Denník N

Potrebuje Slovensko pracovníkov z iných krajín? Zvýši alebo zníži to naše platy? (odpovedá 10 ekonómov)

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Desiatich slovenských ekonómov sme sa opýtali, ako by malo Slovensko pristupovať k dovozu pracovnej sily z lacnejších krajín Európskej únie aj iných regiónov.

Najprv citáty:

„Z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť.“

Lucia Šrámková, šéfka Inštitútu finančnej politiky

„Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.“

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum CELSI

„Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.“

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

„Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí.“

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

„Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto ‚technologickým progresom‘.“

Ján Tóth, viceguvernér NBS

„Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie.“

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

„Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako ‚správna‘ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú.“

Radovan Ďurana, analytik INESS

„Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.“

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB

„Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny a zároveň mieru nezamestnanosti 6 %, tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku.“

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

„V čase, keď vláda nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.“

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti

Kompletné odpovede

Lucia Šrámková, riaditeľka Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií:

Diskusiu k téme, ktorá sa nešťastne spolitizovala, treba začať faktmi. Na Slovensku podľa údajov ÚPSVaR-u pracuje 35-tisíc cudzincov a približne rovnaké číslo indikujú aj administratívne údaje Sociálnej poisťovne. Hovoríme teda o 1,5 percenta všetkých zamestnaných v ekonomike. Posledných dvanásť mesiacov v ekonomike kulminujú voľné pracovné miesta v rozmedzí 35- až 40-tisíc, trh práce sa prehrieva a pretrváva nesúlad dopytu a domácej ponuky práce. Ťažkanie si zamestnávateľov na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl už dávno nie je anekdotou.

Výsledkom je, že z vlani vytvorených 52-tisíc pracovných miest obsadili cudzinci 8 500 miest. Voľný pohyb osôb v rámci krajín EÚ je nevyhnutnosť. Spomeňme si, ako sa nám nepáčili prechodné obdobia pri otváraní trhu práce pre Slovákov po vstupe do EÚ. Uvoľňovanie podmienok zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ je politika, ktorá nám v krátkodobom horizonte môže priniesť výhody, pomôcť udržať rast a prekonať ešte vypuklejšie prehrievanie trhu práce, ktoré určite nastane po príchode fabriky Jaguar Land Rover.

Na druhej strane, v dlhodobom horizonte má rozumná regulačná politika zmysel a má ju mnoho veľmi vyspelých krajín. Memento aktuálneho vývoja je však úplne inde – potrebujeme sa sústrediť na reformu vzdelávania, vycibrenie naozaj efektívnych nástrojov aktívnych politík trhu práce, zvyšovanie mobility pracovnej sily a odstraňovanie diskriminačných prvkov na trhu práce, ktoré tu máme. Bez riešení týchto problémov sa nám môže stať, že budeme na dovoz pracovnej sily odkázaní. Predstava, že situácia na trhu práce sa vyrieši sama bez aktívnej spoluúčasti tvorcov politík, je dávno ekonomicky prekonaná.

Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum a Reserach Fellow Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI):

Voľný pohyb pracovných síl v rámci EÚ je jedným z jej najväčších výdobytkov, ktorý využili státisíce Slovákov. Niektorí si v inej krajine EÚ rozbehli kariéru, pre iných to bola jediná možnosť, ako uživiť rodinu v ťažkých krízových rokoch. Takto pomohli sebe a analýza tvrdých dát ukazuje, že boli prínosom aj pre prijímajúce krajiny.

Už teraz majú personálne manažérky a manažéri na Slovensku problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. To môže mať za následok, že sa investori v dôsledku nedostatku kvalifikovaných pracovníkov rozhodnú postaviť nové fabriky a rozširovať výrobu mimo Slovenska. Prílev kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia preto pomôže rozvíjať produkciu na Slovensku a dokonca, ako ukazujú dlhodobé analýzy dát, zvýšiť mieru zamestnanosti na Slovensku. Analýza dát a skúsenosti z Európy ukazujú, že imigranti idú práve do tých sektorov, kde je najväčší nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Sú pomerne mladí, majú vysokú mieru zamestnanosti a sú prínosom pre systém sociálneho zabezpečenia.

Preto je potrebné vytvárať podmienky na ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. Zahŕňa to napríklad jazykové kurzy pre imigrantov, informačné strediská poskytujúce všetky potrebné informácie imigrantom, ale aj ich zamestnávateľom a úradníkom, a dobré podmienky na integráciu ich detí a partnerov do spoločnosti.

Čo sa týka imigrácie pracovníkov z regiónov mimo EÚ, Slovensko potrebuje transparentnú imigračnú politiku, ktorá bude preferovať kvalifikovaných imigrantov, ktorí majú najvyššie šance uplatniť sa na trhu práce a integrovať sa do spoločnosti. Vzdelanie, predchádzajúca prax (najmä ak bola na Slovensku), znalosť jazyka, nízky vek a ďalšie faktory môžu byť základom takéhoto systému. Zahraniční študenti, ktorí chcú zostať na Slovensku, sú ideálni imigranti.

