Drvivé menšiny

Súčasný svet sa mi zatiaľ zdá vyvážený, akurát stále čakám, čo bude to príslovečné pierko, ktoré vychýli misky váh. A nie trochu, ale poriadne ich rozkýva. Väčšiny voličov, ktoré v ostatných mesiacoch urobili toľko fatálnych rozhodnutí, sú vlastne menšiny. Víťazná drvivá, porazená zdrvená.

Napríklad americký ľud a jeho drvivá menšina si zvolili prezidenta, ktorého by lepšie nevykreovali ani scenáristi Simpsonovcov. Tam by tvoril najviac dvadsať minút nekorektnej srandy, ale v realite vytvorí čierneho humoru o pár rokov a neviemkoľko šialených činov viac, než nám bude milé. Vieme, že jeho protikandidátku síce volilo väčšie množstvo ľudí, ale systém voliteľov, ktorý je mi zrozumiteľný ako pravidlá bejzbalu, aj tak inauguroval do Bieleho domu jeho.

Ďalším žartom demokracie, pretože teraz píšem vyslovene o slobodnej voľbe ľudí, je brexit. Preň sa rozhodla matematicky významná väčšina, zanechajúc v rozpoložení tesnú, ale zdrvenú menšinu. Jedno jej heslo milujem: No Farrage, fromage. Žiaľ, francúzsky syr nebude, ostal iba ten šašo. Zdrvená menšina patrila v USA aj v Británii prevažne k obyvateľom veľkých miest s vyšším vzdelaním. Jednoducho sa tí neúspešní rozhodli potrestať úspešných nevediac, že to domino zvalí aj ich. No a čo? Just!

V našom postsocialistickom svete sú tiež drvivé a zdrvené menšiny. Jedna si získala moju úctu svojimi letnými protestmi pred bytovkou Bonaparte, ale nájomníkom a jeho ministrom to ani nepohlo. Oveľa silnejšia, naozaj drvivá, tristotisícová menšina v týchto dňoch protestuje v Rumunsku. Klobúk dolu. Odpúšťať korupciu do lukratívnej výšky je ťah, ktorý, zdá sa, rumunskej vláde neprejde. Keby tá bukureštská menšina iba raz na Hradnom kopci dupla, Bonaparte by sa pomaly zosunul dolu svahom. Lenže Rumuni k nám dupať neprídu a je na nás, aby sme si z ich krajiny, ktorú sme, priznajme si, nie vždy brali vážne, zobrali aspoň príklad, lebo doma je zdrvená menšina nanič, pokým sa nestane drvivou.

Všetci asi cítime, že rovnováha sveta sa láme a že to prišlo skôr, než sme čakali. Raz budú tieto roky opisovať ako historický zlom. Doparoma, nechce sa mi žiť v zlomoch, chcem žiť v nudných časoch. No to si musím zaslúžiť. Bože, ak si, buď.