľmajster Garri Kasparov prvýkrát posadil k počítaču a začal hrať. Deep Blue firmy IBM s ním 10. februára rozohral prvú zo šiestich partií.

Ruský šachista možno z rozpakov hneď v úvode prehral a o zápase sa začalo hovoriť ako o prvej šachovej partii s netypickým víťazom. Kasparov sa nakoniec spamätal – trikrát vyhral a pri dvoch remízach dosiahol celkové víťazstvo 4:2.

Hoci to znie ako obyčajný zápas vo futbale, bola to viac ako len výnimočná šachová partia. Aj preto sa ruský šampión bez rozmýšľania s IBM dohodol na odvete. Zápas v roku 1997 už pre Kasparova tak priaznivo nedopadol a zostali po ňom skôr konšpiračné teórie. Počítač IBM je dnes v kalifornskom múzeu.

Z Louvru na letisko Orly

Dnes na Deep Blue odkazujú vo filmoch, v komiksoch aj v hudbe. Pieseň s rovnomenným názvom má aj kanadská kapela Arcade Fired. A hoci slovenská maliarka Ester Šimerová-Martinčeková namaľovala svoju šachovú partiu o 65 rokov skôr, ako sa odohral historický zápas, jej maľba poslúži ako odkaz na duel, v ktorom počítač prvýkrát porazil človeka.

Maľbu Šachová kompozícia vlastní Slovenská národná galéria a možno si ju pozrieť aj na Webe umenia spolu s ďalšími jej dielami. Práve tam sa odhaľuje široký záber slovenskej umelkyne.

Ester Šimerová-Martinčeková: Šachová kompozícia. Olej na plátne, 1931. SNG
Ester Šimerová-Martinčeková: Šachová kompozícia. Olej na plátne, 1931. SNG

„Pre umelca je ťažké hovoriť o umení. Môže ho iba tvoriť. A musí to robiť zodpovedne, lebo svojím umením vydáva svedectvo o tom, čo je pre neho pravda a krása,“ hovorila Šimerová-Martinčeková, ktorá maľovala krajiny aj postavy, kompozície aj zátišia, lode, kvety, ulice aj metamorfózy.

Nakoniec, mohol za to hlavne Paríž, kam odišla krátko po maturite na štúdiá maliarstva. V tom čase to bolo viac ako výnimočné, aby dievča z intelektuálskeho prostredia odišlo priamo do metropoly svetovej kultúry.

„Mesto na Seine som si priala od chvíle, keď som si uvedomila jeho existenciu v modernom umení, čiže ku koncu gymnaziálneho štúdia,“ povedala. „Podarilo sa mi tam dostať vďaka rodičom a vďaka ich veľkorysému porozumeniu pre moju túžbu.“

Ešte ako Ester Fridriková žila na ľavom brehu rieky Seiny a prechádzala sa po umeleckých štvrtiach. Často zašla aj do záhrady Jardin des Plantes, kde maľovala zvieratá.

Život v Paríži ju ovplyvňoval aj v kreslení. Na kurzoch v Académie de la Grande Chaumiere sa zlepšovala vďaka takzvaným „päťminútovkám“. Boli to rýchle kresby ceruzkou podľa modelu meniaceho polohu každých päť minút. Tak sa naučila kresliť rovné a presné čiary a ceruzku už nikdy nevymenila za uhoľ.

Neskôr sa prihlásila na Académie de l´art moderne, kde sa zoznámila s kubizmom pod vedením Fernanda Légera. „Kubizmus bola cesta späť do života, lebo akademické umenie si nevšimlo, že svet sa pokryl asfaltom,“ povedala.

Na akadémii spoznala kubo-futuristiku Alexandru Exterovú. Šimerová bola nielen jej najvernejšiou žiačkou, ale aj doživotnou priateľkou. Práve u rusko-ukrajinskej umelkyne sa naučila maľovať čisté geometrické tvary, farebné rytmy a komplexné konštruktivistické línie.

Exterová bola náročná učiteľka. Od svojich študentov vyžadovala sústavné štúdium dejín a kultúry všeobecne, zároveň aj spoločenských a technických vied. Ester Fridriková preto z Louvru chodila na letisko Orly, kde študovala nové typy lietadiel.

