Denník N

Boli sme v novom vedeckom centre Aurelium. Chce ukázať, že aj veda môže byť hravá

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Návštevníkom chcú ukázať, že veda môže byť aj hravá, no nechcú byť len centrom zábavy alebo hračiek, vraví vedúci centra Martin Smeja.

Asi 10-ročný Samuel sa do hry na rezonančnej mise, ktorá vyludzuje zvláštne zvuky a vlní povrch vody po okrajoch nádoby, pohrúži natoľko, že po chvíli má úplne premočené rukávy.

Na tomto mieste zápalu pre vedu a techniku žičia. Sme v Aureliu, zážitkovom centre vedy, kde sa učenie spája so zábavou.

Zvláštny názov centra odvodili od mena Aurela Stodolu († 1942), slovenského fyzika, technika a zakladateľa teórie parných a plynových turbín. Keď pôsobil na univerzite v Zürichu, nadviazal osobné kontakty s Albertom Einsteinom, ktorý si ho veľmi vážil a zdôraznil jeho prínos pre techniku.

Stovka exponátov

Centrum spustili v novembri minulého roku. Nachádza sa v bývalej výrobnej hale Matadoru. „Pri úprave haly sme zámerne neschovávali kabeláže a všetko sme priznali. Veda a technika na návštevníkov viac dýchnu, nechceli sme byť v sterilnom priestore,“ vraví Martin Smeja, vedúci Aurelia.

Aurelium, zážitkové centrum vedy

  • Otvorenie: 7. novembra 2016
  • Cena: takmer 2,5 milióna eur bez DPH
  • Lokalita: Bojnická 3 (areál Matador), Bratislava
  • Spojenie MHD: autobus č. 65, zastávka Jurajov dvor
  • Vstup: zdarma
  • Zatvorené v nedeľu a v pondelok

Centrum má jedno poschodie, priestoru dominuje obrovská obrazovka na strane, volajú ju virtuálny svet. Veľkokapacitnú fotku, ktorá sa na obrazovku premieta, vie návštevník ovládať a priblížiť si ju do mikroskopických rozmerov.

Chcete zážitok z vedy v Bratislave? Navštívte Aurelium 
Autorka: Martina Koník

V centre je asi sto jednotlivých exponátov. „Niektoré pozostávajú z viacerých kusov, potom by sme ich narátali celkovo okolo 50,“ spresňuje Smeja. Podľa farieb sú rozdelené do viacerých sekcií: svetlo, magnetizmus a elektrika, človek, obnoviteľné zdroje, robotika a mechanika, chémia a matematika.

Samostatnú expozíciu tvorí zvukové laboratórium a Teslov svet, ukážka práce s vysokým napätím, dodáva vedúci centra.

Van de Graaffov generátor a optika

Keď nás Smeja sprevádza centrom, pristavíme sa aj pri Van de Graaffovom generátore. Pri otáčaní kolesom vzniká trenie, ktoré na obvode gule vyrobí elektrostatický náboj. Keď k nej priložíme menšiu guľu, pekne to iskrí.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na otázku, ako sa poznatky o elektrostatickom náboji využívajú v praxi, nám Smeja odpovie, že sa pred ním hlavne bránime. Ak by sme to nerobili, súčiastky niektorých spotrebičov by sa zničili.

Veľké zastúpenie má v centre optika, návštevník sa oboznámi s mnohými vlastnosťami svetla. Keď prídeme k obyčajnej lampe, Smeja na ňu namieri snímač. „Na paneli vidíte zloženie svetla, ktoré pozostáva z troch základných farieb: červenej, modrej a zelenej,“ hovorí.

Každá farba má iný pomer jednotlivých zložiek, pokračuje vo výklade náš sprievodca. „Keď zmeníme farbu na modrú, vidíme, ako začne táto zložka prevládať.“

Nie sme centrum hračiek

Keď sa zastavíme v sekcii „človek“, kde je viacero hier určených na koncentráciu, návštevníčka nám povie, že si centrum pochvaľuje. „Žili sme v Kodani, kde majú obrovské vedecké centrum Experimentarium. Nedá sa to porovnať, je oveľa prepracovanejšie, ale je super, že konečne aj u nás máme niečo takéto.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Povie, čo by v bratislavskom centre vylepšila. „Nie je tu miesto na občerstvenie a privítala by som, ak by boli exponáty viac interaktívne. Máme deti medzi 8 až 10 rokmi a fyzikálne zákony, čo sa učia v škole, si tu môžu vyskúšať. Ale pre také deti sú exponáty veľmi ťažké,“ hovorí.

