štvrtok

Potrebuje Slovensko pracovníkov z iných krajín? Zvýši alebo zníži to naše platy? (odpovedá 10 ekonómov)

Desiatich slovenských ekonómov sme sa opýtali, ako by malo Slovensko pristupovať k dovozu pracovnej sily z lacnejších krajín Európskej únie aj iných regiónov.

Foto – Fotolia

Najprv citáty:

„Z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť.“

Lucia Šrámková, šéfka Inštitútu finančnej politiky

„Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.“

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum CELSI

„Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.“

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

„Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí.“

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

„Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto ‚technologickým progresom‘.“

Ján Tóth, viceguvernér NBS

„Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie.“

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

„Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako ‚správna‘ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú.“

Radovan Ďurana, analytik INESS

„Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.“

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB

„Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny a zároveň mieru nezamestnanosti 6 %, tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku.“

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

„V čase, keď vláda nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.“

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti

Kompletné odpovede

Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií:

Diskusiu k téme, ktorá sa nešťastne spolitizovala, treba začať faktmi. Na Slovensku podľa údajov ÚPSVaR-u pracuje 35-tisíc cudzincov a približne rovnaké číslo indikujú aj administratívne údaje Sociálnej poisťovne. Hovoríme teda o 1,5 percenta všetkých zamestnaných v ekonomike. Posledných dvanásť mesiacov v ekonomike kulminujú voľné pracovné miesta v rozmedzí 35- až 40-tisíc, trh práce sa prehrieva a pretrváva nesúlad dopytu a domácej ponuky práce. Ťažkanie si zamestnávateľov na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl už dávno nie je anekdotou.

Výsledkom je, že z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť. Spomeňme si, ako sa nám nepáčili prechodné obdobia pri otváraní trhu práce pre Slovákov po vstupe do EÚ. Uvoľňovanie podmienok zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ je politika, ktorá nám v krátkodobom horizonte môže priniesť výhody, pomôcť udržať rast a prekonať ešte vypuklejšie prehrievanie trhu práce, ktoré určite nastane po príchode fabriky Jaguar Land Rover.

Na druhej strane, v dlhodobom horizonte má rozumná regulačná politika zmysel a má ju mnoho veľmi vyspelých krajín. Memento aktuálneho vývoja je však úplne inde – potrebujeme sa sústrediť na reformu vzdelávania, vycibrenie naozaj efektívnych nástrojov aktívnych politík trhu práce, zvyšovanie mobility pracovnej sily a odstraňovanie diskriminačných prvkov na trhu práce, ktoré tu máme. Bez

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82655 z vás dostáva správy e-mailom