Je Bielorusko ďalšie v poradí? Kremeľ urazilo, že Lukašenko sa otvoril Západu

Na začiatku bolo prekvapivé rozhodnutie bieloruského prezidenta zrušiť vízovú povinnosť pre 80 krajín, vrátane členských krajín EÚ aj USA, a to pre pobyty do piatich dní.

Výnimka neplatí akurát pre tých cudzincov, ktorí by chceli prísť z Ruska, pretože medzi krajinami nefungovali žiadne hraničné kontroly. Až donedávna.

#Belarus introduces five-day #visa-free regime for citizens of 80 states starting from mid-February. LIST OF STATES https://t.co/FoV0jokWtE pic.twitter.com/hni9iKv9S7

— Belarus MFA 🇧🇾 (@BelarusMFA) January 9, 2017

Rusko totiž zaviedlo ako protiopatrenie bezpečnostnú zónu na hraniciach s Bieloruskom. Napriek tomu, že obe krajiny sú v takzvanej Colnej únii, akejsi eurázijskej odpovedi Vladimira Putina na EÚ a jej východné partnerstvo.

Potrebujeme pas do Ruska?

Krok ruskej tajnej služby FSB Bielorusov prekvapil, Moskva ich vopred nevarovala.

Minsk sa posťažoval, že je to v protiklade s mnohými bilaterálnymi dohodami. FSB to zase vysvetľovalo bezpečnostnou hrozbou, ktorá mala vzniknúť zavedením bezvízového styku pre 80 krajín sveta. Neskôr to objasňovali bojom proti nelegálnej migrácii, kontrabandu či pašovaniu drog.

Pre státisíce Bielorusov, čo pracujú v Rusku, to bola nepríjemná správa. „Potrebujeme teraz do Ruska pas?“ pýtajú sa mnohí. A bieloruské ministerstvo zahraničných vecí odpovedá podráždene, opýtajte sa Ruska.

Bezhraničné styky sa v minulosti prejavili, keď Rusi po teroristickom útoku na svoje lietadlo zrušili lety do Egypta – ruské cestovné kancelárie vtedy bez problémov vozili turistov k teplému moru cez Bielorusko.

„Okrem logického postupu Ruska je samozrejme potrebné vidieť za týmto krokom aj zámer Ruska skomplikovať cestovanie a drobné prevážanie tovaru medzi týmito krajinami. Podľa odhadov pracuje v Rusku 500- až 700-tisíc Bielorusov, a títo samozrejme obvinia EÚ a bezvízový styk s EÚ za zavedenie kontrol na ruských hraniciach,“  povedal Denníku N občiansky aktivista Milan Kajo Zbořil, ktorý sa venuje občianskym kampaniam v Bielorusku.

„Bratské vzťahy“ dvoch krajín, ktoré kedysi chceli vytvoriť silnú úniu, a majú spoločnú ochranu hraníc, sa znovu dostali do fázy napätia. Ide o tradičné tančeky okolo dotovaných cien ruských energií, ktoré držia bieloruskú ekonomiku nad vodou, alebo o niečo vážnejšie?

Hoci Minsk aj Moskva vystupujú ako tradiční spojenci, vzťahy medzi bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a Vladimirom Putinom boli vždy skôr chladne pragmatické než srdečne bratské.

„Lukašenko prosil viac a viac peňazí. Chcel kupovať plyn za naše vnútorné ceny. No, ak chcete vnútorné ceny, buďte súčasťou nášho štátu, a bude u vás všetko za vnútorné ceny aj plná bezpečnosť,“ odkázal do Minsku ruský nacionalistický poslanec Vladimir Žirinovskij.

„Nezávislosť sa nedá porovnávať s ropou,“ povedal zase rozčúlený Lukašenko na adresu Ruska, ktoré jeho krajinu podľa neho drží za krk.

Lukašenko hovorí, že jeho krajina musí presadzovať „politiku všetkých azimutov“. „Musíme sa kamarátiť so všetkými našimi susedmi. Mávali sme doteraz len jedným krídlom, a je známe, kam sme doleteli. Rusko, Ukrajina, Poľsko, Litva ani Lotyšsko nám nie sú cudzie. Sú to z božej vôle naši susedia,“ povedal.

Zlý, horší a najhorší scenár

„Teórií, čo je za novým ochladením vzťahov, je viacero,” hovorí Zbořil. „Hovorí sa aj o strachu Lukašenka, že Moskva chystá prevrat