Viaceré vystavené predmety počas našej návštevy nefungujú a popisy, ktoré majú vysvetľovať to, ako fungujú, nie sú vždy zrozumiteľné. Smeja sa háji a hovorí: „Sme centrum vedy, nie centrum zábavy alebo hračiek. Exponáty nechcú byť prvoplánové, že ak ich chytím do ruky, hneď mi je všetko jasné. Tým, že nie sme prvoplánoví a priamočiari, prinúti vás to rozmýšľať a pýtať sa, čo je aj naše motto – ‚Dôležité je neprestať sa pýtať‘. Návštevníkom chceme ukázať, že veda môže byť hravá, ale že je za ňou aj suma vzorcov, ktoré musí človek ovládať.“

Smeja spomenie, že už zažili situácie, keď do centra prišli učitelia a odučili v ňom hodinu. „Je to super, mnohé veci, ktoré tu máme, sú užitočnými učebnými pomôckami,“ vraví.

Ideálny vek dieťaťa, ktoré si centrum dokáže naplno užiť, je podľa riaditeľa centra 12 rokov a viac. „Hoci aj menšie deti sa v Aureliu vedia zabaviť,“ dodáva. Prehliadka trvá asi dve hodiny.

Obnoviteľné zdroje

Keď prejdeme okolo série viacerých mikroskopov, pristavíme sa v sekcii obnoviteľné zdroje. Je v nej malá solárna či veterná elektráreň, návštevník vie s predmetmi manipulovať a vyrábať viac či menej elektrickej energie.

„Tu demonštrujeme kolobeh vody v prírode,“ ukazuje na väčšiu konštrukciu Smeja.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Voda padá na koleso, prichádza do dediny, odkiaľ sa kanálom dostáva von a čerpadlo ju vytláča znovu nahor. Cestou máme vybudovaný systém plavebných komôr, podobne ako v Gabčíkove. Deti si tu môžu vyskúšať prechod lode na miesto s odlišnou hladinou,“ dodal vedúci centra.

Obľúbená čierna diera a most

Animátorky v centre sa opýtame, ktoré exponáty patria k najviac obľúbeným. „Najmenšie deti milujú čiernu dieru,“ hovorí. Vhadzuje sa do nej žetón, ktorý sa po obvode skotúľa až do diery v strede.

Vďaka predmetu sa deti oboznámia s fyzikálnym javom čiernou dierou, objektom, ktorý má také silné gravitačné pole, že ho žiaden objekt vrátane svetla nemôže opustiť.

„Deti milujú aj most, ktorý si môžu samy postaviť,“ pokračuje animátorka. „Na konštrukciu naukladajú kvádre, potom dajú podperu preč a most drží aj bez nej. Po moste sa môžu prejsť a vyskúšať si, či drží.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Návštevníkov, ktorí sú až z Nového Mesta nad Váhom, sa pýtame, prečo do centra prišli. „Naši chlapci majú takéto veci radi,“ vraví matka a pokračuje: „Odoberáme časopis Quark, tam sme sa o centre dozvedeli. Je to fajn. Bratislava vedecké centrum potrebuje. Viaceré sú v Česku, ale aj my na Slovensku chceme niečo mať.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V Česku je viac centier

V susednom Česku majú podobných vedeckých centier na popularizáciu vedy oveľa viac: Pevnost poznání v Olomouci, iQLANDIA v Liberci, Techmania v Plzni, VIDA! v Brne, Svět techniky v Ostrave a ostravské, brnianske a hradecké planetárium, vysvetlil pre Denník N Jakub Ráliš, programový vedúci olomouckej Pevnosti poznání.

Ráliš pre Denník N povedal, že nie je naklonený megalomanským projektom. „Veľké centrá ako Techmania alebo iQlandia v Liberci stáli stovky miliónov korún. Je otázka, či sú to efektívne vynaložené peniaze. Ak sa to sčíta, ide o miliardy korún. Pevnost poznání stála kompletne 130 miliónov, vrátane rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky delostreleckého skladu, kde sídlime.“

Vybudovanie centra vedy Aurelium stálo takmer 2,5 milióna eur.

Pochválil SteelPark

Českého odborníka sme sa opýtali, ako vyzerá ideálne vedecké centrum na popularizáciu vedy. „Podľa mňa je dôležité, aby malo centrum výchovný vplyv. Sú ľudia, ktorých o ničom nepresvedčíme, ale to, čo potrebujeme, je vzdelávať deti vo vede, vo filozofii, proste v racionálnom diškurze.“

Podľa Ráliša je ideálnou cestou viac menších a špecializovaných centier. V Aureliu zatiaľ nebol, videl ho len na fotkách, ale centrum ho obzvlášť nenadchlo.

Upozornil však na zábavné technické centrum SteelPark v Košiciach, ktoré je súčasťou areálu Kasárne/Kulturpark. Je v ňom viac ako 50 exponátov o príbehu ocele z oblasti hutníctva, geológie, fyziky, chémie či strojárstva.

Spolu s Aureliom tak na Slovensku máme dve centrá na popularizáciu vedy.

Teraz najčítanejšie