štvrtok

Ako zmeniť mesto pre všetkých? Vo Viedni to dokázali, v Prahe nakreslili, Bratislava sa pripravuje

Pražské združenie Women Public Space pripravilo publikáciu, ako majú architekti, urbanisti a mestá pri plánovaní verejného priestoru myslieť na rôzne skupiny ľudí.

Publikácia WPS

Vysoké obrubníky, úzke chodníky, nevhodné lavičky, nezdolateľné schodiská a nebezpečné miesta. Architekti a radnice pri plánovaní miest často zabúdajú na to, že v nich bývajú aj starí ľudia, rodičia s deťmi, ženy či ľudia so zdravotnými ťažkosťami.

Verejný priestor v strednej Európe podľa pražského združenia Women Public Space (WPS) väčšinou dobre slúži zdravým a ekonomicky aktívnym ľuďom. Tí však podľa WPS tvoria iba niečo vyše polovicu obyvateľov miest, zvyšok sú seniori a mladí do 18 rokov.

„Populácia starne. Ak k tomu pridáme pohlavie a etnický pôvod, skupiny užívateľov sa zásadne líšia. Každá má iné potreby, ale všetci by mali dostať príležitosť využívať verejný priestor,“ tvrdí združenie.

V Bratislave je na uliciach a v budovách stále zásadný problém aj so základnou bezbariérovosťou pre kočíky a invalidné vozíky. Podľa architekta Igora Marka nie je veľmi priateľské mesto.

„Viacnásobné to platí pre ženy a deti. Ulice a verejné priestory pôsobia agresívne. Rozbité chodníky sú plné áut, kľučkujeme cez nepriechodné a zanedbané križovatky a často blúdime v zanedbaných temných a neosvetlených častiach mesta.“ Téma strachu a bezpečnosti je podľa Marka mimoriadne dôležitá a často podceňovaná.

„Porozumenie psychológii a emóciám spojeným s mestským prostredím nám priblíži mnohé nepoznané súvislosti, ktoré sú pre kvalitu mesta dôležité,“ hovorí Marko.

Hlavná architekta mesta Ingrid Konrad vidí bratislavské ulice najmä pre povolené parkovanie na chodníkov ako neprehľadné a v noci pocitovo nebezpečnejšie. No tvrdí, že sa plánovanie verejných priestorov posunulo aj v Bratislave a prvoradé kritériá sú bezpečnosť a bezbariérovosť.

Dôležitú rolu podľa architektky hrá údržba zelene vo verejných priestoroch - prerastené kríky až do húštin pôsobia pri peších trasách nebezpečne, aj pri dobrom verejnom osvetlení.

“Prehodnocovali sme napríklad aj užívanie lavičiek na ležanie ľuďmi bez domova a z pravidelného pozorovania sme zistili, že lavičky osadené na okraji námestí alebo predpolí budov pri chodníkoch, na ktorých parkujú autá sú týmito skupinami najviac obsadzované, pretože sú opticky skryté. Ďalší dôvod dostať autá z chodníkov v takýchto lokalitách,” hovorí Konrad.

Pre Bratislavu pripravujú manuál verejných priestorov, ktorý podobne zohľadní aj potreby rôznych skupín. “Iné typy priestorov vyhľadávajú dievčatá, iné chlapci a v rámci verejných parkov a obytných vnútroblokov sa dnes ponúka málo priestoru práve týmto skupinám užívateľov. Dievčatá napríklad uprednostňujú na stretávanie viditeľné miesta, opticky prístupné zákutia, ktoré pôsobia útulným dojmom, chlapci sa radi „zašijú”,” hovorí architektka.

“V Bratislave je dnes na mnohých miestach pekne vidno v zeleni zošľapené cestičky, skratky, ktoré len potvrdzujú, že treba sledovať logické trasy pre peších. Každý park alebo námestie musí mať v prvom rade dobrú priechodnosť ku významným cieľom v území, ako je protiľahlá strana námestia či verejné budovy. Až potom nasledujú bočné cestičky a zákutia. Známa je metóda definovania peších trás, keď nasneží - vtedy sa ukáže, aké trasy ľudia prirodzene volia. Aj správne naprojektovanie peších trás prispieva k bezpečnosti verejného priestoru,” hovorí Konrad.

Konrad chýbajú v Bratislave aj viaceré mestské basketbalové ihriská. "V minulosti som to žiadala dočasne na Kollárovom námestí, dnes v plánovanom parku na Karloveskej ulici. Heslo „zober loptu nie drogy“ je pekné na papieri, ale v skutočnosti nám v rámci rôznych privatizácií miznú plochy pre loptové hry  a tým aj priestory najmä pre chlapcov."

Združenie WPS v spolupráci s pražskou kanceláriou nadácie Heinrich Boll Stiftung v publikácii Ako férovo navrhnúť zdieľané mesto predstavilo osem príbehov obyvateľov, ktorí sa stretávajú s rôznymi každodennými problémami v mestách. Prináša aj nenáročné riešenia.

Viac dievčat v parkoch (dievča vo veku 9-12 rokov)

1
Publikácia WPS

V oplotenom ihrisku sa podľa WPS dievčatá necítia bezpečne, potrebujú preto aspoň niekoľko východov, ako z neho odísť.

Ihrisko by navyše malo byť rozdelené na loptové hry pre väčšie skupiny a časť, kde budú aktivity voľné. Na podobnom princípe upravili napríklad viedenský Einsiedler Park.

Bod úzkosti (žena)

Publikácia WPS
Publikácia WPS

Viacero trás v mestách je takých tmavých a neprehľadných, že sa cez ne ženy boja chodiť. Pri plánovaní preto WPS odporúča vyhnúť sa potenciálne nebezpečným miestam, ako sú chodby, temné zákutia a tunely.

Ak sa takýto priestor nedá zmeniť, môže ho vylepšiť napríklad širokouhlé zrkadlo na sprehľadnenie situácie alebo prídavné osvetlenie, ktoré priestor spraví čitateľnejším a poskytne viac času na útek.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom