Kľúčom k Bartókovej hudbe je brutalita aj lyrika

Festival Konvergencie má opäť aj zimnú časť. Vlani v Bratislave zazneli všetky sláčikové kvartetá Šostakoviča, o pár dní príde rad na rovnaký komplet od ďalšieho hudobného génia. Postará sa o to Jerusalem Quartet, ktorý 17. a 18. februára koncertuje vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. S členmi súboru sme sa stretli po koncerte v budapeštianskej Lisztovej hudobnej akadémii.

Aký to bol pocit hrať Bartóka v priestoroch, kde pôsobil?

Sergei Bresler: Bolo to výnimočné. Skutočne si nepamätám podobné ticho medzi časťami a zvlášť po doznení Šiesteho kvarteta. Bolo to ako hrať v prázdnej sále, takmer sme sa v tom tichu báli odložiť nástroje. Publikum evidentne vedelo, o čo ide a kvôli čomu prišlo. Bol to náš prvý koncert v Budapešti a navyše s Bartókom, bol to skutočne mimoriadny večer.

Skladateľ Arthur Honegger, ktorý bol Bartókovým generačným kolegom povedal, že k jeho hudbe nemožno preniknúť na prvýkrát a nie každý ju dokáže interpretovať. Platí to aj v 21. storočí?

Kyril Zlotnikov: Považovať Bartókovu hudbu za exkluzívnu či dokonca neprístupnú je od začiatku omyl. Je to, samozrejme, veľmi osobité vyjadrenie génia, no odhliadnuc od komplexnosti kompozičného štýlu alebo jednoduchšie povedané od spôsobu, akým Bartók písal, pôsobia jeho diela veľmi bezprostredne a sú poslucháčsky prístupné. Súvisí to – okrem iného – s ich zakotvením v ľudovej hudbe, v piesňach a tancoch, ktoré zbieral cestujúc po Európe i mimo nej. Formovanie jeho štýlu mi v určitom zmysle pripomína prácu sochára, ktorý z počiatočného materiálu postupne otesáva všetko prebytočné, až napokon dospeje k dokonalému tvaru. Podobne sa snažíme postupovať aj pri interpretácii Bartókovej hudby, snažíme sa dostať k jej podstate.

Kedy ste prvýkrát hrali Bartóka?

Alexander Pavlovsky: Pred dvadsiatimi rokmi, keď sme začínali. Jedno z prvých kvartet, ktoré sme nacvičili, bolo jeho Šieste kvarteto. Zabralo nám pomerne veľa času, možno rok a pol. Vtedy sme nehrávali dvadsať rôznych diel ročne, sústredili sme sa len na zopár skladieb. Šieste kvarteto sme uvádzali pomerne často a značne prispelo k nášmu úspechu na Schubertovej súťaži, kde sme získali špeciálne ocenenie za interpretáciu hudby 20. storočia. Neskôr sme k nemu pridali Štvrté kvarteto. V súvislosti s naším aktuálnym výročím sme sa rozhodli pre vydavateľstvo Harmonia mundi zrealizovať dva nové projekty: nahrávku Beethovenovho opusu 18 a všetky Bartókove kvartetá. Je to pre nás stále nové, komplet Bartókových kvartet sme prvýkrát uviedli v roku 2015 v Tel Avive, zaznel aj v New Yorku a veľmi sa tešíme na príležitosť odohrať ho v Bratislave.

Existuje názor, že interpretácia Bartókových kvartet vychádza z dvoch zásadných tradícií: jedna v hudbe zdôrazňuje ľudové vplyvy a zemitosť, ako to robil maďarský Végh Quartet, druhá „čistejšia“ a „abstraktnejšia“ siaha k súboru Juilliard Quartet. Súhlasíte?

Ori Kam: Nemyslím si, že správny je vyslovene jeden či druhý prístup, kľúčom k Bartókovej hudbe je pravdepodobne kombinácia obdivoch. Pôvod interpretačnej tradície, ktorá prezentuje jeho kvartetá ako komplexné a komplikované diela hudobnej moderny, tkvie asi v tom, že Bartók je možno jedným z troch skladateľov prvej polovice 20. storočia, ktorí si vytvorili svoj vlastný hudobný jazyk, pričom sa mu to podarilo azda najlepšie zo všetkých. Schönberg, Hindemith, prípadne ešte Messiaen môžu byť ďalší. A pretože jeho hudba je vertikálne pomerne komplexná, tradícia je nazerať na jej interpretáciu takto, výsledkom je „agresívny“ zvukový obraz Bartókovej hudby. No ak sa na ňu pozrieme z inej stránky, vystúpia do popredia iné kvality. Napríklad to, že ide o hudbu, ktorá je aj mimoriadne lyrická.

https://www.youtube.com/watch?v=ljjipESMZ5k

Kyril Zlotnikov: Ako študenti sme vo Viedni hrali jedno z Bartókových kvartet Győrgyovi Kurtágovi. Začali sme ho hrať na spôsob „allegro barbaro“, on nás však po chvíli zastavil a povedal: „Nie, musíte to robiť inak.“ A prehral nám celú skladbu na klavíri veľmi jemným a delikátnym spôsobom. Takýto pohľad na Bartóka bol pre nás úplne nový a odvtedy sa ho snažíme pri interpretácii zohľadňovať.