Peter Goliaš, šéf INEKO:

Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva je v záujme dlhodobého rastu väčšia otvorenosť voči pracujúcim zo zahraničia. Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri zrážke rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov, ako aj na strane domáceho obyvateľstva. Ďalším rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa však dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.

Vnútri EÚ už funguje voľný pohyb osôb. Bariérou imigrácie sú najmä regulácie týkajúce sa tretích krajín. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od okamihu, keď sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku, do chvíle, keď smie nastúpiť do práce – to je najviac spomedzi krajín OECD.

Slovensko by sa malo snažiť získať najmä kvalifikovaných ľudí. V prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, by mali prednosť získať ľudia z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank:

Vzhľadom na nedostatok miestnej pracovnej sily sa v niektorých regiónoch Slovenska stáva dovoz pracovnej sily zo zahraničia pomaly nevyhnutnosťou. Slovensko dlhodobo zápasí s problémom geografickej disproporcie medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Nízka mobilita časti pracovnej sily tak vedie k akútnemu nedostatku vhodných zamestnancov v niektorých častiach Slovenska (najmä na juhozápade) a na druhej strane k štrukturálnym problémom s dlhodobou nezamestnanosťou (najmä na východe a na juhu stredného Slovenska). Navyše, relatívne mobilná časť pracovnej sily v okresoch s nedostatkom pracovných príležitostí často stále uprednostňuje pri vycestovaní za prácou, vzhľadom na potenciálne vyššiu mzdu, vzdialenejšie zahraničie.

Administratívne obmedzenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia preto považujem za nebezpečné: v krátkodobom horizonte síce môže viesť k rýchlejšiemu rastu miezd, v dlhodobom horizonte však ekonomiku (aj trh práce) skôr poškodí. Viaceré ekonomické štúdie naznačujú, že krátkodobý vplyv imigrácie na príjmy môže byť síce negatívny, zvyčajne ho však viac ako plne kompenzuje pozitívny dlhodobý efekt (aj na mzdy). Zvyčajne pritom platí, že imigrácia aj v krajinách, ktoré k nej mali neselektívny prístup, zvyčajne z hľadiska veku a vzdelania viac-menej len dopĺňala domáce obyvateľstvo, t. j. krajiny prirodzene aj bez väčšej regulácie zvyčajne lákali migrantov v štruktúre, ktorá domácu ekonomiku dopĺňala a bola pre ňu skôr prospešná.

Ak chce Slovensko riešiť problémy s nedostatkom pracovnej sily v niektorých regiónoch krajiny aj inak ako dovozom pracovnej sily zo zahraničia, malo by sa zamerať najmä na opatrenia smerujúce k zvýšeniu mobility pracovnej sily. V zásade však zahraniční zamestnanci nemusia ekonomike škodiť – diverzita, ktorú so sebou prinášajú, môže mať na ekonomiku pozitívny vplyv.

Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska:

Ekonóm by vnímal prácu ukrajinskej sestričky alebo stavbára ako zlacnenie (prípadne skvalitnenie služieb za nezmenenú cenu). Takýto vplyv má v ekonómii pozitívny technologický pokrok. Uzatvorenie trhu pre zahraničný talent by znamenalo uzatvorenie ekonomiky pred takýmto „technologickým progresom“. Pre ekonomiku ako celok má otvorený pracovný trh určite pozitívny vplyv (zvýšená konkurencia), ktorý vo veľkosti preváži negatívny vplyv pre jedincov v daných sektoroch. Vplyv je podobný, ako keď sa otvárame v zahraničnom obchode svetu.

Podobne ako pri voľnom obchode, zavádzaní strojov do výroby, alebo keď nebránime dôchodcom v práci (v súvislosti s nezamestnanosťou mladých), sa na prvý pohľad môže zdať pozitívny vplyv neintuitívny. Je to preto, lebo ekonomika nie je statická. Ak niektorý sektor v ekonomike utrpí straty v dôsledku otvorenia sa zahraničnej konkurencii (dovolí nám to špecializovať sa v tom, v čom sme dobrí), keď pracovné miesto nie je dôchodcom uvoľnené mladému, keď stroj nahradí pracovné miesto, v reálnom svete to vedie k zvýšeniu produktivity a ekonomického rastu. Tento samotný dodatočný ekonomický rast vytvára dodatočné pracovné miesta (ktoré by sa bez neho nevytvorili) a zvyšuje ziskovosť a platy vo všeobecnosti – posúva nás na vyššiu životnú úroveň. Inak by sme v súčasnosti pri oveľa väčšej mechanizácii mali len zopár jedincov, ktorí by pracovali (a všetci ostatní by boli nezamestnaní vinou strojov). Preto nie je správne myslieť v „statickom pohľade“. 

Vyšší rast znamená aj vyššie príjmy pre štát, ktoré sa potom môžu použiť na kompenzáciu pre tých, ktorí utrpeli stratu (ich strata je však nižšia ako celková výhoda pre krajinu, takže „je z čoho rozdávať“). Čiže nadpríjmy sa môžu použiť na preškolenie, vzdelávanie atď. a napríklad Slováci by mohli byť vďaka tomu lepšie pripravení na prácu s vyššou pridanou hodnotou (a teda s vyššími platmi).

Úvaha však predpokladá, že zahraničná pracovná sila sa začlení, integruje do spoločnosti a nebudú preto vznikať iné komplikácie. Preto som použil príklad Ukrajiny. Ak by šlo o pracovnú silu, ktorá by sa neintegrovala, mohli by vznikať dodatočné problémy, ktoré nie sú zahrnuté v tejto analýze a kde by výsledný efekt nemusel byť pozitívny.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:

Slobodný pohyb tovarov, kapitálu alebo pracovnej sily je základným pilierom Európskej únie. Jednotný trh a zbúranie vnútorných hraníc zvyšuje ekonomickú úroveň v EÚ a jej konkurencieschopnosť vo svete.

Radovan Ďurana, analytik INESS:

V rámci EÚ platí voľný pohyb pracovnej sily, preto by štát nemal podnikateľov nijako obmedzovať v tom, koho zamestnávajú. Administratívne by malo byť zamestnávanie čo najjednoduchšie. To sú veci, ktoré požaduje takmer 300 000 Slovákov pracujúcich v iných krajinách EÚ.

Zahraničná pracovná sila pritom nie je žiaden nový fenomén: vysoké odborné a manažérske pozície si firmy hojne obsadzovali cudzincami už na konci 90. rokov, dnes sa k nim pridávajú už aj robotnícke pozície. Naopak, považujeme to za dobré znamenie, že sa Slovensko stáva atraktívnou krajinou aj pre zamestnancov.

Štát by nemal stavať legislatívne prekážky zamestnávaniu zamestnancov z iných krajín ako z krajín EÚ. Z ekonomického hľadiska neexistuje niečo ako „správna“ hranica, ktorá by mala rozdeľovať ľudí na tých, ktorí smú byť zamestnaní, a tých, ktorí nesmú. Zamestnávanie je obojstranne výhodná zmluva, preto obmedzenia zamestnávania znižujú bohatstvo ekonomiky.

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky:

Ako odpoveď na vašu otázku mi napadlo asi len to, že by sme sa mali aj v tejto téme nechať inšpirovať ekonomicky úspešnými krajinami. Dobrým štartom by bolo napríklad začať pristupovať k zahraničným pracovníkom aspoň tak ústretovo ako v susednej Českej republike.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky:

Kam vie ešte zamestnanosť na Slovensku rásť? Táto otázka trápi najmä slovenských podnikateľov a firmy, ktoré v poslednom období avizujú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Agregátne za celé Slovensko ešte existuje dosť potenciálnych pracovníkov, no práve zlý regionálny či odborový nesúlad je najväčšia výzva pre vládnu politiku zamestnanosti.

V ďalších rokoch je demografický vývoj veľmi jasný. Počet ľudí v produktívnom veku bude klesať a aj pri mierne sa zvyšujúcej miere participácie sa budú potreby slovenského hospodárstva vykrývať len s ťažkosťami.

Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2025 o 200-tisíc oproti roku 2015. Pokiaľ by Slovensko dosiahlo v miere participácie (ochota pracovať alebo hľadať si prácu) úroveň eurozóny (72 %) a zároveň mieru nezamestnanosti 6 % (hodnota pozorovaná v úspešných krajinách EÚ), tak vzhľadom na rastúce potreby hospodárstva (konzervatívne 1 % rastu zamestnanosti ročne) sa okolo roku 2020 vyčerpá počet práceschopných ľudí na Slovensku. Firmy tak v krajnom prípade vinou nedostatku pracovníkov budú musieť odmietať zákazky a rast ekonomiky sa nutne spomalí. Určitou rezervou do budúcnosti je vyše 160-tisíc ľudí pracujúcich v zahraničí.

Nedostatok ľudí na trhu práce bude čoraz citeľnejší. Budeme preto pozorovať jednak zvýšený tlak na rast miezd, jednak žiadosti firiem o možnosť zamestnávania stále viac ľudí z iných krajín. Aktuálny počet cudzincov pracujúcich na Slovensku (v decembri 2016 to bolo 35,1 tisíca) sa bude zvyšovať.

Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti:

V čase, keď vláda nefinancuje celoživotné vzdelávanie, nefinancuje vzdelávanie nezamestnaných (na akékoľvek školenia sa dostanú iba 2 % nezamestnaných), zhoršuje dostupnosť príspevkov na mobilitu, nepodporuje verejnú hromadnú dopravu, umelo financuje neperspektívne pracovné miesta v regiónoch, kde je pracovných síl nedostatok, regionálne rozdiely skôr zvyšuje ako znižuje, a všetky tieto veci robí vláda dlhodobo a systematicky, mi príde otázka dovozu pracovnej sily iba zakrývaním skutočných problémov, čo ekonomika Slovenska má.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie