Vedci skúmali, prečo sú konzervatívci citlivejší na falošné správy

Začiatkom decembra minulého roku vnikol Edgar Welch do populárnej pizzerie vo Washingtone, aby v nej so zbraňou v ruke hľadal známky sexuálneho zneužívania detí.

Márne. Muž sa stal obeťou takzvanej Pizzagate, konšpiračnej teórie, podľa ktorej bola Hillary Clintonová, demokratická kandidátka na prezidenta Spojených štátov, napojená na uvedené nekalé praktiky.

Prebiehať mali v reštaurácii, ktorú ozbrojený muž prepadol.

Podobné falošné správy sa obzvlášť dobre šíria medzi konzervatívcami. Jeden z ich tvorcov pre NPR povedal: „Snažili sme sa robiť falošné správy zamerané na liberálov. Ale nikdy to nefungovalo. Do dvoch komentárov nás odhalili a celá vec nakoniec skončila fiaskom.“

Konzervatívci šíria viac falošných správ

Podľa analýzy Buzzfeedu šírili vybrané konzervatívne stránky na Facebooku takmer dvojnásobný počet falošných a zavádzajúcich správ ako tie liberálne.

Čím to je, že sa falošné správy šíria viac medzi konzervatívcami, ako medzi liberálmi? Témou sa zaoberal Daniel Fessler, evolučný antropológ z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, a jeho tím v článku, ktorý vyjde vo vlajkovej lodi psychologického výskumu Psychological Science.

Nie je to preto, že by boli viac hlúpi, vravia autori. Je to preto, lebo konzervatívci sú viac citliví na hrozby v okolí. Ak zaregistrujú nejaké nebezpečenstvo, neignorujú ho, ale počítajú s ním, vysvetlil pre Denník N Fessler.

Prečítajte si

Slovák publikoval v špičkovom časopise: skúmal spojenie emócie hnusu a správania

Konzervatívci sú citlivejší na hrozby

Na 7-stupňovej škále ľudia posudzovali pravdivosť 16 výrokov, väčšina z nich bola mylná, ale všetky zneli uveriteľne. Išlo napríklad o tvrdenia, že „beh na dlhé trate vedie k osteoporóze kolien“, „ľudia, ktorí vlastnia mačky, žijú dlhšie ako tí, ktorí ich nemajú“, „blesk zabije v Spojených štátoch v priemere 32 ľudí ročne“, „počet teroristických útokov po útoku na Dvojičky 11. septembra 2011 stúpol“ alebo „mobilné telefóny poškodzujú kreditné karty, takže sú nepoužiteľné“.

V dotazníku ľudia hodnotili, či sú liberáli alebo konzervatívci podľa súhlasu s tvrdeniami, že „spoločnosť funguje lepšie, keď ľudia žijú v súlade s tradičnými hodnotami“. Vyjadrovali tiež názory na pornografiu a modlitbu v škole a autori výskumu sa ich pýtali, či volia skôr republikánov alebo demokratov.

Ako sa ukázalo, liberáli a konzervatívci sa líšili vo vyjadreniach, ktoré sa týkali nejakého rizika (teroristické útoky a iné). Z prieskumu vyplynulo, že konzervatívci takým tvrdeniam, ktoré predstavovali hrozbu, verili viac.

Fessler pre Denník N vraví, že zistenia sa netýkali ekonomického konzervativizmu, ktorý je v USA spojený s nižšími daňami či menšími štátnymi výdajmi. To znamená, medzi presvedčením o nízkych daniach a nadmernou citlivosťou na hrozby neexistovala spojitosť.

Výnimky z pravidla

Antropológa sme sa opýtali, ako jeho zistenia vysvetľujú skutočnosť, že konzervatívci nie sú citliví na niektoré typy hrozieb, napríklad globálne otepľovanie. „Objavili sme určitú tendenciu, ale to neznamená, že nebudú existovať aj výnimky, napríklad názory konzervatívcov na globálne otepľovanie alebo pohľad liberálov na geneticky modifikované potraviny,“ vraví Fessler.