Maľba Šachová kompozícia pochádza práve z tohto obdobia a okrem Exterovej je ovplyvnená hlavne Légerom.

Kubizmus, surrealizmus a Léger

Maľbe dominuje kôň vzpínajúci sa nad rukou bez tela. Zároveň je obklopenými symbolmi šachovej hry – šachovnicami v strede aj v pozadí a troma figúrkami.

Ruka, ktorá visí vo vzduchu, môže mať pokojne prívlastok légerovská, pretože vytvára napätie vo vzťahu k ostatným predmetom obrazu. Šimerová podľa zásad kubizmu odmietla anatómiu, rozbila ľudské telo na kusy a vybrala si jednu časť. Akoby jej umiestnenie na maľbe bola len náhoda. To však neplatí pre koňa, ktorý stojí na zadných nohách a je prítomný aj v podobe bielej šachovej figúrky v popredí. Navyše, vzpínajúci sa kôň je protikladom k statickosti figúrok aj šachovnice a obrazu dodáva dynamickosť.

Všetko to vytvára netypickú symbiózu a Šimerová sa v tomto smere mohla inšpirovať surrealizmom.  Nakoniec, Šachová kompozícia z roku 1931 patrí medzi prvé obrazy odkazujúce na surrealizmus v slovenskom maliarstve.

Šimerová dala maľbe metafyzický rozmer, ktorým sa snažila vyjadriť jeho podstatu a prekročiť jednoznačnosť. To však bolo v jej prípade ojedinelé, pretože uprednostňovala skôr racionálnosť pred chaosom.

A potom sú tu farby – čierna dvoch šachových figúrok a jedna zlatohnedá, ktorá sa opakuje aj na šachovnici. Sivo-biely kôň ladí s rukou a zasahuje do nej ľavým kopytom. Hnedé pozadie vyvažuje chladné farby, len v dolnej časti sa mení na čiernu plochu. Aj v tom sa môže odzrkadľovať vplyv Légera, ktorý napríklad v maľbe Vojak s fajkou z roku 1916 použil presne rovnakú farebnú kombináciu.

Ester Šimerová-Martinčeková o umení raz napísala, že je niečím viac ako umelec sám. „Práca umelca je trvalý zápas spojenia neviditeľného – jeho predstavy s viditeľným, s tým kúskom hmoty, do ktorej musí svoju neviditeľnú predstavu uskutočniť. Je to svet mimo zákona bežnej logiky, umelec v ňom zápasí s niečím, čo ešte nie je, čo však kladie odpor. Hmota je vždy statická, umelec jej musí vnútiť dynamiku svojej predstavy. To je umenie,“ uviedla.

Ester Šimerová-Martinčeková (23. január 1909, Bratislava – 7. august 2005, Liptovský Mikuláš)

Slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.

Ester Šimerová-Martinčeková. Zdroj - Web umenia
Ester Šimerová-Martinčeková. Zdroj – Web umenia

Študovala v Paríži na Académie Julian a na Académie Moderne. Súkromne študovala aj u kubo-futuristiky Alexandre Exterovej. Ako jediná zo slovenských umelcov vychádzala priamo z podnetov parížskej školy a do Paríža sa často vracala.

V dôsledku politického prenasledovania v 50. rokoch musela s druhým manželom, fotografom Martinom Martinčekom, opustiť Bratislavu. Od roku 1954 až do svojej smrti žila v Liptovskom Mikuláši.

Jej dielo vychádzalo z kubizmu a abstrakcie. Vďaka jej experimentovaniu prinášala nové výtvarné myšlienky.

Za svoju tvorbu dostala vyznamenanie Francúzskej republiky aj štátne vyznamenanie Slovenska. Koncom minulého roka Slovenská pošta vydala poštovú známku s reprodukciou jej obrazu Šachová kompozícia.

Hlavné zdroje: 

Ľudmila Peterajová: Ester M.-Šimerová (2014)
Ľudmila Peterajová: Ester Martinčeková Šimerová (1994)
Marián Pauer: Ester Šimerová-Martinčeková (2004)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie