V sobotu bude najbližšie k Zemi kométa pomenovaná po významnej slovenskej astronómke Pajdušákovej
Kométu objavili nezávisle od seba Japonec a astronómovia na observatóriu na Skalnatom plese. Obeh kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková trvá 5,25 roka, v sobotu bude k Zemi najbližšie, no voľným okom viditeľná nebude.
Bol 3. december 1948, keď japonský astronomický amatér Minoru Honda objavil na oblohe kométu.
O niekoľko dní neskôr spozorovali tú istú kométu aj astronómovia Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková na observatóriu na Skalnatom plese.
„Do Medzinárodnej astronomickej únie došli telegramy od obidvoch skupín. Preto sa rozhodli, že kométu pomenujú po všetkých troch objaviteľoch, lebo išlo o nezávislý objav,“ hovorí pre Denník N Leonard Kornoš z oddelenia astronómie a astrofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Periodická kométa
Celý názov kométy je 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. „P“ v označení kométy znamená, že je periodická, vysvetľuje Kornoš. „To znamená, že sa k nám musela niekedy vrátiť a pozorovali sme ju najmenej dvakrát. Ak sme kométu pozorovali iba raz, má označenie C,“ povedal astronóm.
Cifra na úvod pomenovania je poradie kométy v katalógu. Číslo jedna nesie známa Halleyho kométa, najstaršie záznamy o nej siahajú až do staroveku, objasnil nám Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).
Kapuš vraví, že v 50. rokoch bolo Československo veľmocou, čo sa týka objavovania nových komét. Pajdušáková bola významná slovenská astronómka, minulý rok sme oslávili sto rokov od jej narodenia.
Antonín Mrkos, za ktorého bola istý čas vydatá, bol český astronóm. Od roku 1965 bol vedúcim na observatóriu na Kleti pri Českých Budejoviciach. Na pracovisku objavili ďalšie kométy.
Comet 45P/Honda-Mrkos-Pajdusakova is holding steady at +6.5 mag. Faint when I saw it yesterday. Via J. Brimacombe: https://t.co/JrieTjt3zc pic.twitter.com/SwMrT5sZXu
— Dave Dickinson (@Astroguyz) February 9, 2017
Vzdialená 12,4 milióna kilometrov
Kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková obieha okolo Slnka po dráhe, ktorá má tvar elipsy, jeden obeh jej trvá 5,25 roka.
V sobotu 11. januára bude k Zemi najbližšie, hoci to znamená, že od nás bude vzdialená až 12,4 milióna kilometrov, čo je 32-násobok vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom, uvádza sa na stránke Slovenské planetáriá.
Jadro kométy pomenovanej aj po československých vedcoch má v priemere okolo jedného kilometra. „Prevažnú časť jadra komét tvorí ľad. Sú tam aj ďalšie prímesy, ako metán a iné. Sú vo forme zmrznutých plynov,“ vraví Kornoš.
Ľad, prach, metán a iné
Odborník dodáva, že v kométach je aj zamrznutý prach: pevné častice, ktoré siahajú od mikroskopických rozmerov až po niekoľko milimetrov a viac. „Keď sa kométa priblíži k Slnku, ľad začne sublimovať, takže to vyzerá, že kométa má chvost. Čiastočne môže byť aj prachový,“ vraví astronóm.
Astronóm Juraj Tóth v rozhovore pre Denník N povedal, že kométy sú primitívne telesá, ktoré od obdobia vzniku slnečnej sústavy neprešli fyzikálnou a chemickou zmenou, takže prinášajú informácie o jej prvopočiatkoch.
Comet 45P/Honda-Mrkos-Pajdusakova will be swinging by this weekend! pic.twitter.com/JW408i7LdD
— Antonio Paris (@AntonioParis) February 7, 2017
Viditeľná ďalekohľadom
V čase najbližšieho priblíženia, čiže zajtra, sa kométa bude nachádzať v súhvezdí Herkules. Čo sa týka jej jasnosti, dosiahne magnitúdu 7 alebo 8, čo je „hlboko pod tým, čo je viditeľné voľným okom“, vysvetľuje Kornoš.
Dodáva, že kométy, ktoré vidíme voľným okom, majú magnitúdu maximálne 5 až 6. Pričom pokles o jednu magnitúdu znamená až 2,5-násobné zhoršenie viditeľnosti. Kométu 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková by ste mohli vidieť, ak použijete poľovnícky ďalekohľad alebo binokulár.
Okolo Zeme práve prelieta kométa a asteroid
„Ale na to, aby ste ju našli, potrebujete dosť veľké skúsenosti. Pohybuje sa rýchlo, polohu zmení o osem stupňov za deň, čo je dosť. Povedal by som, že je to pre skúsenejších pozorovateľov,“ vraví Kornoš.
Nevýhodou pozorovania je, že ho bude rušiť svit Mesiaca. Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity povedal, že v noci z piatka na sobotu nastane ešte iný zaujímavý astronomický jav, keď dôjde k polotieňovému zatmeniu Mesiaca.
Zdroj elementov dráhy. Foto – NASA/JPL
41P/Tuttle-Giacobini-Kresák
Ďalšia kométa, ktoré nesie meno po slovenskom astronómovi, v tomto prípade Ľuborovi Kresákovi, sa k Zemi priblíži v apríli a mohla by byť viditeľná voľným okom. Má názov 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák.
Astronóm Kornoš hovorí, že pri kométach je veľmi ťažké dopredu odhadnúť, akú budú mať jasnosť. „Veľmi záleží na tom, koľko ľadu z komét sublimuje a koľko prachu sa uvoľní. Podľa toho svieti kométa viac alebo menej. Náš terajší odhad je, že bude na hranici viditeľnosti, ale môže prekvapiť a môže byť jasná veľmi alebo, naopak, veľmi málo.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