Hovorí, že uvedené výnimky by mohli spočívať v rozdiele medzi okamžitými a vzdialenými hrozbami. „Ale na isto to nevieme,“ povedal nám.

Evolučné vysvetlenie

Vo všeobecnosti platí, že ľudia sú na hrozby oveľa citlivejší ako na pozitívne informácie (z angl. negativity bias). Z evolučného hľadiska to dáva zmysel. Ak by sme ignorovali potenciálne riziko, nemuselo by sa nám to vyplatiť, lebo by sme – v najhoršom prípade – mohli zomrieť.

Ak naopak prepásneme niečo pozitívne, napríklad výlet, je to síce mrzuté, ale náš život od toho nezávisí.

Prehnaná citlivosť na riziká a hrozby je adaptívny znak mysle, vraví pre Denník N Fessler. Adaptívne znaky sú také, ktoré nám pomáhajú prežiť a rozmnožiť sa.

Prečo je taký znak užitočný? Lebo je oveľa lepšie byť prehnane citlivý na prípadné hrozby (útekom, zvýšenou opatrnosťou či iným vhodným správaním si zachránime život vždy, keď sa ocitneme v nejakej rizikovej situácii), ako byť ľahostaný a riziká celkom ignorovať, čo by sa mohlo skončiť závažnou ujmou či dokonca tragicky.

Je lepšie byť za hlupáka ako mŕtvy

„Prirovnať sa to dá k detektoru dymu: problémy spojené s falošným alarmom sú menej nákladné ako smrť pri požiari, keď by sa alarm nespustil,“ vraví Fessler pre Denník N. Povedané inak, zvýšená citlivosť na hrozby môže viesť k tomu, že sa naše únikové správanie spustí párkrát zbytočne, ale je výhodnejšie byť za hlupáka ako zranený či mŕtvy.

Problémom súčasnosti je, že je v nej príliš veľa falošných hrozieb, ktoré žiadne riziká nepredstavujú. Ak je myseľ konzervatívcov nadmerne citlivá na prípadné hrozby, chápeme, prečo bral Edgar Welch konšpiráciu Pizzagate o sexuálnom týraní detí napojenom na demokratku Clintonovú a jej štáb vážne.

„Konzervatívci pristupujú k veciam od počiatku s väčšou citlivosťou na hrozbu. Myslia si, že úroveň nebezpečia vo svete je väčšia, takže je iba logické, že konzervatívci berú informácie o rizikách vážnejšie ako liberáli,“ povedal pre magazín The Atlantic Fessler.

Aj konzervatívci môžu byť aktérmi zmeny

Robert Mather, konzervatívny psychológ z University of Central Oklahoma, štúdiu ocenil, ale vytkol jej predpoklad, že liberáli sú ľudia, ktorí sú spojení so zmenou, zatiaľ čo konzervatívci majú tvrdohlavo zotrvávať na status quo.

Mather pre The Atlantic pripomenul, že mnohí konzervatívci volili Trumpa práve preto, že chceli zmenu. „Definície konzervatívcov, ktoré vymýšľajú spoločenskí vedci, obyčajne ignorujú skutočnosť, že konzervatívci môžu byť, a často aj sú, aktérmi zmeny,“ povedal Mather pre americký magazín.

Nie sme racionálne roboty

Keď sa citlivosť konzervatívcov na správy, ktoré vnímajú ako rizikové, spojí s motivovaným myslením, výsledkom je kognitívny kokteil, z ktorého Trump a spol. môžu bohato ťažiť.

Ľudská myseľ nie je dokonalá, nie sme racionálne roboty, ktoré zvažujú iba fakty; do nášho rozhodovania sa premietajú aj intuície a emócie. Ak chceme veriť, že svet je naozaj plný hrozieb, informácie začneme filtrovať tak, aby nášmu obrazu vyhoveli.

Môže to viesť aj k tomu, že pomýlený človek vtrhne do pizzerie, aby oslobodil týrané deti, hoci v reštaurácii nájde iba hostí, ktorých svojím správaním poriadne vyľaká.

Dostupné z: osf.io