Bez hláv, končatín či v igelite: videli sme prípravu výstavy gigantov ľadovej doby

Viaceré sály Prírodovedného múzea pripomínajú v týchto dňoch skôr stavenisko. Vôkol nás sa mihotajú robotníci, všade sú rebríky, na zemi sa povaľujú vrecia, dekorácie, zabalené kly, hlavy či končatiny.

Niekoľko zvierat vskutku gigantických rozmerov už stojí.

Pozvali nás na prípravu výstavy, ktorú Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum otvorí v sobotu 18. februára. Bude o gigantoch doby ľadovej.

• Trvanie: od 18. februára do 18. júna 2017
• Miesto: Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum
• Adresa: Vajanského nábrežie 2, Bratislava
• Základné vstupné: 6 €
• Otváracie hodiny: denne okrem pondelka od 9.00 do 17.00

Návštevníci uvidia spolu 18 modelov (16 druhov) obrovských živočíchov, ktoré žili v období medzi 2,5 milióna rokov až 10-tisíc rokov pred naším letopočtom.

Rok a pol práce

Na výrobe modelov pracoval tím asi 40 ľudí: išlo o akademických sochárov, výtvarníkov a technikov. Vzhľad zvierat konzultovali s prírodovedcami z Karlovej univerzity, hovorí Filip Kočík zo spoločnosti Giganti, ktorá výstavu do Bratislavy priniesla.

„Stavba modelov trvala rok a pol. Dbali sme na kvalitu – napríklad oči nám robil človek, ktorý vyrába očné protézy pre ľudí,“ vraví Kočík. Živočíchy sú na železnej konštrukcii, vypchaté sú polystyrénom alebo penou.

Na kly či iné časti modelov použili zvláštny sochársky materiál, ktorý si vozia až zo Spojených štátov. „Keď materiál vyschne, zapatinujeme ho, aby to vyzeralo verne ako naozajstná rohovina,“ hovorí Kočík a ukazuje na kly, ktoré čakajú na to, ako ich nainštalujú na mamuta srstnatého, najväčší exemplár výstavy.

Akčná scéna s mamutom

Vedľa neho je vysoký žeriav, ktorým zvieraťu nasadia hlavu. Scénu ešte len pripravujú, ale keď bude hotová, pôjde v nej o život. Lovci budú na mamuta mieriť pravekými zbraňami v snahe uloviť ho.

Kočík povedal, že múzejné exponáty inde vo svete sú strnulé a len stoja. „Líšime sa v tom, že tu máme akciu,“ hovorí.

Anna Ďurišová, paleontologička zo SNM – Prírodovedného múzea a kurátorka výstavy, povedala, že mamuty srstnaté dosahovali v kohútiku výšku do troch metrov (ešte vyšší ako tento druh mamuta bol mamut stepný, ktorý mal aj štyri metre).

„Do euroázijského priestoru sa dostali pred približne 300-tisíc rokmi. Najstaršie fosílne záznamy v strednej Európe máme spred 200-tisíc rokov,“ dodala.

Klimatické zmeny

Živočích žil v otvorených stepiach, živil sa najmä trávami. Podľa evolučnej biologičky Patrície Pečnerovej zo Štokholmskej univerzity prispeli klimatické zmeny k vyhynutiu mamutov a iných pravekých obrov. „Ukázalo sa, že druhy miznú v časoch prudkých klimatických zmien,“ napísala odborníčka.

V dobách, keď boli životné podmienky nepriaznivé, boli praveké obry oveľa zraniteľnejšie voči útokom najobávanejšieho nepriateľa – človeka, dodala vedkyňa. Kombináciou týchto a ďalších faktorov pravdepodobne vymreli.

Pratura spätne šľachtia

Keď opustíme mamuta, pristavíme sa vo vedľajšej sále pri modeli jeleňa obrovského a nosorožca srstnatého (súčasníka mamuta srstnatého). Obe zvieratá pôsobia vskutku majestátne.

„Jeleň mal obrovské parohy s rozpätím 3,5 metra, niekedy aj viac. Nemohol sa pohybovať v lesoch, lebo parožie by mu prekážalo, preto žil v otvorenej stepi. V kohútiku dosahoval až dva metre,“ popisuje paleontologička Ďurišová obrovské rozmery pravekého tvora.

Hovorí, že nálezy nosorožca srstnatého, jeleňa obrovského či mamutov máme aj v strednej Európe.

V našich končinách žil aj pratur (lat. Bos primigenius); nevymrel však v praveku, ale až v 17. storočí. Vedci sa ho momentálne snažia spätne vyšľachtiť a vytvoriť zviera, ktoré by presne zodpovedalo pôvodnému praturovi. V prírodnej rezervácii Milovice v Česku sa minulý rok narodil prvý tuzemský pratur.

80 slepačích vajec

V praveku nevymrel ani moa – jediný vták medzi vystavovanými modelmi (lat. Dinornis giganteus). „Žil na Novom Zélande. Vyhubili ho až v 17. storočí, pravdepodobne moreplavci, ktorí tieto zvieratá lovili,“ vraví Ďurišová.

Moy zrejme kládli jedno až dve vajcia, dlhé boli okolo 24 centimetrov a priemer mali 18 centimetrov. Ich objem bol 4,5 litra, čo zodpovedá 80 slepačím vajciam. Samice boli vyššie a ťažšie ako samci, živočích dosahoval výšku okolo 3,6 až 3,9 metra. Moa bol nelietavý vták, išlo o bežca.

Ďurišová ma opraví, keď poviem, že v zbierke vidím aj šabľozubého tigra. V skutočnosti ide o smilodona a s tigrami nemal nič spoločné.

„Extrémne vyvinuté očné zuby slúžili na usmrcovanie koristi a na trhanie mäsa. Papuľu dokázal otvoriť údajne až na 120 stupňov. Niet sa čo čudovať – ak mal naplno využiť veľkosť zuba, sánku musel poriadne roztvoriť,“ vysvetľuje mi paleontologička Ďurišová.

Opancierovaný chvost s tŕňmi

Na výstave nechýba ani gigantopitek (lat. Gigantopithecus blacki), najväčší známy primát. Keď bol vztýčený na zadných nohách, dosahoval výšku 3 až 3,5 metra. Hmotnosť dospelých samcov sa odhaduje na 500 až 600 kilogramov.

Juhoamerický leňoch (lat. Megatherium americanum) vážil niekoľko ton a meral päť až šesť metrov. „Živil sa listami stromov, postavil sa na zadné a pomáhal si mohutným chvostom. Prednými labami si priťahoval vetvy a dlhým jazykom olamoval vetvičky zo stromov,“ približuje život giganta Ďurišová.

Na výstave uvidíte aj iné modely živočíchov – medveďa jaskynného, hyenu, bobra obrovského alebo pásovca. „Pásovec mal opancierovaný aj chvost: boli na ňom tŕne, ktoré využíval na obranu,“ hovorí paleontologička a pokračuje: „Pancier mal aj na temene hlavy. Na rozdiel od korytnačiek nedokázal stiahnuť hlavu a tak si ju chrániť. Ako ochrana mu slúžil hlavový štít.“

Roh nosorožca jednorohého, ktorý je tiež na výstave, dosahoval dĺžku až dvoch metrov a bol taký veľký, že zasahoval takmer celú tvárovú časť živočícha.

Výstava bude otvorená do 18. júna, potom poputuje do Kataru. Zatiaľ ju návštevníci videli v Česku a v Maďarsku.