Denník N

Čo bolo dnes v škole? Životológia

Henrieta Holúbeková so žiakmi. foto N - Tomáš Benedikovič
Henrieta Holúbeková so žiakmi. foto N – Tomáš Benedikovič

Netradičný názov predmetu životológia sa nepozdáva skúseným psychológom. S obsahom hodín, na ktorých stredoškoláci hovoria s lektormi o tom, ako komunikovať a argumentovať, však problém nie je.

Sme na hodine predmetu, ktorý si študenti z Gymnázia Janka Matušku v Galante zapísali do rozvrhu ako životológiu. „Príliš veľa argumentujeme a obhajujeme sa a potom z toho vznikajú hádky,“ prihovára sa im mentorka Henrieta Holúbeková, práve im vysvetľuje, ako vyzerá konštruktívna kritika. V menšej miestnosti na prvom poschodí kvinty ju počúva pätnásť študentov.

„Výklad je vždy stručný, zaberie len pár minút. Väčšinou sa rozprávame, diskutujeme a teóriu si ukazujeme na praktických úlohách,“ vysvetľuje Holúbeková. Práve ona stojí za novým predmetom s prekvapivým názvom. Projekt funguje dva roky a tento rok sa vyučuje v piatich školách. V Pezinku, Galante a Senici je Životológia súčasťou Etickej výchovy. V Trenčíne je to samostatný predmet a v Senici sa vyučuje v angličtine, ako praktická hodina podporujúca podnikateľské zručnosti.

Ako hovoriť kriticky, no konštruktívne si študenti hneď vyskúšajú. Držím v ruke lístok s modelovou situáciu. Ako matka mám dieťaťu povedať, že si neupratalo izbu. Albín hrá dieťa, jeho úlohou je kritiku prijať. Dohodneme sa, kedy si izbu uprace, ďalšia dvojica skúša novú modelovú situáciu.

Henrieta Holúbeková s gymnazistami z Galanty. foto N - Tomáš Benedikovič
Henrieta Holúbeková s gymnazistami z Galanty. foto N – Tomáš Benedikovič

Počas štyridsiatich piatich minút vysvetľujú dve mentorky aj to, akými piatimi spôsobmi ľudia dokazujú lásku. Študenti hovoria o rodičoch, k slovu sa dostane každý. Všetci spolupracujú. „Tu len tak nesedíme a nepočúvame učiteľa, môžeme hovoriť o všetkom,“ pochvaľuje si Ján.

Študenti z kvinty, teda prváci, sa poznajú ešte len pár mesiacov a tieto hodiny majú pomôcť upevniť kolektív a priateľstvá.

Školstvo nezmení, školu možno áno

Andragogička Henrieta Holúbeková školí ako správne komunikovať zamestnancov v rôznych firmách, jej túžbou však bolo hovoriť s mladými o problémoch a učiť ich správne komunikovať či zvládať ťažké situácie.

Zlom prišiel, keď sa dvaja rovesníci jej dcéry pokúsili o samovraždu a ona začala uvažovať nad tým, že mladí nehovoria o svojich problémoch. Zašla za riaditeľom školy a povedala mu, že by po škole mohla viesť krúžok, kde by študenti hovorili o rôznych témach. 

Nakoniec sa dohodli na kurze v rámci hodín Etickej výchovy. „Decká z náboženstva začali protestovať, že aj oni chcú životológiu, tak sme ich spojili a dokonca sa pridal aj pán kapucín. Hovoril, že podobné témy preberajú aj na jeho hodinách, poznal aj päť jazykov lásky,“ spomína autorka projektu. A o akých piatich jazykoch je tu reč? Dozviete sa, že lásku dokazujeme slovami uznania, pozornosťou, darčekmi, skutkami alebo fyzickým kontaktom.

Predmet je iný ako bežná hodina. Ide hlavne o učenie hrou. „Chcem ich naučiť komunikovať z očí do očí. Je to generácia, ktorá funguje skôr online.“

„Mentori na túto hodinu prídu vždy pripravení, niekedy dvaja, niekedy traja a ich to veľmi baví,“ hovorí učiteľ Vladimír Novota. Tým ich má na mysli študentov sediacich v kruhu. Má dvadsaťročnú prax ako pedagóg a práve na jeho hodine etiky sa už osemkrát vyučoval vzdelávací program životológia.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Študenti chvália najmä rozhovory o kariére a profesijnom smerovaní po škole, radi diskutujú o sebe, vzťahoch či zdraví.

Holubeková hovorí, že učitelia nemajú čas venovať sa žiakom individuálne: „Školský systém je nastavený zle, učitelia sú tlačení do toho, aby prebrali učivo, a ešte aj vybavujú administratívu.“ Keď je na hodine niekoľko mentorov, mení sa prístup k študentom, je to osobnejšie.

Na hodiny sa už prišli pozrieť aj rodičia a boli spokojní: „Nedávame deťom hotové rozumy, ale diskutujeme s nimi,“ vysvetľuje mentorka. Snažia sa pozývať hostí rôznych profesií, študenti besedovali napríklad s podnikateľmi.

Vzdelávací program je akreditovaný a autorka projektu školí mentorov, ktorí majú pedagogické alebo mentorské minimum. Všetci prejdú tréningom a skúšajú aj na sebe aktivity, ktoré neskôr robia so študentami. Projekt funguje dobrovoľnícky a mentori nie sú platení školami. Nadácia Pontis projekt vyznačila aj na mape sociálnych inovátorov.

Vymysleli predmet aj názov

Projekt vznikol pred dvomi rokmi a keď ho mali pomenovať, zaznelo vymyslené slovo životológia. Ani hlavné okruhy predmetu nie sú odborné termíny. Nazvali ich vnútroveda, vzťahológia, kariéristika a zdravíčko.

A práve tieto slová schytali riadnu vlnu kritiky. „Názov je zavádzajúci. Sebapoznávanie, empatia, asertivita, na to všetko máme odborné termíny, ktoré sú vedecky podložené,“ myslí si školská psychologička Gabriela Herényiová, podľa ktorej sa tak môže volať táborová hra a nie predmet v škole.

A čo na názov hovoria jazykovedci?  Lucia Molnár Satinská ho hodnotí pozitívne: „Životológia je  hravý a trochu nadnesený názov predmetu, utvorený v súlade s pravidlami slovenskej slovotvorby.“ V jazyku máme s latinskou príponou „lógia“ skôr cudzie slová. Podľa Satinskej to možno znie exoticky či zavádzajúco, no v spojitosti s netradičnou výučbou jej takéto slovo nevadí.

Súhlasí s ňou aj lexikografka Alexandra Jarošová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. „Jazyk je živý organizmus a pokiaľ to uznávame, musíme dať priestor aj takejto tvorivosti.“ Životológiu prirovnáva k označeniu vlastiveda: „Aká to už je len veda, ale nad tým názvom sa už nikto nepozastavuje.“

foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Zameranie predmetu a venovanie sa mládeži však školská psychologička víta. „Pracovať s deťmi, aby poznali svoje pozitívne a negatívne vlastnosti, je dôležité. Podobné témy sú zavedené aj v učebných osnovách, takže to nie je nič nové,“ hovorí Herényiová, ktorá pôsobí na katedre psychológie Univerzity Komenského.

Učiť sa komunikovať a argumentovať podľa pravidiel je len prínosom, a preto sa školskej psychologičke obsah hodín pozdáva: „Preto máme dve uši, ale len jedny ústa, aby sme vedeli aj počúvať. Každú takúto prácu s deťmi len vítam, len aby sme ich nezavádzali a pracovali s odbornosťou.“

Teraz najčítanejšie