Súdy robia z eštebákov odbojárov

Po čerstvom rozhodnutí Najvyššieho súdu v spore s ÚPN je Andrej Babiš už len polkrok k víťazstvu nad svojou minulosťou. Treba dodať, že len formálnemu.

Možno budúci český premiér má napriek skartácii zväzku Bureš v archívoch ŠtB výraznú stopu. V spisoch sa pod týmto krycím menom opakovane objavujú záznamy o tom, že Babiš vedome a dobrovoľne spolupracoval s komunistickou tajnou službou. Tú sme aj na Slovensku zákonom uznali za zločineckú organizáciu. Babiš sa však od nej podľa všetkého očistí vďaka svedectvám bývalých eštebákov, teda služobníkov zločineckej organizácie.

Tí istí ľudia, čo kedysi Babiša do zväzkov zapísali, dnes tvrdia, že ho nepoznajú. Jeden z nich dokonca súdu tvrdil, že 60 percent záznamov vo zväzkoch bolo vyfabrikovaných. Nič to, že si ich svedectvá v tejto kauze navzájom odporovali, českému ministrovi financií to u nás stačí.

Slovenské súdy teda tvrdenia svedkov s mimoriadne pochybnou minulosťou jednoznačne uprednostnili pred dokumentami a názorom inštitúcie zriadenej štátom na vyrovnanie sa s totalitnou minulosťou. Zastupujú ju profesionálni historici a archivári, ktorí zväzky ŠtB skúmajú dlhé roky a sú presvedčení, že Babiš bol vedomým agentom Burešom.

Prečítajte si

Kaliňák a Najvyšší súd pomohli Babišovi, eštebákov dodatočne zbavili mlčanlivosti

Ten istý štát tak svojim odborníkom a svojej profesionálnej inštitúcii vyslovuje nedôveru. Nielen to, on ju prostredníctvom súdnych rozhodnutí postavených na nedôveryhodných svedectvách ponižuje. A ponižuje aj skutočné obete ŠtB. Alebo sa časom dozvieme, že aj tie sú zo 60 percent vyfabrikované?

Absurdné? Iste. Rovnako ako závery súdov, ktoré eštebákom rad radom veria, že si pomaly celé zväzky tajnej služby vymysleli, aby pred nadriadenými vyvolávali zdanie nejakej činnosti. Takto sa raz dopracujeme k záveru, že eštebáci vlastne ani neboli de facto zločincami, ale odbojármi. Veď keby si len celé dni nevymýšľali falošné udania, ale naozaj poctivo pracovali na odhaľovaní skutočných nepriateľov socialistickej spoločnosti, tak by ich našli viac, režim by sa vďaka tomu nikdy nerozpadol a my všetci by sme tu prežívali ako pred rokom 1989.

Ešte tam našťastie nie sme, ale pokračujúca relativizácia zločinov komunistov je ďalším z radu signálov, že Slovensko nie je pripravené na novú vlnu politického extrémizmu aj preto, že sa nikdy nedokázalo popasovať s dôsledkami tých predchádzajúcich. Ako chcete čeliť Kotlebovi, keď sa tu predávajú kalendáre s hajlujúcim Tisom. A ako čeliť ľavicovým extrémistom, keď sa pravidelne utvrdzujú, že ich predchodcovia vlastne nič zlé nerobili.