Nahrali ste aj Šostakovičove kvartetá. Jeho dramatická hudba akoby rozprávala príbeh, za ktorým tušíme človeka, Bartókova je tiež veľmi osobná, no iným spôsobom.

Alexander Pavlovsky: Bartókova hudba je v tomto zmysle pravdepodobne „univerzálnejšia“ alebo „abstraktnejšia“, ak chcete, než Šostakovičova, no je samozrejme tiež spätá s dobou svojho vzniku. Je teda v istom zmysle zrkadlom toho, čo sa dialo v Európe, v období dvoch svetových vojen, ale aj jeho osobných sklamaní, rovnako však obsahuje nadčasové emócie. V tomto možno viesť určitú paralelu s Bartókovým prístupom k ľudovým nápevom: necituje ich priamo, stali sa súčasťou jeho hudobnej reči v transformovanej podobe. V prílišnom akcentovaní Bartóka „modernistu“ sa často stráca spojenie so silnou tradíciou komornej hudby 19. storočia, ktorá je v jeho diele tiež prítomná.

Ori Kam: Bartók mi v niečom pripomína Beethovena. Jeho hudba pôsobí ušľachtilo a aj napriek tragickým okolnostiam skladateľovho života z nej vždy cítiť vieru v človeka. Jej výraz môže byť veľmi smutný až hlboko skľučujúci, no napriek tomu to nie je pesimistická hudba. Myslím si, že toto je výnimočná črta Bartókovho diela.

Dirigent Henry Wood s typickým britským humorom poznamenal, že Bartókova hudba vždy vyžaduje o trochu viac času na skúšanie ako je obvykle k dispozícii. Čo je pre vás najväčšou výzvou v súvislosti s kvartetami?

Ori Kam: Výzva je urobiť túto hudbu zrozumiteľnou pre publikum. Obsahuje veľa komplexnej polyfónie, často sa naraz toho deje veľmi mnoho. Chceme, aby jej poslucháči porozumeli toľko, koľko je to len možné. Nie je to vždy úplne ľahké docieliť, aby táto hudba plynula a bola vnímaná ako niečo prirodzené. Toto je ale asi výzva pre každé sláčikové kvarteto. Úspešné predvedenie Bartóka je podľa mňa také, keď publikum po koncerte neodchádza vyčerpané. Keď kvartetá cvičíme, chceme, aby zneli čo „najjednoduchšie“, bezprostredne a zrozumiteľne, čo nie je jednoduché. Party sú pomerne náročné a to isté možno povedať aj o nárokoch na súhru. V istom zmysle je paradoxom chcieť hrať túto hudbu jednoducho, ona ale jednoduchá je. Aj za komplikovanou polyfóniou sa často ukrýva jednoduchá idea, napríklad kánon.

Jerusalem Quartet

„Vášeň, precíznosť, vrúcnosť a hrejivý súzvuk, toto sú poznávacie znamenie tohto exelentného izraelského kvarteta,“ napísali noviny The New York Times. Súbor pokračuje v tradícii kvartetovej hry, ktorú sa mu darí rozvíjať unikátnym spôsobom. Profituje zo spolupráce s osobnosťami ako Martin Fröst, Steven Isserlis, Sharon Kam, Elisabeth Leonskaja, Alexander Melnikov či András Schiff, pričom každý z hostí sa stáva integrálnou súčasťou súboru a súčasne ho obohacuje o niečo nové.

Jerusalem Quartet je pravidelným a obľúbeným hosťom najprestížnejších svetových pódií. Za zvlášť priaznivé možno označiť jeho prijatie v USA, kde sa predstavil v New Yorku, Chicagu, Clevelande, Los Angeles, Philadelphii i Washingtone. V Európe koncertoval v renomovaných koncertných sieňach ako Zürich Tonhalle, Herkulessaal v Mníchove, Wigmore Hall v Londýne či i v parížskej Salle Pleyel a vystúpil na festivaloch ako Schubertiade Schwarzenberg, Verbier Festival, Rheingau Musikfestival. Nahráva exkluzívne pre vydavateľstvo Harmonia mundi. Albumy s Haydnovými sláčikovými dielami a Schubertovým kvartetom Smrť a dievča získali množstvo ocenení vrátane Diapason d’Or, BBC Music Magazine Award v kategórii komorná hudba i ceny ECHO Klassik. V januári 2014 zaznamenala podobný úspech nahrávka kvartet Janáčka a Smetanu.

Autor je redaktor časopisu Hudobný život