Denník N

Pápež František sa zastal moslimov v Barme a zabŕdol do Trumpa: Nestavajme múry, ale mosty

Pápež František. Foto – AP
Pápež František. Foto – AP

Pápež odsúdil vyčíňanie barmských ozbrojených síl, ktoré lynčujú moslimských Rohingov. V prejave opäť odmietol správanie nového amerického prezidenta a odkázal mu, že nerozpráva ako kresťan.

Pápež František skritizoval neľudské činy, ktorých sa v Barme (Mjanmarsko) väčšinové obyvateľstvo dopúšťa na moslimskej menšine Rohingov.

„Trpeli celé roky. Boli mučení, zabíjaní, a to jednoducho preto, že chcú žiť vo svojej kultúre a vo svojej moslimskej viere,“ povedal v stredu pri svojom pravidelnom vystúpení.

Tvrdší ako naposledy

„Boli vyštvaní z Mjanmarska, presunutí z jedného miesta na druhé, pretože o nich nikto nejaví záujem. Avšak sú to dobrí ľudia, mierumilovní. Nie sú kresťania, no sú to dobrí ľudia,“ pokračoval pápež, ktorý sa k ťažkej situácii Rohingov vyjadril už v roku 2015, no jeho najnovšie vyjadrenie bolo podľa denníka New York Times tvrdšie a adresnejšie ako naposledy.

Hlava katolíckej cirkvi zároveň vyzvala sedemtisíc prítomných veriacich na spoločnú modlitbu: „Modlime sa za nich. Modlime sa k nášmu Pánu, ktorý je na nebesiach, i za našich rohinských bratov a sestry.“

Stavajme mosty, nie múry

Hlava katolíckej cirkvi vo svojom prejave mierila aj na nového amerického prezidenta. Meno Donalda Trumpa síce pápež priamo nespomenul, ale zdôraznil, že namiesto stavania múrov by sme sa mali usilovať o budovanie mostov.

„Neoplácajte zlo ďalším zlom. Kresťan by nikdy nepovedal ,vy za to zaplatíte‘. Nikdy,“ vyhlásil pápež František, narážajúc na Trumpove slová o stavbe múru na hraniciach s Mexikom.

„Toto nie je kresťanské gesto. Aby sme mohli žiť v mieri s každým, musíme zločin odplatiť jedine odpustením,“ pokračoval pápež, ktorý sa do slovnej prestrelky s Donaldom Trumpom dostal už vlani. Vtedy mu republikánsky kandidát na prezidenta drzo odvetil, že je nehanebné, ak náboženský vodca spochybňuje niečiu vieru.

Zverstvá bezpečnostných síl

Pápež František svojou stredajšou modlitbou na podporu Rohingov reagoval na nedávnu správu Organizácie spojených národov, ktorá referovala o systematickej brutalite páchanej mjanmarskými bezpečnostnými zložkami.

Vyšetrovatelia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva vypočuli 204 Rohingov, ktorým sa podarilo uniknúť do susedného Bangladéša. Správa hovorila, že rohingské ženy sú hromadne znásilňované a týraniu nedokážu uniknúť ani deti.

Príslušníci ozbrojených síl vypaľujú celé dediny a na ľudí, ktorí utekajú zo svojich domovov, strieľajú. Masové vraždy a skupinové lynče tak na severe Mjanmarska, kde moslimská menšina žije, nie sú ničím neobvyklým.

Plakali ženy i muži

Linnea Arvidssonová, jedna zo štvorice pracovníkov OSN, ktorá sa zhovárala s utečencami, pre britský denník Independent uviedla, že vo svojom živote sa „s takou šokujúcou situáciou“ nestretla.

„Každý z ľudí, s ktorými sme sa zhovárali, mal za sebou svoj traumatický príbeh. Ich domy boli vypálené, boli znásilnení, ich príbuzných zabili alebo prinajlepšom uniesli,“ povedala Arvidssonová a pokračovala: „Vo väčšine prípadov sme boli prvými ľuďmi, okrem ich najbližšej rodiny, ktorí si ich vypočuli. Plakali pri tom ženy i dospelí muži.“

Rohingovia boli popri mučení často terčom urážok a ponižovania. „Ste Bangladéšania, tak sa vráťte, odkiaľ ste prišli,“ pokrikovali po nich údajne mjanmarskí vojaci. „Čo pre vás môže urobiť Alah? Pozrite, čo vám urobíme my,“ spomínajú na zosmiešňovanie ľudia, ktorí našli dočasný azyl v moslimskom Bangladéši.

Berieme to vážne

V ťažkej situácii sa ocitla premiérka Aun Schan Su Ťij, ktorá v roku 2015 uspela v prvých tamojších demokratických voľbách. Nositeľka Nobelovej ceny za mier bola v poslednom čase viackrát kritizovaná za to, že ostala ticho a vyčíňanie neodsúdila, a ani mu nedokázala zabrániť.

Predstavitelia barmskej vlády napokon vyhlásili, že zistenia správy OSN berú vážne a prešetria ich. Skutočnosťou je, že situácia je napätá dlhé desaťročia. Už v roku 1982 bol prijatý zákon, ktorý Rohingom odobral občianstvo a zbavil ich práva na sebaurčenie.

Rohingovia sú moslimskou menšinou v 55-miliónovej budhistickej krajine. Odhady ich populácie sú však veľmi nepresné. Tie skromnejšie vravia o 750-tisíc ľuďoch, niektoré pripúšťajú aj dvojnásobný počet.

V oblasti už dlhé roky neprebehlo sčítanie obyvateľstva, a hoci menšina dosahuje v Mjanmarsku o tretinu vyššiu pôrodnosť ako domáca väčšina, jej počet klesá. Mnohí vidia ako jediné východisko útek z krajiny. Podľa televízie al-Džazíra od novembra 2016 utieklo len do Bangladéša 70-tisíc Rohingov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Genocída Rohingov

Svet

Teraz najčítanejšie